Som dieťa, ktoré malo skončiť v koši. 

Dnes oslavujeme Medzinárodný deň detí. Pre väčšinu z nich je to deň plný sladkostí a zábavy. Pre 15 -ročného Jakuba má však tento sviatok úplne iný význam. Narodil sa totiž žene, ktorá mala v čase pôrodu 51 rokov. Nebol to však bežný príbeh neskorého materstva. 

Jakub bol dlhé roky zamrazený ako embryo.

Jeho rodičia sa už pred rokmi prestali po neúspešných pokusoch asistovanej reprodukcie snažiť. Na posledné “uskladnené” embryo úplne zabudli. Raz zazvonil telefón a  klinika rodičom oznámila, že lehota , na ktorú mali “ uskladnenie embrya” zaplanené , uplynula . Buď zaplatia ďalšie skladovanie, alebo embryo  zlikvidujú… Zhovárali sme sa s Jakubom o tom, ako vníma svoj netradičný príchod na svet 

Jakub, dnes  je Medzinárodný deň detí. Ako tento sviatok vnímaš ty? Máš to inak, ako tvoji spolužiaci?

Pre mňa je to naozaj niečo viac. Jasné, že sa teším, ak nebudeme písať písomku (smiech). Ale s našimi doma si v tento deň vždy tak nejako hlbšie pozrieme do očí. Viem totiž, že som tu vôbec nemusel byť. Moja cesta na svet nebola samozrejmosť. Ja hovorím, že na MDD neoslavujem len to, že som dieťa, ale hlavne to, že som dostal šancu ním byť.

Tvoj príbeh znie takmer neuveriteľne. Ty sám o sebe hovoríš, že ťa „takmer vyhodili do koša“. Čo sa vtedy stalo? 

Moji rodičia ma veľmi chceli. Dlhé roky sa pokúšali o bábätko, mamka podstúpila veľa vyšetrení, no nedarilo sa im. Skúsili aj umelé oplodnenie, ale vtedy to viac krát nevyšlo. Roky ubiehali a oni sa zmierili s tým, že deti mať nebudú. Zostarnú sami. No a ja som medzitým „spal“. Aj keď som bol IVF – bol som počatý život, embryo, ktoré zostalo odložené a zamrazené v špeciálnom boxe. Všetci na mňa tak trochu zabudli.

A potom prišiel ten zlomový telefonát…

Áno. Mamka mala už 50 rokov. Zrazu jej zazvonil telefón z medicínskeho zariadenia. Nejaké  pani  jej oznámila, že uplynula lehota, dokedy mali zaplatené moje skladovanie v mrazničke. Opýtala sa jej: „Máme to embryo zlikvidovať, alebo uhradíte ďalšiu faktúru a predĺžite to?“  Ak by som sa rozmrazil, vyhodili by ma do koša? Ako sa to robí? 

Ako na to tvoji rodičia reagovali? Predsa len, mať dieťa v päťdesiatke je obrovské riziko a lekári zrejme veľké šance nedávali.

Lekári im nedávali skoro žiadnu nádej. Šanca, že sa po toľkých rokoch v mraze uchytím a mamka ma v poriadku donosí, bola matematicky takmer nulová. Medicína ma vtedy vnímala skôr ako štatistiku s nízkym predpokladom úspešnosti. Ale moji rodičia to nerátali na percentá.  Prišla im hrozná predstava, že ma majú nechať zomrieť – len tak.  Mamka sa rozhodla, že si ma nechá implantovať do maternice. Nemali veľmi odvahu si myslieť, že tehotenstvo reálne dozreje do konca Chceli mi  len dať tú poslednú a pri tom jedinú šancu na život. No a ja som sa zaťal a vybojoval som si to. O deväť mesiacov som bol na svete.

Dnes máš 15 rokov. Aké je to mať mamku, ktorá má dnes už po šesťdesiatke?

Pre mňa je to tá najlepšia mamka na svete. Občas síce bojujeme, najmä v rozieloch našich predstáv o tom, ako mám mať upratanú svoju izbu (smiech) , a ona by vám o mne zasa povedala niečo iné, veď som predsa  pubertiak (smiech). Sme úplne normálna rodina. Ale viem, že je u nás doma niečo špeciálne.  Často mi vraví, že je neskutočne vďačná za to, že vtedy ten telefón nepoložila.

Tvoj príbeh otvára veľmi hlbokú tému hodnoty ľudského života od samého začiatku. Ročne sa na svete tisíce detí nenarodia, lebo ich rodičia to zvolia inak.

 Uf, je mi z toho smutno. Keď si predstavím, že ja som bol len taká neviditeľná bodka v mrazničke a stačilo jedna iná odpoveď do telefónu, aby som navždy zmizol… Každé jedno dieťa, či už je v brušku mamky, ktorá sa bojí, alebo bolo odložené v laboratóriu, je živý človek, ktorý chce rásť. Ja som naozaj chcel!

Čo by si im zo svojho pohľadu zachráneného dieťaťa chcel odkázať?

Chcel by som ich z celého srdca poprosiť: Nevzdávajte to s nami. Strach časom prejde, ťažké životné situácie sa dajú vyriešiť, ale zachránený život tu zostane navždy. Nedovoľte, aby strach rozhodol o konci vášho dieťaťa. Dajte mu šancu narodiť sa. Možno práve vaše bábätko vyrastie a vyrieši klimatickú zmenu alebo dokáže iné veľké veci pre nás všetkých. 

Jakub, ďakujem ti za tvoju úprimnosť a silné slová. Prajem tebe aj tvojim rodičom krásny Deň detí.

(6 hlasov, priemerne: 4,00 z 5)

Loading...