Preplnené zastávky autobusov, natrepané električky, hvízdajúce trolejbusy. Dobehnúť, nastúpiť, cvaknúť lístok, nedýchajúc stáť na jednej nohe, vystúpiť a rýchlo bežať na druhý spoj.
To je taká naša bratislavská klasika. Hlavne v špičke, keď sa nervózne ponáhľajú všetci. Tí s aktovkami do školy, tí s ruksakmi na hlavnú stanicu, tí s pracovnou taškou do rannej zmeny a tí s paličkou na odber krvi alebo na trh po čerstvú zeleninu.
Dobiehajúci občas nedobehnú. Dvere sa zabuchnú tesne pred ich nosom. Alebo do nosa dostanú dobre mierenú ranu aj s dobre mienenou radou. Obe od šoféra. A nebýva to vždy len v to nervózne pracovné ráno. Že prečo?
Tehotná
Bolo to nedávno, minulú zimu, keď je večer skoro tma. Dlhý kabát mi prekrýval zväčšujúce sa bruško. Fakt, že ho mám, sprevádzal môj komótny krok a „kačací“ výstup na schodíky električky. Nastupovala som prednými dverami. Nervózne cenganie a tresk! Dvere mi premasírovali kríže. Rovno zo schodkov som otvorila dvere do šoférskej kabíny:
„Udreli ste ma! Privreli ste ma medzi dvere! Som tehotná! Mohli ste mi ublížiť!!!“ Žena vodička mi s výrazom, ktorý napovedal, že ju robota nebaví, len odvrkla: „Mali ste sa ponáhľať…“
Detná
Toto sa mi stalo pár dní dozadu. Šla som s bábom v kočíku a so staršou dcérou zo škôlky. Pršalo.
Napriek tomu som na zastávke stála mimo prístrešku, aby som mávla na šoféra prichádzajúceho autobusu. To akože nastupujem s kočíkom. Vždy to tak robím. Vozidlo malo zníženú podlahu, fajn, ľahšie sa nastupuje. Naskočili sme strednými dverami. Presne tými, čo majú piktogram s kočiarikom.
Vystupovali sme na zastávke na znamenie, zazvonila som v predstihu. Šofér zastal. „Rýchlo vyskoč…“, vravím dcére. A potom som sa s kočíkom pratala do dverí ja.
Vtom prásk! Dvere sa zatvorili. Dcéra sama vonku, bála sa, jačala. Ja s bábom vnútri, tiež som jačala. Na celý autobus:
„Vystupujem s kočíkom! Vystupujem s kočíkom! Otvorte! Otvorte, vystupujem s kočíkom! Nevidíte, vonku mám druhé decko!!! Šofér otvoril. Ale nezabudol ma poučiť: „Čo tu na mňa hulákate?! Vašou povinnosťou je pri nastupovaní prísť k predným dverám, nahlásiť mi nástup s kočíkom a takisto nahlásiť názov zastávky, na ktorej budete vystupovať!“
Stará
Táto príhoda je staršieho dáta a ja som v nej bola len pozorovateľom. Ale išla som si oči vyočiť.
V jedno nedeľné dopoludnie som sa viezla v takmer prázdnej električke. Pristúpiť chcela staršia pani, taká typická Prešpuráčka. Elegantná, upravená, spôsobná, zrejme šla z kostola. Aj pristúpila, ale nie celá. Keď sa zavreli dvere, ruka aj s kabelkou jej ostala vonku. Keď sa električka pohla, ona stála na schodíkoch a nemala sa ako chytiť. Hádzalo ju zo strany na stranu a kričala na šoféra, nech jej otvorí. Nič. Tak som sa postavila, šla za ním a klopla na kabínu:
„Otvorte, veď ste tú pani pricvikli.“ On mi odbrblal: „ Nemôžem otvárať dvere počas jazdy!“ „Tak zastaňte!“, už som kričala. Brbloš nič, len zase to jeho: „… nemôžem zastaviť mimo zastávky!“
Tak prečo teda vodiči MHD zatvárajú ľudí medzi dvere?
Ich odpovede boli vždy jasné a pohotové. A možno aj logické. Len ja som ich stále akosi nepochopila.
PS: Máme Európsky týždeň mobility. Fandím mu. Sprevádza ho aj heslo: Vystúpte z áut a nasadnite na MHD. Aspoň pohneme kostrou. A tí druhí? Pohnú trošku svojim svedomím?
(29 hlasov, priemerne: 4,90 z 5)
Loading...
Kedy ísť von a ako sa obliecť?
Šarlach
Priloženie bábätka pri dojčení
Rozprávka o Červenej čiapočke a zlom vlkovi
Kliešťová encefalitída
Bolesti brucha, časté hnačky, nafukovanie, zlé trávenie. Vierka sa z diagnózy SIBO vymanila diétou.
Pretože do zadu nevidia a chcu stihnuť tie predpísané časy.
Ked niekto nestiha alebo si nestačí zabezpečit listok Tak revízor nemôže dať pokutu v takej vyške- 70e.. Len listok- cena plus priražka- kultivovane.
Navyše dosť často vypadava aj online a system-cvaky zbytočne pozera- aj bankomat- neda sa dobiť. Napriklad vo februari 2020- pred prazdninamiMože odpustit. Pracovníci nosia rozgajdané oblečenie?Už su slušní???
Ked tu takto je vypisané že komu najviac podla članku.Ti ostatní to maju tak isto, takisto sa chcu odviezť .Cela populacia- všetci.
Revizor. Nosi zo sebou listky – alebo sa daju cviknuť.
Čiže tých 50-70 e sa dava tým čo to robia naschval neustale. Nie tým čo im zrazu skonči kredit alebo o tom ani nevedia alebo nestihnu alebo zabudnu, lebo ludia musia uprednostniť aby sa dostali na pracovisko(: A nemôže zastaviť celý autobus- lebo je v premavke.
Je označený aby ho bolo rozoznať, ani nestihne všetkých./ ma sa dohodnuť/(:(: