Syndrom Petra Pana. Odmietajú alebo nedokážu dospieť.

Digitálny svet nenecháva čakať. Pokiaľ chceme mimo klávesnice niečo dosiahnuť – našetriť si na dovolenku, vybudovať vzťah, spraviť skúšku v škole – musíme vynaložiť veľa času a úsilia. A nestačí, aby sme sa posnažili raz.

Námahu, odopieranie a trpezlivosť budeme musieť vynakladať niekoľko týždňov či mesiacov, niekedy celý život. V online svete stačí pátr kliknutí a sme tam, kde chcem

Internet či televízia dáva odmenu hneď. U teenagerov stačí jedna dobre štylizovaná fotka, ktorá zaujme a pocit sebadôvery pribúda.

Úspech sociálnych sietí je postavený na hormóne dopamín, ktorý telo produkuje v momente, keď dosiahneme pozitívnu reakciu. Rovnako mozog pracuje pri hraní videohier.

Večné deti? Výsledok digitálnej výchovy

Najväčší stret technológií a reálneho sveta zažili mileniáni. Svet bol odrazu rýchlejší, vzrušujúcejší a plný možností. Tento pocit ľahko dostupnej zábavy a informácií mnohí nezvládajú.

Svetová zdravotnícka organizácia zaradila závislosť od videohier do zoznamu duševných porúch. Čoskoro sa v rovnakej kategórií zrejme ocitne závislosť od sociálnych sietí, s ktorou priamo súvisí stúpajúci počet depresívnych pacientov medzi dospievajúcimi a deťmi.

Jedným z dôsledkov dospievania za klávesnicou, konzolou a diaľkovým ovládaním je aj syndróm Petra Pana. Označuje sa ním generácia medzi dvadsiatkou a štyridsiatkou, ktorá odmieta dospieť, usadiť sa či prevziať zodpovednosť.

Prečítajte si aj: Sexuálni predátori, deti a internet. Po dokumente V síti už rodičia nebudú spávať pokojne

Rozdiel medzi zábavným a dynamickým životom a nudnou realitou, ktorú zažili vo vlastných rodinách je tak dramatický, až sa stáva neprekonateľný.

Hanblivý v škole, sebavedomý na internete

Odborníci upozorňujú, že každá konverzácia na sociálnych sieťach znamená menej času v reálnej interakcii. Výsledkom niekoľkohodinových diskusií za klávesnicou najmä v prípade detí, ktoré sa vzťahom a ich pravidlám ešte len učia, je sociálna deprivácia.

Vzniká tak napríklad umelá hanblivosť. Nedostatočne trénovaná komunikácia sa prejaví v tom, že inak zhovorčivé a extrovertné dieťa sa odrazu zľakne kolektívu. Nevie, čo má povedať, či ako sa správať. Chýba mu tréning a skúsenosť.

Ďalším problémom je prehlbujúci sa rozkol medzi tým, ako dokážeme svoje emócie a frustráciu ventilovať v reálnom živote a na internete. Mnoho rodičov by bolo prekvapených, koľko milých a nenápadných detí sa na internete správa agresívne, dokonca sa podieľajú na aktívnej kiberšikane.

Aj to je dôvod, prečo sa až 40% detí aktívnych na sociálnych sieťach stane aspoň raz obeťou internetovej šikany. Častným dôsledkom dlhého času na internete je prehlbujúci sa rozdiel medzi hanblivosťou v bežnom živote a trúfalosťou v online priestore.

Jedným z dôvodov, prečo deti aj dospevajúci prepadávajú závislosti na digitálnych zariadeniach je chýbajúca pozitívna interakcia v domácnosti.

Pochvalu a ocenenie rodičov nič nenahradí, a ak sme na ňu doma skúpi, dieťa sa bude prirodzene obracať na pristor, kde získa podporu a uznanie.

Čo môžu urobiť rodičia?

Vo svojej knihe Digitálne deti radí Gary Chapman rodičom, aby namiesto zamykania tabletov a konzoly do zásuvky zapojili svoju prirodzenú rodičovskú autoritu a vynaliezavosť.

Hoci sa s vami dieťa po vypnutí rozprávky môže pustiť do hádky či tresnúť dverami, stále ste to vy, koho najviac potrebuje, a kto mu môže dať, čo potrebuje.

• Pochvala. Deti aj dospievajúci potrebujú utvrdzovať svohu hodnotu, a to predovšetkým u rodičov. Konštruktívna pochvala nie je jednoduchá záležitosť, no máloktoré slová podporia sebaúctu dieťaťa ako uznanie mamy a otca. Ak sa zdráhate pochváliť vlastné dieťa, skôr či neskôr to za vás budú robiť známi na Instagrame.

• Rodinná zábava a humor. Deti by nemali vnímať rodinné zázemie iba ako zmes školy, práce a povinností na papieri. Rodina sa spolu musí vedieť zabaviť a robiť to pravidelne. Stačí spoločný šport alebo nedeľné pečenie koláča, aby ste sa utvrdzovali vo vzájomných vzťahoch a budovali vzťahy. V rodine by nemal chýbať ani humor, lebo práve pocit radosti a uvoľnenia je to, čo deti ťahá k digitálnym technológiám najviac.

• Dohodnuté pravidlá. Niektorí roičia zakazujú deťom technológie za každých okolností, iní sú benevolentní. Ideálnou cestou je vzájomná dohoda. Pravidelný program v piatok večer, polhodinka pri videohre s otcom či zapožičaný tablet na rozprávku počas cesty vlakom pomáhajú, aby sme si dávali vzájomné hranice a učili sa ich aj dodržiavať.

• Komunita. Televízia, sociálne siete a videohry sa stávajú únikom z nudy a izolácie v prípade, že ako rodina trávime neustále čas doma. Je dôležité obklopiť sa vzťahmi, aktívne rozvíjať kontakt s rodinou, ktorá má deti v našom veku, či rodinnými priateľmi. Pokiaľ tieto možnosti nemáte, vytiahnite deti do detstkého kútika či na plaváreň a nebojte sa prihovoriť rodinám okolo seba.

• Vlastný príklad. Nič z toho nebude mať zmysel, ak dieťaťu prísne vymedzíme dvadsať minút denne na Facebooku, pričom si sami sadáme večer čo večer pred televíziu a z nudy prepíname dve hodiny programy.

(11 hlasov, priemerne: 4,60 z 5)

Loading...