Potreba stále sa do seba znova zamilovávať

Muži si rovnako musia uvedomovať, že sa ženy topia v zodpovednosti za chod domu, a preto si len ťažko dokážu nájsť čas pre seba. Jedna matka napísala: „Aké by to bolo krásne, keby si aspoň niekedy všimli, že sem tiež človek so svojimi chvíľkami malomyseľnosti, nudy a slabosti. Že som rovnaká ako oni a že mám v sebe ešte veľa lásky, ktorú by mohli využiť, pokiaľ by ma považovali za rovnocennú družku, a nie za kravku, ktorá dáva mlieko.“

Výročia, sviatky, darčeky, výlety a blahoželania môžu oceľový príkrov zvyku prelomiť.

Je dôležité prejavovať city a byť citliví k bolestiam druhého. Prijímať nevyhnutnú nedokonalosť druhého. Ženy majú potrebu hovoriť o svojich pocitoch a cítiť, že ich niekto počúva a že ich chráni. Muži potrebujú cítiť ocenenie za to, čím sú.

Situácia sa stane ťaživou, keď manžel i manželka zaujmú obranné postoje a cítia sa napadnutí už tým, keď partner hovorí, čo prežíva.

Manžel a manželka sa musia opakovane do seba znovu zamilovávať a oprašovať romantické rituály – od prinesených kvetov až k pohľadom do očí pri vzájomnom rozhovore.

Skutočným zákerným nepriateľom rodiny je nepozornosť. To, čo ničí a rozdeľuje, obvykle niesu veľké problémy, ale rez nepozornosti. Maličkosti. Sme si vedomí, že by sme v krajnej situácii pre druhého riskovali život, ale potom nie sme schopní zo zeme zdvihnúť špinavú ponožku, aby sme mu urobili radosť.

Prežívaný a stále obnovovaný záväzok vernosti je v našej provizórnej a neistej spoločnosti tým, čím je voda pre kvety.

Zamilovať sa a uzavrieť manželstvo dáva človeku krídla… Ale spoločný život nieje nič automatické – vyžaduje učenie, námahu, obetu. Ako keď sa učíme tancovať. Keď jeden urobí krok dopredu, druhý musí dozadu a potom naopak. A to ide len vtedy, keď sa držíme v objatí.

Bruno Ferrero – Šťastní rodiče. Novinka z vydavateľstva Portál