Aj v biblii nachádzame viaceré ženy, ktoré sa takto volali. Najznámejšia biblická Mária je celkom určite Ježišova matka, ktorej sa v katolíckej tradícii prejavuje mimoriadna úcta.
V katolíckom kalendári je v priebehu roka veľa mariánskych sviatkov, ktoré sa vzťahujú k udalostiam Máriinho života, napríklad v auguste sviatok Nanebovzatia .
V jednom septembrovom týždni sú to hneď tri. Okrem meninového pripadá na 8. september Máriino narodenie a 15. septembra sa slávi sviatok Sedembolestnej Panny Márie.
Tiež uhorský kráľ Štefan I., ktorý sa usiloval o presadenie kresťanstva vo svojej krajine zasvätil Uhorsko Panne Márii a k šíreniu mariánskej úcty prispeli aj stredoveké mníšske rády.
V období reformácie bol mariánsky kult potlačený, no počas následnej rekatolizácie sa znova rozvinul. Začali vznikať pútnické strediská, v mestách aj dedinách sa stavali nové kostoly, na námestiach pribudli bohato zdobené mariánske stĺpy.
Shutterstock Barokovú zbožnosť a prezentovanú náboženskú aktivitu prijímali za svoje aj široké ľudové vrstvy. Obľúbenosť Panny Márie sa tak postupne premietla do ich spoločenského života, sviatkov, umenia, folklóru.
Námety z oficiálnej sakrálnej tvorby kopírovali ľudoví umelci a tak vznikali v ich prevedení malebné diela.
Drevené či keramické sošky Panny Márie alebo jej obrázky maľované na sklo, vyšívané, alebo neskôr ako tlačené plagáty boli súčasťou kultovej výzdoby katolíckych domácností.
Mariánske púte Počas mariánskych sviatkov sa zvykli konať púte na posvätné miesta, ktoré sa podľa legiend spájali so zázračnými zjaveniami, uzdraveniami či inými úkazmi. Na ich pamiatku tu boli vystavané kaplnky alebo kostoly, o ktoré sa ľudia starali a udržiavali ich.
Najznámejšie sú mariánske pútnické strediská v Šaštíne, Marianke, Levoči, Starých Horách, či Rajeckej Lesnej, no sú mnohé ďalšie, menšie, známe najmä ľuďom z okolia.
Do blízkych miest sa na hromadné púte chodievalo zväčša peši, no trvať mohli aj tri dni. V čele procesie kráčali mládenci, ktorí niesli kríže, mariánske zástavy, sochu alebo obraz na nosidlách s baldachýnom. Za nimi išiel kňaz s miništrantmi a modleník , ktorý výrazným hlasom predriekal modlitby a predspevoval ťahavé púťové piesne.
Púť, to bola udalosť. Náboženská, rodinná, spoločenská aj kultúrna. Zúčastňovali sa jej ženy, muži, starci aj malé deti, mládež sa tešila príležitosti byť spolu. Veľa sa spievalo, hrala miestna muzika.
Keď procesia prechádzala dedinami, v tamojších kostoloch sa rozozvučali zvony. A vyvrcholením bola slávnostná omša.
»»»» Prečítajte si aj: Biblické mená, ktoré vás možno prekvapia .
Z púte No tou púť rozhodne nekončila. V čase jej konania sa v stredisku a poblíž neho začali rozkladať obchodníci so svojimi šiatrami. V nich ponúkali rôzne náboženské predmety ako kríže, ružence, sväteničky, sviečky, sošky a obrázky svätých, ale aj spevníky, modlitebné knižky, kalendáre a náboženskú literatúru.
V iných stánkoch ponúkali veci praktické – mužom nože, tabatierky, peňaženky. Ženám varešky, košíky, dokonca riad, a ak sa chceli vyparádiť, mohli si vyberať zo šatiek, stužiek, zrkadiel, sponiek, či prstienkov.
Deťom zvykli rodičia kúpiť na pamiatku drobné cukrovinky, najčastejšie ozdobený medovník, alebo hračky – dreveného koníka, handrovú bábiku. No potešili sa aj píšťalke, bubienku, rapkáču, drumbli či ústnej harmonike – hneď bolo na čom vyhrávať pri ceste nazad!
Loading...