„Neboj sa, bude to zábava!“ – veta, ktorú používame všetci, no deti často zneistí ešte viac. Namiesto toho, aby sme deti upokojili, ich často nevedomky vystresujeme ešte viac. Dr. Siggie Cohen vysvetľuje, čo robiť inak a ako deťom pomôcť cítiť sa v škole bezpečne. Čo teda rodičom psychologička radí pri prechode do škôlky alebo školy?
Canva
Psychologička radí, ako si uľahčiť prechod na školu či škôlku
Začiatok nového školského roka prináša deťom aj rodičom celé spektrum neraz protichodných emócií. Môžeme cítiť nadšenie až jemné šteklenie v bruchu, pomaličky sa prehupujúce do zmesi obáv, strachu, neistoty. Je tam často váhanie, i odhodlanie, vzrušenie, ale tiež nervozita. Niekedy úľava, ale nezriedka aj vina. Taký koktejl všetkého a naraz. Od nás rodičov, dospelých, sa však očakáva, že tieto pocity zvládneme, lebo inak nebudeme veľmi nápomocní svojim deťom, ktoré sa učia ako na to od nás.
Práve pri tejto príležitosti sa s nami psychologička dr. Siggie Cohen chce podeliť o svoje 3 hlavné tipy, ako uľahčiť prechod do školy – či už ide o jasle, škôlku, prvú triedu alebo vyššie ročníky. Sú „univerzálne“ platné pre deti všetkých vekových kategórií a užitočné tak pri rannom odovzdávaní detí do inštitúcií, ako aj popoludňajšom vyzdvihovaní.
Samozrejme, že chcete, aby sa vaše dieťa v škole bavilo, našlo si kamarátov, obľúbilo si učiteľku a cítilo sa šťastné a zapojené. Ale pravda je takáto, upozorňuje dr. Cohen: Dieťa si zábavu neužije, kým sa necíti bezpečne a isto. (A to platí pre všetkých nás.)
Teda namiesto toho, aby sme škôlke, či škole robili zábavný PR a snažili sa deti presvedčiť, ako sa im tam bude páčiť, aké to tam musí byť super a koľko kamarátov si nájdu, sústreďme sa najprv na vytvorenie pocitu bezpečia.
Dr. Siggie uvádza ako príklady tieto vety, ktoré dieťaťu dávajú istotu, pocit bezpečia a zároveň rešpektujú jeho pocity.
„Viem, že je to niečo nové a môžeš byť trochu nervózny. Veľakrát, keď skúšame nové veci, cítime nervozitu aj vzrušenie. Viem, že to zvládneš, aj keď to bude najprv trošku ťažké. Zvykneš si a to je úplne v poriadku.“
„Vieš, ako sa doma starám o teba ja? V škole sa o teba postará pani učiteľka. Ak budeš smädný, dá ti vodu, ak budeš smutný, podrží ťa za ruku. Si tam v bezpečí, učiteľka na teba dohliadne, až kým neprídem.“
Tipy, čo zvyšuje pocit bezpečia
Popieranie, bagatelizovanie, vyhrážanie alebo tlak na výkon je niečo, čo by sme si mali ako rodičia odpustiť. Keď budeme dieťa presviedčať, že o nič nejde, nech neblbne, nereve, nespráva sa ako „malý“ a podobne, jeho strach nezmizne niekam do stratena. Možno sa len naučí nedôverovať svojim pocitom, prípadne sa za ne hanbiť. Namiesto istoty sa dieťa sústredí na to, aby „nerobilo problémy,“ znižuje sa jeho sebadôvera, pocit istoty, zhoršuje sa separačná úzkosť.
Tieto vety, naopak, dieťa podporujú:
„Rozumiem, že sa ti do školy nechce. Je to niečo nové a to je úplne normálne. Každý z nás sa tak niekedy cíti.“
„Aj ja si pamätám, že keď som šla prvýkrát do školy, mala som v brušku taký zvláštny pocit. A potom som si zvykla.“
„Môžeš byť nervózny aj zvedavý zároveň. To sa dá cítiť naraz.“
„Nebudem od teba čakať, že hneď prvý deň budeš veselý. Môže to chvíľu trvať, a to je v poriadku.“
Vyzdvihnete dieťa a tešíte sa, že sa dozviete, aký malo deň – či si našlo kamaráta, zjedlo desiatu, či sa mu páčila učiteľka. Ste pripravení na úsmevy… a namiesto toho dostanete mrnčanie, sťažovanie, plač, ticho. Možno aj poriadny záchvat.
Počuli ste už o „after-school restraint collapse“ – teda zrútení po škole? Dieťa má za sebou dlhý, fyzicky aj emočne náročný deň. Deti cez deň držia emócie „na uzde“, aby vyhoveli pravidlám, zvládali vzťahy a neboli v konflikte. Až keď sú s rodičom (majú svoju bezpečnú osobu), pustia všetko von, doslova vylejú emócie na nás – pretože tam je to „dovolené.“
Čo radí? Namiesto otázok hneď po príchode mu doprajte „mäkké pristátie“: dajte mu jesť, ísť na prechádzku, zahrať sa v tichu alebo aj trochu obrazovky. Keď sa upokojí, až potom sa pýtajte.
Koľkokrát ste sa spýtali: „Ako bolo dnes v škole?“ A dostali ste odpoveď: „Neviem.“ „Zabudol som.“ „Dobre.“ Pre veľa detí je táto otázka jednoducho príliš široká a ťažká, vysvetľuje psychologička. Je náročné opísať celý deň tak všeobecne. A niekedy ešte ani nie sú pripravené hovoriť.
Pomôžte im rozložiť veľký zážitok na menšie časti, radí dr. Sigie. Spýtajte sa ich napríklad:
„S kým si dnes sedel pri desiate?“
„Akú knihu ste čítali?“
„Bol dnes niekto v triede smutný?“
„Akú vtipnú vec si dnes počul?“
Takto sa dieťa ľahšie otvorí a vy získate lepší obraz o jeho dni.
Tipy na konkrétnejšie otázky podľa veku detí
Mladších škôlkarov sa môžeme spýtať:
S kým si sa dnes hral/a?“
Kto ti dnes pomohol?“
„Kto ťa rozosmial?“
„Čo ste dnes maľovali alebo stavali?“
„Akú pesničku ste sa naučili?“
„Čo nové si videl/a alebo počul/a?“
„Bolo niečo, čo ťa dnes rozveselilo?“
„Bol si dnes niekedy smutný/á?“
„Čo ti dnes prišlo trošku ťažké?“
Starší školáci:
„Pomohol si dnes niekomu alebo ti niekto pomohol?“
Videla si dnes niekoho, kto bol smutný alebo nahnevaný?“
Akú knihu ste čítali?“
„Čo ste sa dnes naučili, čo bolo nové alebo zaujímavé?“
„Ktorá úloha ti išla najlepšie a ktorá najhoršie?“
„Čo ťa dnes najviac rozosmialo?“
„Kto ti dnes zlepšil náladu?“
„Bolo niečo, čo ťa trošku vystrašilo alebo nahnevalo?“
Vyštudovala som pedagogiku, ale odkedy som mamou, zisťujem, že sa stále mám čo učiť. Najviac o živote sa učím od svojich detí. Len čo zaspia, už aj píšem :)
Loading...
Oxytocín a pôrod
Popôrodné krvácanie - Postpartum Hemorrhage : Čo by ste mali o ňom vedieť
Od narodenia vidia mamu s mobilom. V deťoch vytvárame prázdno
14.12. Deti sú našimi učiteľmi
Vianočná večera pre najmenšie bábätká. Ako pripraviť tradičné menu zdravšie?
Rastový graf - OBVOD HLAVY DIEVČAT: vek 3-18 rokov
