Nie, netýka sa to mojej rannej produkcie sendvičov na desiatu pre mojich školákov. Svojou sendvičovosťou patrím medzi matky, ktoré majú ešte pomerne malé deti a k tomu už pomerne starých rodičov.
Niektoré sendvičové spílajú kde kade po médiách, že je to hrozné, musieť takmer naraz „vymieňať plienky mladým aj starým“. Úprimne, to by naozaj hrozné bolo, ale až takto úplne sendvičová nie som.
Prečo sendviče? Rozmýšľam, prečo to takto niekto nazval? Že sme obložené deťmi a rodičmi? Nuž áno, akoby neostal čas sa nadýchnuť, užiť si ten život na chvíľu „bez“ všetkých, deti už odrastené, rodičia ešte pracujúci, či aktívne dôchodkujúci. Ako to bolo, keď sa dievčatá stávali matkami v 20 rokoch a nie takmer v štyridsiatke.
Taká je doba. Povie veľa ľudí. Sociológovia analyzujú príčiny a dôsledky. Niekto pomaly nadáva na to, že máme lepšiu výživu a že starci sa dožívajú vyššieho veku. Tým pádom sa o nich treba dlhšie starať …
Nuž, názory odborné aj tie ľudské môžu byť rôzne. V každom prípade, ak patríme do tejto skupiny žien, tak nám to nejakým činom zrejme ovplyvní život. Najmä pokiaľ si naše deti aj naši rodičia vyžadujú už každodennú našu starostlivosť.
Nevadí mi byť za „sendvič“ Aspoň zatiaľ nie. Máme už všeličo za sebou, aj s deťmi, aj so starými rodičmi. Myslím, čo sa týka chorôb, operácií, diagnóz. A úplne ešte nie som v tej pozícií, že musím denne variť pre 6 ľudí, riešiť ich sebaobslužné záležitosti a niekoho kŕmiť.
Deti sa (vo veku okolo 10 rokov) už čiastočne riešia sami, rodičia (vo veku 80 rokov) sa ešte riešia sami. Neobývame jeden dom, nemusím sa ešte denne vysporadúvať so „ stareckými vrtochmi“ (o kombinácii vrtochov stareckých s pubertálnymi radšej ani nerozmýšľam …) alebo s dôsledkami vážnych ochorení typických pre tento vek.
Zatiaľ si na túto predstavu zvykáme občasnými spoločnými pobytmi.
Uvedomujem si, že mám čiastočne výhodu slobodného povolania a nepevného pracovného času. Čo je fajn, no na druhej strane mierne zradné v tom, že niekedy má okolie predstavu, že som stále k dispozícií. Potom pracujem v noci. Ale aj to sa dá zatiaľ zvládnuť.
Keďže mám reálnu skúsenosť s každodennou starostlivosťou o starú mamu, na kompletku od prebaľovania po kŕmenie, viem si to zhruba predstaviť, čo by to znamenalo pre našu rodinu. Nebolo by to jednoduché, pretože tá fulltime starostlivosť sa akosi dosť dobre nezlučuje s nejakou aspoň part time prácou. Tento bod som ešte úplne mentálne nezvládla, neviem, či sa to vôbec dá, sa na to akože pripraviť.
A vravím si, že keď to bude potrebné, tak potom to zvládneme. Ako už mnoho iných vecí v živote.
Čo vy, patríte niekto k sendvičom? Ako sa vám s tým žije?
Loading...