Keď alkohol ponúkajú deťom najbližší. Za vašim chrbtom

Pred časom som sa dozvedela, že moje deti počas jedného prázdninového víkendu ochutnali alkohol. Ponúkol ich švagor. Symbolicky, ako inak. Majú 12 a 10.

Nevedela som, ako na to reagovať. Nechcela som hneď volať sestre v nejakom zbytočnom afekte, čo to malo znamenať, že mi to nepríde v poriadku. Potrebovala som si to premyslieť.

Teória zakázaného ovocia

Keď som s tým napokon vyrukovala, sestra moje rozčarovanie prijala pokojne, takmer vlažne, že sa predsa až také niečo strašné nestalo. Vraj mám byť rada, že to skúsili takto „bezpečne,“ a čo by som robila, keby namiesto toho prišli domov „ožratí ako dogy“ z nejakého záťahu z rovesníkmi.

Pripomenula mi, že aj my sme kedysi ako deti dostali ochutnať ríbezľové víno od dedka v pivnici a tým, že alkohol nebol pre nás tabu, potom sme v puberte nevyvádzali ako ostatní. Nikdy sme sa neopili, nepripili.

Teória zakázaného ovocia je jedna vec. Len moje deti budú mať celkom iné spomienky na detstvo ako ja, pretože ony v útlom veku prišli o otca. Vinou alkoholu.

Reagujem prehnane a precitlivelo, keď ma ovanie pri predstave, ako si moje ledva násťročné deti štrngajú so švagrom? Myslím, že mám na to dôvod.

Mne sa to nemôže stať

Môj muž, až na jeden tínedžerský exces, do tridsať rokov vôbec nepil. Stačilo, čo s jeho telom urobilo tých zvyšných dvadsať a naivné presvedčenie, že predsa pozná mieru. Toto je na alkohole, ale aj každej inej návykovej látke, to zradné. Nehynúca dôvera v seba samého, že mňa sa to netýka. Mne sa to nemôže stať.

Niekedy to vyzerá, ako keby som rozhovormi so svojimi deťmi o tom, čo dokáže urobiť alkohol a ako sa to môže vymknúť, keď to budeme zľahčovať, len odďaľovala životnú fázu, ktorá ich „nevyhnutne“ čaká.

Časom sa vraj k tomu tak či tak dostanú, snažila sa o racionálnu úvahu moja sestra, prizvukujúc, že tomu nemôžem nijako zabrániť, nemôžem ich donekonečna chrániť, nežijú predsa vo vákuu. A príde čas, keď to budem musieť prijať a nejako s tým začať žiť.

Vyzerá to, že to teda prišlo, len odboku, nečakane od tých, ktorí by moje deti mali chrániť a s ktorými by mali byť moje deti v bezpečí. Som smutná aj nahnevaná, že to im, dospelým, nedošlo.

Kde sú nejaké hranice?

Môžeme mať v rodinách rôzne názory na výchovu – ak raz bude chcieť niekto namočiť svojmu bábätku cumeľ do piva, je to jeho zodpovednosť, ale sú hranice, ktoré by sme prekračovať nemali – keď to nedokážeme vo vzťahu k vlastným deťom, tak aspoň vo vzťahu k deťom, ktoré nie sú naše.

»»»»»»» Prečítajte si aj:

• Čo robiť s opitým dieťaťom?

• Čo robiť pri podozrení, že dieťa užíva drogy?

• Keď dieťa utečie z domu – čo robiť, na koho sa obrátiť?

(1 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...