Oddnes bez rúšok

Od štvrtka 21. apríla na Slovensku nie sú viac povinné respirátory, ani rúška, až na zopár výnimiek, ako sú nemocnice a zdravotnícke zariadenia.

Zatiaľ nevieme, či sa tešiť z konca pandémie alebo jej prestávky. No stále tu môžu byť skupiny ľudí, pre ktorých môže byť nosenie respirátora dôležité.

Shutterstock

Kde je povinný respirátor

Po Veľkej noci prehodnotili epidemiologickú situáciu a keďže došlo z lepšeniu, v interiéroch už rúška ani respirátory nie sú povinné. Netreba ich v MHD, divadle, v obchode.

Respirátor si nasadíme, keď ideme do nemocnice, či k lekárovi do ambulancie, vrátane čakárne. Respirátor je povinný pre návštevníkov zdravotníckych a sociálnych zariadení, takisto ho musíme mať v lekárni.

Rešpektujme ľudí s rúškom

Niektorí ľudia môžu mať zo zloženia rúška strach. Napriek dobrej prognóze, stále je koronavírusom vážne ohrozená istá skupina ľudí, ktorá bude mať v prípade infekcie s vysokou pravdepodobnosťou ťažký priebeh, a niektorí infekcii aj podľahnú.

K takýmto zraniteľným osobám patria podľa matematika Richarda Kollára z iniciatívy Veda pomáha ľudia nad 70 rokov, špecificky nad 80 rokov, pre ktorých by mal respirátor zostať bežnou súčasťou života.

„Rešpektujme, že sa niekto naďalej chráni respirátorom na verejných miestach, správajme sa k týmto ľuďom úctivo. Tak ako k tým, čo nosia klobúky, topánky, či rukavice.

Niektorí si možno rúško alebo respirátor nasadia preto, že majú podozrenie, že sú sami chorí. Chcú ochrániť tých okolo nich a nechcú nikoho infikovať, možno dokonca ani nie sú chorí, ale istota je istota.

Berme rúška a respirátory ako pomerne trvalú súčasť života mnohých teraz ale aj v budúcnosti,“ píše matematik Richard Kollár.

Rúško ako znak ohľaduplnosti

Nielen strach, že nakazím seba, ale aj strach o svojich blízkych, pokiaľ majú zníženú imunitu, nás môže presvedčiť nosiť rúško aj naďalej dobrovoľne.

Ak žijete s osobou, ktorá má oslabený imunitný systém, je rozumné neskladať rúško z tváre, keď ste mimo svojho domova v interiéri s väčším počtom osôb, ako napríklad v natlačenej MHD, lietadle, či natrieskanom koncerte. Opatrnosť nie je v takýchto prípadoch na škodu.

„Riziká chorôb či zranení sú sústavne okolo nás, či už v kuchyni, kúpeľni, alebo na ulici. Naučiť sa s nimi žiť a rozumne ich vyhodnocovať je veľmi dôležité pre všetkých a aj pre celú spoločnosť,“ myslí si Kollár, podľa ktorého sa pandémia zrejme nekončí a uvidíme na jeseň, či sa k rúškam zase vrátime.

Dovtedy by sme si mali stav rúškovej beztiaže užiť. A sem-tam si rúško nasadiť, najmä, keď sa necítime fit, ale aj tak máme potrebu ísť medzi ľudí – do školy, či do práce. Hádam sme si aspoň niečo odniesli z pandémie – že nemusíme kýchať a sopliť na všetkých okolo nás, ako bolo v čase pred koronou normálnou štábnou kultúrou.