Týždeň jesenného voľna. Vieme, čo za sviatky sú v tom kalendári ?

30. októbra – Deklarácia slovenského národa

V tomto roku sa výnimočne ako štátny sviatok objavil aj 30. október, ktorý sa tiež spája s udalosťami roku 1918. V tento deň pred 100 rokmi bola na zhromaždení v Turčianskom Svätom Martine prijatá Deklarácia slovenského národa. V budove banky Tatra sa vtedy zišlo vyše 200 slovenských národných a politických činiteľov, ktorí sa týmto dokumentom prihlásili k československej štátnosti. Odmietli právo uhorskej vlády konať v mene slovenského národa a žiadali preň právo na sebaurčenie na základe úplnej nezávislosti. Za jediný zvrchovaný orgán, ktorý bol oprávnený vystupovať v jeho mene bola prehlásená Slovenská národnárada. Martinská deklarácia zároveň požadovala okamžité ukončenie vojny a uzavretie mieru.

31. október – Pamiatka reformácie

31. október je pracovným dňom, ale evanjelici vtedy slávia Pamiatku reformácie. Posledný októbrový deň v roku 1517 vyvesil Dr. Martin Luther na dvere chrámu v nemeckom Wittenbergu 95 téz, ktoré boli výpoveďou proti oficiálnemu učeniu a praktikám vtedajšej cirkvi. V nich kriticky reagoval najmä na predávanie odpustkov. Vo svojich ideách hlásil, že hriechy odpúšťa Boh na základe úprimného pokánia, že každý hriešnik môže byť ospravedlnený vierou z Božej milosti v Ježišovi Kristovi a že jediným prameňom viery je slovo Božie obsiahnuté v biblii. Tiež prijímanie Večere Pánovej pod obojím spôsobom a používanie materinskej reči ako bohoslužobného jazyka. Reformačné hnutie sa rýchlo šírilo aj mimo hraníc Nemecka, do celej Európy a veľkú pozornosť vzbudilo aj u nás, medzi ľuďmi v mestách aj na dedinách.  

1. november sa nazýva Sviatok všetkých svätých

a na Slovensku je aj dňom pracovného pokoja. Začiatkom 7. storočia pápež Bonifác VI. začal sláviť sviatok všetkých svätých v máji, keď pôvodne pohanský chrám, rímsky Panteón, zasvätil Panne Márii a všetkým svätým mučeníkom.

O storočie neskôr zmenil pápež Gregor III. dátum slávenia tohto sviatku na 1. novembra, keď v Bazilike sv. Petra slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých. Sviatok mal byť venovaný všetkým známym kresťanským svätcom a všetkým kresťanom pochovaných v rímskych katakombách. Začiatkom 9. storočia pápež Gregor IV. rozšíril sviatok na celú cirkev. Katolícki veriaci si v tento deň pripomínajú aj svätých, ktorí nemajú miesto v kalendári alebo nie sú oficiálne vyhlásení za svätých. Má sa spájať s nádejou na vzkriesenie tak, ako ho našli tí, ktorí boli po smrti oslávení Pánom. 

2. november má v kalendári označenie ako Pamiatka zosnulých, 

ale väčšinou mu ľudia hovoria „dušičky“. Spomienku na všetkých verných zosnulých zaviedol opát Odilo z francúzskeho benediktínskeho kláštora v Cluny roku 998, zneli zvony, spievali sa žalmy za mŕtvych a konali sa zádušné omše. Zvyk takýchto spomienkových slávností sa šíril vďaka benediktínskym mníchom a v Ríme ho prijali v 14. storočí. 

Aj dnes sa konajú v tento deň spoločné modlitby za mŕtvych či už v kostoloch, alebo priamo na cintorínoch. Ale pozostalí spomínajú na svojich blízkych aj v intimite rodinného kruhu. Súčasťou dušičkových sviatkov sú už tradične návštevy hrobov. Kedysi sa hroby zdobili najmä čečinou a umelými kvetmi, dnes sú to skôr pestrofarebné chryzantémy v črepníkoch a rôzne prírodné ikebany. Pri zapaľovaní sviec sa tak zvyknú stretnúť príbuzní, ktorí už dnes žijú ďaleko od seba, ale spájajú ich spoloční predkovia a spoločné korene v rodisku.  

(1 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...