Cesta ktorou neprejdeš, nikdy nevznikne

V určitom zmysle sa ale veľmi mýlia

Každý organizmus sa mení, vyvíja, rozmnožuje sa a po čase môže dať vznik dvom skupinám, z ktorých vzniknú dva druhy, alebo celý ohňostroj druhov, že je v ňom schopnosť tvoriť, že v hmote samej je kus stvoriteľskej charizmy. 

Baktéria Echerichia coli sa skladá z viac ako 25 miliónov súčastiek dvoch rôznych typov a celá je na hranici vidieteľnosti optického mikroskopu.  Stolný počítač sa oproti tomu skladá len z tisícky súčiastok naskladaných do objemu milion krát väčšieho ako baktéria, a naviac – počítač nedokáže nakopírovať sám seba.

Hmota má v sebe schopnosť ďalšieho tvorenia. 

Kreacionizmus nie je len zlá biológia, predovšetkým je to zlá teológia.

Tvorca netvorí sochy, akokoľvek by boli krásne, Tvorca netvorí technické prístroje, akokoľvek by boli dokonalé. Tvorca tvorí tvorcu. 

Každý z nás dostal kus tvorivého umu, sme povolaní ku kreativite. 

Stvorenie sveta neskončilo, je to trvalý proces, ktorého je človek súčasťou a jeho úlohou dokončovať dielo stvorenia. Ak na svoje zadanie rezignuje, jeho miesto zostane prázdné. 

Človek totiž nie je len stvorenie – created, ale aj tvoriaci – creative!

Niekedy sa vraví, že vedci sú nahraditeľní. Načo nepríde naša degerácia, to objaví generácia našich študentov. Diferenciálny počet síce vymyslel Isaac Newton, avšak nezávisle na ňom aj Gottfried Leibniz. Darwin síce objavil jeden z mechanizmov evolúcie, ktorým je prírodný výber, nezávisle na ňom mal ale rovnakú myšlienku aj Alfred Russel Wallace. Vedci sú v tomto zmysle nahraditeľní. 

Umelci ale nahraditeľní nie sú. Keby tu nebol Antonín Dvořák, Novosvetská by nikdy nevzikla. Keby tu nebol Alfonz Mucha, nikto by nikdy nenamaloval Slovenakú epopeju. Keby tu nebol Vincent van Gogh, alebo Antonie Gaudí, ich diela by nikdy neexistovali a nestála by Sagrada Familia. 

Cesta ktorou neprejdeme my, nikdy nevznikne 

Toto je obrovská výzva. Pokiaľ rezignujeme na pozvanie k umeniu, naše miesto zostane prázdne. Diela, ktoré neprivedieme k životu my, nevzniknú nikdy, piesne ktoré nezložíme, sa nikdy nebudú spievať.

Rovnaký princíp platí k pozvaniu životu ako takému. Cesta, ktorou neprejdeme my, nikdy nevznikne a pokiaľ rezignujeme, náš život zostane prázdny, nevyužitý.

Zdroj: 

Volný preklad z knihy: Neumělcúm života, autor: Marek Vácha, Vydavateľ: Cesta

(7 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...