Rodičovstvo nie je pre slabé povahy

Žijete si svoj rozpustilý, slobodný život. Vlastná výplata, ktorú môžete minúť vo vlastnom čase, vlastnými viac či menej márnivými rozhodnutiami.

Ste konečne dospelý. Svojstojný. Už nemusíte fajčiť za rohom, aby vás nevidela mama. Môžete všetko, čo chcete. Kedykoľvek.

Príde láska, vzťah, záväzok. Áno, chcem rodinu, chceme spolu deti. Chceme do toho ísť. 

Pink smajli šou? 

100% smajli šou nad ružovým uzlíčkom sa koná len na ilustračnej fotke z platenej fotobanky. Väčšinou to býva prvýkrát a prvé mesiace značná morda.

Kojenie, nočné vstávanie, plače, ktorým nerozumiete, nestihnete sa do prvých večerných správ vyzliect z ranného pyžama…

Laryngitídy, očkovania, akcie, reakcie, vzdory… 

 

(Pre kritikov tohoto textu: ano, zámerne vynechávam všetky tie krásne a pozitívne veci, tie sa mi sem nehodia. Neznamená to ale, že nie sú:)

Na toto som sa fakt dala dobrovolne?

Znova sa musíte skrývať, keď fajčíte. Tentokrát nie kvôli mame, ale kvôli vlastným deťom. Veď chcete byť vzorom.

Ste rodič!

Nasledujúce roky popretkávané strachmi o zdravie, schopnosti, možnosti, nemožnosti, príležitosti, chceme byť najlepší rodičia, vychovávatelia, ich priatelia, podporovatelia, motivátori,

 … žijete jeho život. Život svojho dieťaťa, svojich detí. Problémy našich detí nás často trápia viac, ako ich samotných.

Čas plynie. Párkrát si dáte medzitým zafarbiť šedivejúce vlasy, ochránili ste ich pred zlým chlapcom, ktorý ich chcel na piesku bachnúť po hlave lopatkou, možno ste ich aj preložili na inú a lepšiu školu, splatíte pár rokov z 30 ročnej hypotéky a zrazu, …

A zrazu sú z nich tínedžeri

Zdá sa, že skončila éra, kedy ste poúčali vy…

Akýkoľvek charakterový nedostatok, ktorý si dovolíte prejaviť, vám „natrú na chlieb“.  Ale veď mami, ty a toto? To nie je správne. Veď sama si to hovorila, že …. Hm. 

Keď nad vami začnú krútiť hlavou vaše vlastné deti, je to potupa najväčšieho rangu.

Vy, čo ste boli pre nich Panna Orleánska, najkrajšia, najmúdrejšia, najmilovanejšia, chceli si vás ako škôlkári zobrať za ženu (čo tam po tatinkovi), dostanete sa do centra centrálnej kružnice na ostreľovacom terči. 

Sem tam vám je do plaču a sem tam si aj naozaj poplačete.

Neplačte. Stačí byť len dobrými ľuďmi

Naozaj ste to dali. Vychovali ste z nich takmer hotových ľudí, ktorí vedia pomenovať, čo nie je správne, čo je, alebo nie je  slušné, čo uráža, čo sa dotýka bolestne, čo zhadzuje, čo nie je fér voči iným. 

Svoj názor otáčajú primárne proti vám, a zostrelujú vaše vlastné nedokonalosti. Ale kto iný je k vám tak úprimný? Nikto si nedovolí byť tak hnusne otvorení, ako vaši puberťáci. 

Toto je dospievanie. Toto je strihanie pupočníkovej šnúry. Musia sa odraziť, a nejde to bezbolestne.

Chcú byť lepší, ale už sami, bez vás. Odchádzajú s tým, čo ste ich naučili. Takí, akých ste ich vychovali.

Keď si zapália cigaretu, neschovávajú sa, ako vy pred mamou a pred nimi. Urobia to schválne pred vami. Aj to len preto, aby vás dostali do krajnej situácie a čakajú na panickú výchovnú reakciu.

Nechcú naozaj fajčiť. Po troch šlukoch vybuchnú do rehotu, že len čakakú, čo im na to poviete. 

Rodičovstvo nie je pre slabé povahy.

Musíte byť v strehu. Chvíľu ste na koni, v pokluse, potom v cvale, ale sem tam z toho kona zletíte. Je náročné držať sa v sedle, keď vám zrkadlo vášho správania a charakteru nastavujú vaše vlastné deti.

Nič iné nám nezostáva, ako snažiť sa byť dobrými ľuďmi:)  Aj vďaka našim deťom.