Nová terapia mozgovej mŕtvice

Náhla cievna mozgová príhoda

je treťou najčastejšou príčinou úmrtia vo svete. Kedysi postihovala skôr staršie ročníky, no čoraz viac sa dotýka aj mladších ľudí s nesprávnymi stravovacími návykmi, fajčiarov, ale i žien v produktívnom veku, ktoré dlhodobo užívajú antikoncepciu. Každý rok na jej dôsledky zomrie 5 miliónov ľudí, rovnaký počet pacientov má trvalé následky.

Mŕtvica

je akútne ochorenie, ktoré až v 85 % prípadov vznikne uzatvorením niektorej z mozgových tepien a následnou nedokrvenosťou mozgu a odumieraním nervových buniek. Pritom je možné postihnuté oblasti mozgu zachrániť špeciálnou liečbou – trombolýzou, ktorá rozpustí vzniknutú krvnú zrazeninu. Má to však jeden háčik. Pacient s porážkou ju musí dostať do 3 hodín od upchatia cievy v mozgu. Hoci ide o pomerne známy fakt, pohotovosť vyhľadá len jeden pacient zo štyroch.

Revolučná terapia

S revolučným objavom prišli vedci z lipskej univerzity, ktorým sa tento čas podarilo predĺžiť až na 3 dni. Kľúčom k úspechu sú vraj kmeňové bunky odobraté z vlastnej pupočníkovej krvi alebo kostnej drene, ktoré je postihnutému jedincovi potrebné vpichnúť do žily. Svoju teóriu úspešne odskúšali tak na laboratórnych hlodavcoch, ako aj na väčšom modeli zvieraťa – ovci. Podľa nich sa zdravotný stav cicavcov podstatne zlepšil už v priebehu prvých štyroch dní, nuž a po jedenástich až tridsiatich dňoch bol opäť v rovnakej forme ako pred porážkou.

Na akom princípe uzdravovací proces funguje?

 „Kmeňové bunky v žiadnom prípade nenahradia odumreté nervové bunky,“ vysvetľuje vedúci vedeckého tímu profesor Frank Emmrich. Hoci sa tieto bunky dokážu zmeniť aj na požadované tkanivo a sú schopné vytvoriť funkčné neuróny, v takom krátkom čase, za aký sa zvieratá uzdravili, by to nebolo možné.

Kmeňové bunky zjavne pôsobia na diaľku – prostredníctvom signálnych molekúl, ktoré mobilizujú samoliečebné sily mozgu. Experimenty jasne dokázali, že na to, aby kmeňové bunky zabránili odumretiu poškodených nervových buniek, nie je potrebný priamy bunkový kontakt.

„Podarilo sa nám zabrániť zániku neurónov aj vtedy, keď sme kmeňové bunky od poškodených nervových buniek oddelili membránou,“ hovorí Emmrich. Vedec dúfa, že v krátkom čase bude môcť novú terapiu aplikovať aj na ľudí. Podľa neho už dnes neexistuje žiaden pádny argument proti starostlivo naplánovanej štúdii s pacientmi po náhlej cievnej mozgovej príhode.  

ilustračné foto:sxc.hu