Na každom obale akejkoľvek potraviny nájdeme popis jej obsahu. Niekedy však etikety na nás hovoria neznámymi pojmami. Ako teda porozumieť reči obalov?
Nákup potravín môže občas pripomínať nákup mačky vo vreci. Naša legislatíva, ako aj predpisy európskej únie však nariaďujú správne a zrozumiteľné popísanie obsahu.
Etiketa na výrobku musí podliehať pravidlám ako je napríklad aj veľkosť písma (najmenej 1,2mm) či umiestnenie textu na viditeľnom mieste na výrobku.
„Obal je v podstate ring, v ktorom sa stretáva nariadenie podať zákazníkom pravdivé informácie so snahou obchodníkov zvýhodniť výrobok pred konkurenciou,“ hovorí Hana Hoffmannová, šéfredaktorka časopisu dTest.
„V tomto zápase majú navrch záujmy spotrebiteľov a k ich informovaniu slúži predovšetkým etiketa.”
V čom obaly nesmú klamať?
Informácie o potravinách musia byť pravdivé a nesmú zákazníkov klamať v zložení potraviny, jej pôvodu, vlastnostiach, spôsobe výroby, trvanlivosti alebo množstva.
„Zakázané je tiež vychvaľovať potravinu za niečo, čo je samozrejmé. Napríklad označenie „bez konzervantov“ na bielom jogurte – biely jogurt nikdy nesmie konzervanty obsahovať a nesmie sa teda chváliť ich neprítomnosťou,“ uvádza Hana Hoffmannová a dodáva: „Ani obrázky na obale nesmú v zákazníkovi vyvolať mylný dojem, že napríklad potravina obsahuje niečo, čo v skutočnosti v zložení nenájdeme.“
Použité suroviny
Najdôležitejšou časťou etikety je zoznam použitých surovín. Jednotlivé ingrediencie by tu mali byť uvedené v zostupnom poradí, podľa podielu na obsahu, čo však neplatí pre látky v nižšom, ako 2% podiele.
Nájdeme tu vypísané prísady vrátane prídavných látok buď pod názvom, alebo pod E kódom. Ak prídavná látka patrí do viacerých skupín, v označení sa uvedie tá skupina, ktorá má v potravine najdôležitejšiu funkciu.
O vode si neprečítame
„O niektorých prísadách možno beztrestne pomlčať. S výnimkou mastných výrobkov sa pri potravinách nemusí uvádzať podiel vody nižší ako 5 %. Rovnako tak sa nedozvieme o vode, použitej pre obnovu sušených či koncentrovaných zložiek, čo je typické napríklad pri džúsoch z koncentrátov,“ podotýka Hana Hoffmannová.
Čo sa týka nápojov s obsahom alkoholu, presné objemové percentá je povinné zverejniť v prípade objemu alkoholu nad 1,2%.
Na obale však musí byť výrazne vyznačená prípadná prítomnosť 14 potravinových alergénov. Prísny príkaz tak občas vedie aj ku komickým situáciám, kedy napríklad bezlepkové potraviny na obale uvádzajú, že môžu obsahovať stopy lepku.
„Alergény sa môžu do výrobku dostať neúmyselne a napríklad prachové čiastočky múky vo vzduchu sa môžu dostať aj tam, kam nemajú. Výrobcovia si radi kryjú chrbát a o potenciálnom riziku dobrovoľne informujú. Tieto varovania znamenajú, že sa múka do výrobku zámerne nepridáva, ale v nepatrnom množstve sa v potravine môže objaviť,“ uvádza Hoffmannová informáciu na pravú mieru.
Neklamú, iba prikrášlia
Niektoré predpisy však umožňujú výrobcom väčšiu voľnosť, ktorú mnohí využívajú. Napríklad vyjadrenie podielu zložky vo výrobku je možné matematicky „prikrášliť“, aby pôsobilo na obalu lepšie.
„Pokiaľ jahodový jogurt hlása, že obsahuje 20 % jahodového prípravku a ten sa skladá v 60 % z jahôd, je teda na spotrebiteľovi, aby si vypočítal, že v jogurtu je 12% podiel jahôd,“ upozornila Hana Hoffmannová.
Iná situácia je ale v prípade konzervovaných potravín z masa. V priebehu sterilizácie zahriatím, sa z masa uvoľní tuk a voda a po otvorení tak na spotrebiteľa môže čakať menej pevného podielu mäsa, ako bolo do konzervy vložené.
Z hľadiska označenia je to však v poriadku, množstvo v zložení uvedené na obale, sa vzťahuje na okamih výroby a nemusí byť totožné s pevným obsahom hotového výrobku.
Odkiaľ k nám prišli?
Mnoho spotrebiteľov sa tiež zaujíma o pôvod potravín. Jedná sa o povinný údaj, ale na obale nemusíme vždy nájsť výrobcu potravín. Legislatíva povoľuje, aby bol na obale uvedený zodpovedný predajca či distribútor.
Ohľadom povinného označenia krajiny pôvodu však platia iné pravidlá. „V súčasnej dobe musí mať uvedené krajinu pôvodu ovocie a zelenina, mäso, ryby, vajcia, víno, med, olivový olej a chmel,“ uvádza Hoffmannová a dodáva: „Výnimku ešte tvoria potraviny, ktoré by mohli vzbudiť dojem, že pochádzajú odinakadiaľ, ako v skutočnosti sú. Pokiaľ má napríklad na obale syr mozzarella taliansku vlajku, ale nepochádza z Talianska, musí byť na obale krajina pôvodu uvedená.“
Pôvod potraviny je povinné uvádzať pri čerstvom, chladenom alebo mrazenom mäse v prípade, ak ide o:
- mäso z hydiny
- bravčové mäso
- kozie mäso
- ovčie mäso
Označenie pôvodu potravín sa týka celej potraviny, ale aj hlavnej zložky, ktorá tvorí viac ako 50% potraviny (alebo takej zložky, ktorú spotrebiteľ spája s názvom potraviny).
Špeciálne povinné údaje
Na obale potraviny musí byť uvedená dodatočná informácia v prípadoch, ak výrobok:
- obsahuje aspartám (zdroj fenylalanínu)
- obsahuje sladké drievko
- obsahuje kofeín
- obsahuje sladidlo
- je balený v ochrannej atmosfére (v tomto prípade ide o prítomnosť látky, ktorá predlžuje trvanlivosť potraviny – nie je síce jej priamou zložkou, ale môže do potraviny prechádzať)
Novinkou, ktorá bude platiť na Slovensku od decembra 2016 sú výživové údaje, ktoré budú po novom patriť medzi povinné texty na príbalových etiketách.
Značka kvality SK
V posledných rokoch sa na Slovensku môžeme stretnúť s bielo-modrým logom, ktoré zaručuje pôvod potraviny na území našej krajiny.
Značku kvality SK nájdete na viac ako 600 slovenských výrobkov viac ako 80 výrobcov kvalitných slovenských potravín.
Označenie môže získať každý slovenský výrobca, ak sú jeho výrobky vyrábané z domácich surovín.
Presnejšie, z celkovej spotreby surovín musí byť najmenej 75% spotreba domácej suroviny a všetky fázy výrobného procesu konkrétneho výrobku sa musia uskutočňovať na území Slovenskej republiky.
Rovnako tak musí výrobca dodržať deklarovaný technologický postup, parametre kvality a bezpečnosť potravín. O udelení značky prihláseným výrobkom rozhoduje odborná komisia.
Zaujíma vás, ktorý výrobcovia su držiteľmi tohto certifikátu? Pozrite sa na zoznam na Značka kvality SK.
Zdroje: Dtest.cz, www.svssr.sk , znackakvality.sk, uspesne-podnikanie.sk
(1 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...
Diktáty pre tretiakov
Dospelé deti bez daňového bonusu. Lepšie zarábajúci rodičia tiež daňový bonus neuvidia
Daňový bonus sa už o pár mesiacov zníži
Kedy musia mať autá zimné pneumatiky - Rakúsko, Poľsko, Česko, Maďarsko
Aké zvieratko je vhodné do detskej izby školáka?
6 hlúpych poznámok na účet pracujúcej mamy
