Pozrite sa, koľko slovenské rodiny vlani minuli a koľko ušetrili. Analytici zisťovali, za aké tovary sme zaplatili najviac peňazí a porovnali aj náklady na život v jednotlivých regiónoch Slovenska.
Foto: Ingimage.com Priemerná slovenská domácnosť vlani dosiahla príjmy 5 845 eur v hrubom na jedného jej člena. Po odpočítaní všetkých povinných výdavkov ako daní a platieb do sociálnej poisťovne ostalo priemerne necelých 5 100 eur v čistom.
“Tri štvrtiny hrubých peňažných výdavkov tvorili spotrebné výdavky, teda výdavky na tovary a služby,” uvádzajú analytici Poštovej banky.
Až 44 % z nich putovalo na potraviny, nealkoholické nápoje a bývanie a energie s tým spojené. Nemálo sme minuli aj na dopravu, kam putovala viac ako desatina všetkých spotrebných výdavkov.
Kým bratislavské domácnosti vynaložili na spotrebné výdavky v priemere takmer 4,5 tis. eur na jedného člena za rok, v košických to bolo až o takmer 1,2 tis. eur menej.
Foto: Ingimage.com Najväčším rozdielom sú výdavky na bývanie Najväčší rozdiel bol vo výdavkoch spojených s bývaním. V bratislavskom regióne ukrojili za vlaňajšok z rozpočtu takmer 1 tisíc eur na jedného člena domácnosti.
V metropole východu a jej okolí to bolo až o vyše 200 eur menej. Výrazne viac Slováci míňajú na západe krajiny v porovnaní s východom aj na dopravu (o 172 eur), rekreáciu a kultúru (o 164 eur) alebo napríklad aj odievanie a obuv (o 138 eur).
Na potraviny míňame podobne na východe i na západe Na potraviny putuje v Bratislavskom kraji len o necelých 50 eur ročne na jedného člena viac ako v regióne Košíc. Slováci vlani minuli najviac na mäso , na nákup ktorého putovalo v priemere 181 eur na jedného člena domácnosti, teda štvrtina všetkých výdavkov na potraviny.
Pätina (141 eur/osoba) pripadla na nákup chleba a obilnín . Len o 5 eur menej putovalo na mlieko, syry a vajcia .
Zvyšnú štvrtinu všetkých hrubých peňažných výdavkov tvorili ostatné hrubé výdavky, teda najmä dane, platby poisťovniam a splátky pôžičiek a úverov. Na splátky vlani putovalo v priemere 1 303 eur v hrubom na jedného člena domácnosti.
Foto: Ingimage.com Rozdiely v regiónoch Pri pohľade na jednotlivé kraje SR sa však výška príjmov diametrálne odlišuje. Najvyššie príjmy sú na západe Slovenska. Príjmy domácnosti v hrubom boli v Bratislavskom kraji o zhruba 2 tisíc eur vyššie ako bol celoslovenský priemer.
Najchudobnejším regiónom je z toho pohľadu prešovský , kde priemerné hrubé príjmy za rok na jedného člena domácnosti boli vo výške 4 869 EUR. Rozdiel v príjmoch priemernej bratislavskej a prešovskej domácnosti dosiahol v sumáre za rok až viac než 3 tisíc eur.
Vo všetkých ostatných slovenských krajoch presiahol ročný príjem úroveň 5 tisíc eur v hrubom na jedného člena. V Trenčianskom a Trnavskom kraji si domácnosti prilepšili ešte o niečo viac, keďže ich príjem bol vyšší než 6 tisíc eur, mesačne to však znamená len približne 500 eur v hrubom.
Foto: Ingimage.com Bratislavské domácnosti však nemajú len najvyššie príjmy, ale aj výdavky. Život v okolí hlavného mesta je totiž nákladnejší, aj keď pracujúci tu môžu zarobiť viac ako v ostatných častiach SR.
Ročné výdavky domácností v BA kraji dosiahli v priemere 6 472 eur na jedného jej člena. To je o necelých 1,5 tis. eur viac než slovenský priemer, ktorý bol na úrovni 5 026 eur.
Na opačnom konci rebríčka je aj v prípade výdavkov Prešovský kraj, kde boli až o zhruba 2,3 tis. eur nižšie ako v hlavnom meste a okolí.
Foto: Ingimage.com Bratislavské domácnosti sú na tom vraj najlepšie “Po zohľadnení príjmovej a výdavkovej strany sú na tom najlepšie bratislavské domácnosti,” tvrdí Dominika Ondrová, analytička Poštovej banky. Tie si totiž dokázali vytvoriť najvyššie úspory , teda 118 eur mesačne, resp. 1 414 eur ročne, v hrubom na jedného ich člena.
Viac ako „tisícku“ v hrubom si za rok dokázali odložiť už len domácnosti v Košickom kraji. Najnižšie úspory si vytvorili v Žilinskom kraji, a to len 503 eur v hrubom za rok na jedného člena.
Zdroj: Analytické oddelenie Poštovej banky, ŠÚ SR
Loading...