Človek na vozíku cestuje u nás často vo vagóne s balíkmi

Napriek tomu, že skupina ľudí so zdravotným znevýhodnením je najväčšou menšinou v Európskej únii, ešte stále v jednotlivých členských krajinách čelí množstvu prekážok či diskriminácii.

Aj preto je dôležité, akým smerom sa uberú európske inštitúcie vrátane Európskeho parlamentu v nasledujúcom období.

Slovensko je jednou z krajín, ktorá je v súčasnosti v otázke podpory osôb so zdravotným postihnutím a ich rodín bytostne závislá od finančných prostriedkov z európskych fondov. Terénne opatrovateľky, asistenti učiteľa, školskí zdravotníci, výstavba zariadení sociálnych služieb, debarierizácia budov a prostredí, toto všetko a ešte oveľa viac by nebolo v takej miere, ak by sme nemohli čerpať eurofondy. Tie však podľa slov Jany Žitňanskej, bývalej europoslanyne a poslankyne NRSR, ktorá sa problematike osôb so zdravotným znevýhodnením venuje dlhodobo, nebude môcť Slovensko čerpať do nekonečna.

“V prípade opatrovateliek alebo asistentov učiteľa už viac v budúcnosti nebudeme môcť čerpať eurofondy, nakoľko eurofondy slúžia na financovanie systémových reforiem a ďalej by sme tieto pozície mali byť schopní financovať zo štátneho rozpočtu. Erofondy sú primárne na projekty, ktoré sú nové, inovatívne, majú nejakú pridanú hodnotu. Ale dlhodobo z nich neviete platiť veci, ktoré sú úplne základnou nevyhnutnosťou vo fungovaní napríklad oblasti sociálnej starostlivosti či vzdelávania. Teraz sa musíme sústrediť na ďalšie projekty, ktoré budú napĺňať potreby týchto ľudí a budú v niečom nové”, hovorí bývalá poslankyňa Žitňanská.

Ako ďalej uviedla vzhľadom na ťažkosti, s akými sa ľudia so zdravotným postihnutím alebo chronickým ochorením dokážu zamestnať, bolo by potrebné zriadiť po vzore „Záruky pre mladých“ obdobnú garanciu pre zamestnanosť a zručnosti osôb so zdravotným postihnutím. Finančné prostriedky by smerovali na podporu a zabezpečenie rovnakého prístupu osôb so zdravotným postihnutím k hlavnému prúdu vzdelávania, odbornej prípravy a pracovných príležitostí vrátane samostatnej zárobkovej činnosti a podnikania.

Na celoeurópskej úrovni sa okrem spoločného postupu v liekovej dostupnosti dá pomôcť pacientom a osobám so zdravotným postihnutím aj cez rôzne iniciatívy, ktoré zabezpečia prístup k najvyšším štandardom zdravia.

“Až príliš často pacienti a osoby so zdravotným postihnutim čelia situácii, kedy sa na Slovensku nevedia dostať k lieku alebo oparácii, ktoré sú bežne dostupné u susedov. Túto diskrimináciu musíme zastaviť a o toto sa chcem aj ja osobne zasadiť. Ide tu naozaj o život a zdravie jednotlivcov. Ich neriešenie v primeranom čase v konečnom dôsledku podstatne viac zaťažuje verejné financie v podobe následkov ochorenia, straty prijímu a podobne, o kvalite života ani nehovorím,“ tvrdí Jana Žitňanská.

Ďalšou z oblastí, kde Európska únia vie vyjsť v ústrety obyvateľom so zdravotným znevýhodnením, je mobilita. Po zavedení európskeho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím je dôležité sa viac zamerať aj na bezbariérovosť a dostupnosť prostriedkov hromadnej dopravy.

“Aby sa nestávali situácie, kedy človek na vozíku cestuje vo vagóne s poštou alebo tovarom, lebo v bežnom kupé pre neho nie je miesto,” opisuje bývalá poslankyňa.

Ako na záver dodáva, je dôležité, aby po tom, čo sme ako Slovensko prijali zákon o dostupnosti tovarov a služieb, ktorý je tiež prebratím európskej legislatívy, sme sa spoločne zasadili aj o dostupnosť a cenovú prístupnosť asistenčných technológií pre osoby so zdravotným postihnutím na jednotnom trhu EÚ.

(3 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...