Môj partner sa príliš často stretáva s rodičmi, je to zdravé?

„Môj partner sa podľa môjho názoru príliš často stretáva s rodičmi. Nedbal by za nimi chodiť každý víkend. Denne si volajú. Ja to tak nemám. Pre mňa je v poriadku, keď vidím svojich rodičov raz za mesiac. Podľa mňa to úplne stačí. Považujem to za zdravé. On zrejme nie je od svojej rodiny odpútaný. Ako mám vedieť, či si môžem založiť s takýmto mužom rodinu? A či budeme pre neho potom na prvom mieste my? Zuzana

Milá Zuzana,

založiť si rodinu s mužom silne naviazaným na rodičov, býva veľká výzva. Vyžaduje si to úprimnosť k sebe aj k nemu. Avšak to, čo popisujete, samo o sebe ešte nemusí znamenať, že váš partner sa neodpútal od rodičov, či nezrelý mať vlastnú rodinu. Môže to na prvú hovoriť „len“ o rozdielnosti medzi vami. Vy máte nastavenú väčšiu mieru odstupu, on väčšiu blízkosť. Ani jedno nemusí byť správne, či nesprávne.

Pozor na pascu toho, čo je zdravé a normálne

Píšete, že to, ako to máte vy (stretnutie raz mesačne), považujete za zdravé. Opak zdravého je choré. Môže byť, že podvedome vnímate model vášho partnera takto?

Skúste si predstaviť, že by vám partner nastavil opačné zrkadlo: „Zuzana svojim rodičom nezavolá, ako je mesiac dlhý. Zriedka si urobí čas, aby k nim zabehla. Dôležitý je pre ňu len vlastný program, rodina je na poslednom mieste. Vidím v tom toľko chladu a ignorancie. Nemá láskyplné vzťahy s blízkymi. Bude vôbec vedieť vytvoriť vrelý domov pre naše deti?“

Au. To by zrejme zabolelo. Možno by ste povedali na svoju obhajobu to isté, čo Váš partner: na frekvencii stretávania, či telefonovania predsa až tak nezáleží. Dôležitý je vzťah ako taký. Kvalitu našich vzťahov (s rodičmi, súrodencami, blízkymi) by sme si mali posúdiť sami.

Skúsme teda na chvíľu pripustiť, že existujú dva rôzne, ale legitímne spôsoby fungovania. Váš partner hľadá blízkosť, vy väčšiu autonómiu.

Vaše kontrolky, ktoré v tom zasvietili

Práve tie vaše „kontrolky“ sú tým najcennejším kompasom, ktorý momentálne máte. Nemali by ste ich ignorovať. Dajú vám lepšiu odpoveď na to, čo vás naozaj trápi – prestanete si klásť otázku, či je alebo nie je váš partner odpútaný. Zameriate sa na to, čo je dôležité pre vás.

1. „Cítim sa vo vzťahu bezpečná a dôležitá?“

Mnohí ľudia potrebujú cítiť, že sú pre partnera osobou číslo jeden. Keď sa s partnerom na niečom dohodnete a jeho rodičia následne prejavia iný názor, čo urobí? Zmení svoje rozhodnutie, aby vyhovel im? Ak názor rodičov pravidelne prebíja to, na čom ste sa dohodli, kontrolka bliká správne. Problémom nie je to, že si volajú každú pol hodinu, ale fakt, že vaše súkromie nemá pevné hranice a jeho rodičia majú „právo veta“ vo vašom živote.

2. „Sme vo vzťahu dvaja, alebo štyria?“

Keď si partner volá s rodičmi denne, môže sa vo vás ozývať strach, že každá vaša spoločná chvíľa, konflikt alebo intímne rozhodnutie okamžite „vysiela do centrály“ u svokrovcov. Máte pocit, že vaša domácnosť je autonómna jednotka? Alebo sú svokrovci tichými spoločníkmi, ktorí vedia o všetkom, čo sa u vás deje? Ak partner referuje rodičom detaily z vášho vzťahu bez vášho súhlasu, vaša potreba odstupu nie je „chlad“, ale prirodzená obrana vášho súkromia.

3. Láska alebo vina?

Zdravé odpútanie spoznáme podľa toho, že k rodičom nejdeme z pocitu viny, či strachu z ich reakcie, ale preto, že chceme. Čo sa stane, ak jeden víkend k rodičom nepôjdete? Je partner v pohode a užije si čas s vami, alebo nervózny, že „mama bude smutná“?

Ak je motorom jeho návštev strach zo sklamania rodičov, ide o nezrelosť. Muž, ktorý neunesie pocit, že jeho rodičia sú smutní alebo nahnevaní kvôli jeho vlastným dospelým rozhodnutiam, môže mať problém postaviť sa za vás, keď dôjde k reálnemu konfliktu záujmov. Stále však platí, že sa to môže časom naučiť. Len to bude vyžadovať veľa trpezlivosti.

4. „Zvládnem tento režim s dieťaťom?“

Považuje váš partner víkend u rodičov za nepísaný zákon bez ohľadu na okolnosti? Alebo sa zohľadňuje skôr vaša domáca situácia? Ak ste napríklad unavená a nemáte na nič energiu, presviedčal by vás, aby ste sa prekonali a išli? Skúste si predstaviť, že okrem únavy máte ešte aj deti. Ste ochotná každú sobotu a nedeľu baliť kočík a výbavu, aby ste naplnili jeho rodinný rituál?

Hovorte o svojich potrebách

Skúste si najprv pomenovať, čo chcete a čo potrebujete – čo je pre vás dôležité.

Nehádajte sa o to, ako často si s rodičmi volajú. Alebo že tam znova musíte ísť na víkend a že to je fakt choré. Hovorte o svojich potrebách. Povedzte mu: „Rozumiem, že máš s rodičmi blízky vzťah a vážim si to, ale ja potrebujem cítiť, že naše spoločné víkendy a naše súkromie sú prioritou. Skúsme si vyhradiť každý druhý víkend v mesiaci len a len nám dvom (bez telefónov k rodičom).“

Jeho reakcia na túto prosbu vám povie viac. Možno to prijme s pochopením, a možno začne kľučkovať, aby našiel nejaký kompromis. Možno bude od vás potrebovať čas a trpezlivosť. Alebo to neakceptuje. Nič z toho, ako to je dnes, však definitívne nemusí znamenať, či si muž dokáže v budúcnosti založiť rodinu a či bude vedieť, kde je jeho miesto. Ľudia dozrievajú v krízach a nových rolách (napríklad keď sa on sám stane otcom).

Riziko, že sa to nepodarí, však môže zostať. Založenie rodiny s človekom prilepeným na svoju rodinu, môže znamenať neustále hľadanie rovnováhy medzi jeho potrebou blízkosti k pôvodnej rodine a Vašou potrebou autonómie.