Počas pandémie sme si mali možnosť vyskúšať, čo s našou psychikou robí predstava, že sa nemusíme vedieť dostať k niektorým základným potravinám – v snahe pripraviť sa na nepredvídateľné časy ostávali niektoré pulty úplne prázdne.
Ľudia sa učili doma piecť chlieb z vlastného kvásku, nielen preto, že droždie v obchode bolo pomaly na prídel – mohli ste si kúpiť len obmedzený počet kusov.
Teraz máme znova kontrolky zapnuté kvôli vojenskému konfliktu na Ukrajine. Uvedomujeme si, že najesť sa každý deň nie je vôbec samozrejmosťou. Je nákup väčšej zásoby potravín prehnanou hystériou alebo racionálnou voľbou?
Myslím, že pre skoro všetky veľké i malé prúšvihy platí, že keby sme boli ochotní počúvať varovné signály, či, ešte lepšie zdravý rozum, nemusí k nim prísť, alebo ich dôsledky nemusia byť tak hrozivé.
Unsplash Nie sme zvyknutí byť hladní Naši starí rodičia ešte zažili časy, keď nebola vždy večera. Ani teplá, ani studená, žiadna. Preto dnes vedia, ako spracovať jedlo do poslednej omrvinky a za žiadnych okolností neplytvajú potravinami. Ale my nie sme zvyknutí byť hladní.
Hlad je možno obľúbená procedúra, keď chcete zhodiť nejaké – to vianočné kilečko navyše, ale ak by to mala byť dlhodobá záležitosť, nemať možnosť sa najesť dobrej nálade nepridá.
Zabezpečenie dostatku potravy je v otázke prežitia absolútne kľúčové, nie len kvôli fyzickej sile, ale aj kvôli psychickému stavu.
Ročná zásoba jedla – ušetrené peniaze Jedlo treba. Keď ho kúpim teraz, bude aj tak pravdepodobne lacnejšie, ako keď ho kúpim za rok. Ročná zásoba jedla je forma úspor v komodite, ktorá na rozdiel od peňaz í nemá tendenciu devalvovať.
Zlato je podobne stabilná komodita, len sa z neho nenajete. Nevýhodou jedla je, že má tendenciu sa kaziť. Zároveň je čiastočne ohrozené výpadkom elektriny (čo s prasiatkom v mrazáku, keď je vonku 40 °C, že áno?).
A tu sa dostávame k praktickým odporúčaniam, ako naplniť budovateľské Vždy pripravený!
Skúste sa zamyslieť nad tým, čo sa u vás doma zhruba zje za rok. Nemá význam to všetko nakupovať naraz. Skôr postupujte systematicky, ku každému nákupu o kúsok viac nad bežnú spotrebu, postupne sa vám to doma v špajzi uspokojivo nazbiera:)
Ako skladovať jedlo, aby vydržalo? Vyhadzovanie pokazeného jedla je plytvanie. Zdrojmi, vašimi peniazmi a z hľadiska vesmírnej energie:) je to vrchol hulvátstva na planéte, kde toľko ľudí trpí hladom.
Skladovanie bude potrebovať systém a dobrý priestor: potrebujete jednak špajzu, alebo pivnicu, ktorá je suchá na potraviny podliehajúce vlhkosti a jednak chladnú, na potraviny, ktoré nemajú radi teplo.
Pripravte potraviny na skladovanie: možno to neviete, ale väčšinu “probio” zložky (rozumej chrobáčiky, mole, červíčky a iné zdroje neočakávaných bielkovín) si donesiete domov z obchodu dva v jednom, dokonca v akcii. Aj keď sa to neuvádza v zložení výrobku, má tato zložka pozoruhodnú schopnosť zamoriť vám všetky potraviny.
Takže, ak plánujete dlhodobejšie uskladňovanie ryže, strukovín, múky, najlepšie je ich podrobiť mrazu pred uložením do police:
potrebujete na to 100% tesniaci hrubý igelitový sáčok (mikrotén nie!), v ktorom ich dáte zmraziť na 24 hodín. po vybratí ich ešte v tom sáčku necháte oteplieť na izbovú teplotu, aby vám nekondenzovala v balení vlhkosť. následne je ideálne skladovať suroviny v sklenených utesnených nádobách. Ak niekde hmyz prežije, alebo sa dostane do špajze z vonka, nezamorí všetko. Ako si urobiť systém v skladovaní Nádoby a balenia označujte dátumom kúpenia a nové vždy raďte na koniec poličky. Takže sa konzumujú najprv najstaršie zásoby a priebežne sa vám potraviny obmieňajú.
Ak skladujete strukoviny, určite voľte sklo a dávajte k nim bobkový list. Vôňu bobkového listu hmyz nemá rád, bezpečne vám ich ochránia aj niekoľko rokov.
Do celej špajze by sa ešte dalo zavesiť pár sušených levanduľových kvetov. Jednak odpudzujú mole, ale zároveň vás naplnia pri otvorení špajzsky nádherným oblakom pokoja a mieru, uspokojenia z dobre vykonanej práce a dostatočnej pripravenosti:).
Čo sa oplatí skladovať? Je jasné, že skladové zásoby prispôsobte potrebám vašej rodiny.
Na druhej strane – mäsožravcom odporúčam pomalú zmenu jedálnička. Jednak je to zdravšie a zároveň sa dá predpokladať, že po konci sveta bude mäso opäť pomerne luxusný tovar. Sliepočky a prasiatka si samozrejme viete chovať, len v paneláku je to asi dosť náročné a susedia vždy nemusia súhlasiť.
Preto navrhujem ako pomerne bezbolestný zdroj bielkovín strukoviny.
Suché potraviny: Ryža, tvrdé cestoviny, ovsené vločky, strukoviny – cícer, hrach, šošovica, rôzne druhy fazule, bôb, sója, fazuľa mungo.
Strukoviny , okrem toho, že zasýtia a majú bohaté zdroje minerálov, môžu naklíčené pomôcť aj ako zdroj vitamínov. Pozor – nie všetky sú vhodné na surovú konzumáciu (bezpečná je šošovica, fazuľa mungo ), niektoré treba pred jedením blanžírovať.
Keď sme pri klíčkoch , nezaškodí skladovať aj dostatočnú zásobu iných semienok na klíčenie alebo siatie: žeruchu, lucernu, jačmeň, pšenicu, pohánku, petržlen, ligurček, bazalku; ale aj na priamu konzumáciu.
Patria sem aj sušené oriešky (najlepšie vydržia v mrazáku), slnečnicové, ľanové semiačka, sušené slivky, hrozienka.
Zelenina a ovocie: Tu pravdepodobne narazíme na ťažký priestorový problém. Ale napr. mrkva, petržlen a jabĺčka sa dajú v zime skladovať aj v zateplenej bedničke na balkóne. Nezabúdajme na kyslú kapustu a pickles.
Zaváraniny: Ja viem, že to už naozaj nie je moderné, ale ja ešte stále šlapem na lekvároch a zaváraných uhorkách a karfiole. Ak porovnáte precukrovaný lekvár s neidentifikovateľnou hnedou zmeskou rovnako a viac precukrovaných rastlinných tukov, je jasné, čo deťom bude lepšie jesť. Ak máte produkty z biozáhradky, nieto čo váhať. Ak ich aj mrazíte, v kríze sa z mrazáku dá rovno uvariť lekvár, škoda by bolo, aby sa pokazili.
Konzervy: Konzervy majú spotrebu väčšinou dlhšiu ako jeden rok, ale neklamme si, nie sú práve na najvyššej priečke zdravých potravín. Ako doplnok však vedia potešiť. Odporúčam hlavne ryby – tuniak, sardinky – budú zdrojom mastnej energie:) a potom aj tie, ktoré bežne používate v kuchyni – napr. konzervované rajčiny, fazuľa, cícer, kukurica, hrášok…
Pre skladovanie platí zásada, že by konzervy nemali byť preliačené, poškodené – aby sa v nich nezačali tvoriť toxické látky pri poškodení vnútornej ochrany obalu. Opäť volíme systém priebežného obmieňania – konzumácie starých, dokupovanie nových.
Pochutiny: Nie len chlebom je človek živý, takže nezabudnite na drobné radosti života. Už som písala v článku o únikovej batožine , že nič tak nepozdvihne psychiku, ako teplý nápoj (ideálne v kríze sladký).
Majte doma ročnú zásobu čaju – skoro sa nekazí, až na chrobáčikov, ale tie idú skôr po bylinkových kupenských sáčkovaných “práškoch”. Neváhajte, nasušte si aspoň mätu, žihľavu, materinu dúšku, medovku, lipu, malinové listy.
Nezabudnite na kávu – lenže zrnková zvykne stuchnúť. Tak len v primeranom množstve a pre absolútnych závislákov aspoň pár gramov instantnej, v absťáku nepohrdnete:).
Cukor , alebo radšej med. Med je v podstate nepokaziteľný, pokiaľ ho budete skladovať v tme a dobre uzavretý bez prísunu kyslíka. Cukor síce nie je zdravý, ale vo vojne to bola dôležitá zmenná surovina.
Koreniny a bylinky – aj chudobné jedlo má lepšiu chuť, ak ho ochutíte poriadne.
Soľ – pretože je nad zlato.
Olej – ak sa to s ním nepreháňa je veľmi dôležitá zložka stravy. Asi viete odhadnúť koľko ho ročne miniete. Nezabúdajte na olivový za studena lisovaný, tekvicový…
A na koniec alkohol . Nie že by som vás podporovala v zapíjaní žiaľu po konci sveta , ono to moc nepomôže a s gibonom na pleci je všetko ešte čiernejšie. Ale povedzme si pravdu, v malom množstve je alkohol anxiolitukum – znižuje úzkosť, povzbudí, zahreje. Ale je tu z iného dôvodu – alkohol a cigarety, hlavne tie kvalitné, sú dobré univerzálne platidlo (takže ich nemôžete vypiť:).
Loading...