V rozpočtoch obcí a miest na rok 2011 sú opäť navrhnuté drasticky znížené sumy na financovanie materských škôl, základných umeleckých škôl a školských zariadení. „Kým na dieťa v mestskej škôlke ráta na rok 2010 napríklad mesto Trnava so sumou 1760 EUR, na dieťa v súkromnej materskej škole prispieva iba sumou 698 EUR. V roku 2011 je podľa rozpočtu, ktorý schvaľuje mesto Trnava iba 4 dni pred komunálnymi voľbami, tento rozdiel ešte vyšší.
„Ako občianske združenie zriaďujeme materskú školu pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, rodičia detí sú v hmotnej núdzi a tak nemôžeme vyberať ani školné. Sú to deti zo sociálne slabých rodín a ak by rodičia mali za škôlku platiť, nikdy by deti do nej neposlali. Z mesta Prešov dostávame 67% toho, čo mestské MŠ. Pri maximálnej kapacite detí máme len 80% zamestnancov, a aj to 1,5 učiteľky na triedu. Znížená dotácia znamená, že môžeme zaplatiť len dve učiteľky miesto štyroch, čím porušujeme zákon. Školské pomôcky ani hračky vôbec nekupujeme, ledva uhradíme platy, preddavky a energie. Situácia je pre nás neudržateľná, asi budeme musieť skončiť“, hovorí Andrea Turčanová, riaditeľka súkromnej materskej školy Tobiáš v Prešove.
Rovnaké krátenie finančných prostriedkov
z rozpočtov samospráv sa týka aj základných umeleckých škôl a zariadení pre záujmové aktivity detí, školských jedální, internátov a špeciálnopedagogických poradní. Najhoršia situácia je podľa Evy Ohraďanovej, vedúcej sekcie súkromných základných škôl Asociácie súkromných škôl a školských zariadení v Martine, Handlovej, Banskej Bystrici, Prievidzi a Ružomberku.
„Mestá a obce dostali od januára 2010 nástroj na našu postupnú likvidáciu. Pri rozdeľovaní dotácií neberú do úvahy, že financujú celkom rovnaké deti s rovnakými potrebami. Napríklad v Handlovej dostal žiak obecnej ZUŠ 466,- EUR a žiak súkromnej ZUŠ iba 196,- EUR, pritom daň, ktorú zaplatili ich rodičia zo svojho príjmu, má rovnakú výšku. Súčasný model financovania z rozpočtu obce je z nášho pohľadu nefunkčný. Mestá a obce pri rozdeľovaní dotácií pre ZUŠ a školské zariadenia zlyhali. V praxi to potom vyzerá aj tak, že mesto súkromnému školskému zariadeniu dotáciu kráti a v tom istom čase vo svojom zariadení rozdeľuje pedagógom mimoriadne odmeny – ako sa to stalo na konci roka 2009 v Košiciach.“
V mimoriadne ťažkej situácii sa ocitli aj súkromné centrá špeciálnopedagogického poradenstva, ktoré zabezpečujú starostlivosť pre deti s vážnym zdravotným znevýhodnením. „Na komplexnú starostlivosť psychológa, špeciálneho pedagóga, logopéda, rehabilitačného a sociálneho pracovníka sme pre jedno dieťa na celý rok dostali 100 EUR“, hovorí Miroslava Zubová, vedúca odbornej sekcie špeciálnopedagogického poradenstva v asociácii. „Zamestnanci centier vykonávajú terénnu prácu – navštevujú deti priamo v rodinnom prostredí či školách. Suplujeme tu úlohu štátu, ale z obcí dostávame niekedy iba 40% z toho, čo pridelia deťom v starostlivosti štátnych poradní. Chýbajú nám prostriedky na základné prežitie“, uzatvára.
Najhoršie časy však podľa návrhov obecných rozpočtov čakajú súkromné školské zariadenia, kde sa o deti starajú v ich voľnom čase – školské strediská záujmovej činnosti a centrá voľného času. Tu sa dokonca finančné prostriedky podľa stále platného nariadenia vlády majú rozplynúť v obecných pokladniciach bez ohľadu na to, či obec alebo mesto takéto zariadenia vôbec má. Peniaze na deti z výnosu dane príjmov síce na deti dostanú, ale nič ich nezaväzuje ich na deti aj použiť. „Minulý rok sme dostali na školské stredisko na jedno dieťa a na rok 30 EUR. Z toho nevyfinancujete nič. Tento rok prišiel z košického VÚC odkaz, že nedostaneme ani to“, hovorí Ľubica Petríková, zriaďovateľka súkromného gymnázia v Košiciach.
Hoci minister Eugen Jurzyca na stretnutí so zástupcami verejnej výzvy za spravodlivé a rovnocenné financovanie detí už v septembri prisľúbil pomoc v riešení situácie, obecné a mestské pokladnice sú stále pre súkromné školy a školské zariadenia zatvorené. Minister prisľúbil aj zmenu likvidačného nariadenia bývalej vlády, zatiaľ sa však nič podstatného neudialo. Rada Združenia miest a obcí Slovenska po svojom zasadnutí 4. novembra 2010 dokonca vyhlásila, že trvá na podmienkach rozdeľovania výnosu dane z príjmov obciam podľa platného znenia nariadenia, ktoreé v prospech obcí novelizovala bývalá vláda.
Obce a mestá v týchto dňoch schvaľujú rozpočty na rok 2011 a na ich základe prijmú všeobecno-záväzné nariadenia o výške dotácií na žiaka. Po skúsenostiach z roku 2010 a pri pohľade na zverejnené rozpočty obcí a miest bude pre mnohé zo súkromných škôl a školských zariadení rok 2011 tým najhorším v ich doterajšej existencii. Mnoho detí o možnosť vzdelávania, pomoci a zmysluplného trávenia voľného času, ktorú im tieto školy a školské zariadenia dávali, príde úplne.
Ale veď tak to funguje všade v Európe, že súkromné školy sú platené rodičmi (a zákonite drahšie) a na verejné prispieva štát. Ja som prekvapená, že štát vôbec prispieva na súkromné školy. Je to podnik ako hocijaký iný a ak sa nedokáže udržať, skončí. A nebude ani prvý ani posledný v histórii. Ja keď si založím podnik a nebude mi zarábať, prispeje mi naň štát???
Ak sa jedná o sociálny sektor a rôzne neziskové organizácie a centrá venujúce sa deťom – to je predsa iná kategória nie? Na to sú rôzne fondy a pod. pokiaľ viem, a to nie len zo Slovenska, ale aj z EÚ. Možno keby tieto zariadenia pogooglili a poradili sa s nejakou kompetentnou osobou, mohli by nájsť zdroje financií.
Uplne zavadzajuci clanok. Tak lutujme sukromne skoly ze nedostali dost velku podporu zo statu- ved je to podnikanie a zisk ide niekomu(majitelovi) do vrecka.
Podporu sukromnych skol a skolok by mali uplne stopnut a peniaze investovat do statnych skol a skolok a zlepsit ich kvalitu.
Ak rodic ma na to a chce nech plati, ale nech uz konecne skolky prestanu byt lukrativny bussiness – aj ked verim, ze niektori to myslia dobre.