Generácia v strese: Sociálna úzkosť u mladých narastá

Skrytý strašiak dnešnej mládeže môže ničiť aj životy jednotkárov. Odborníčka Ambis Univerzita Anna Frombergerová upozorňuje na nenápadné varovné signály, ktoré netreba podceňovať.

Tlak na výkony v škole, vysoké očakávania spoločnosti, porovnávanie sa s ostatnými, vplyv sociálnych sietí, menej priestoru na oddych, dôsledky pandémie a obavy a neistota spojené so súčasným svetom. Aj to sú dôvody, ktoré sa podpisujú pod čoraz väčší nárast sociálnych úzkostí u mladých.

„Áno, odborníci v posledných rokoch pozorujú nárast úzkostných problémov a zhoršovanie psychickej pohody dospievajúcich. Potvrdzujú to aj medzinárodné údaje WHO a štúdia HBSC, ktorá dlhodobo mapuje zdravie a psychickú pohodu mladých ľudí v desiatkach európskych krajín,“ upozorňuje PhDr. Anna Frombergerová, PhD., zástupkyňa vedúcej katedry psychológie a sociálnych vied  Ambis Univerzita. Ako dodáva, spúšťačov môže byť viacero, no treba zasiahnuť čo najskôr.

„Sociálna úzkosť patrí medzi psychické ťažkosti, ktoré sa dajú pomerne dobre liečiť,“ dodáva s tým, že je dôležité všímať si varovné signály.

Formuje sa nielen v detstve

Ako podotýka odborníčka, hoci sa základy sociálnej úzkosti často formujú už v detstve, ani bezproblémové detstvo nie je zárukou, že sa neprejavia v dospelosti.

„Niektoré deti sú od narodenia citlivejšie, opatrnejšie alebo zdržanlivejšie v kontakte s novými ľuďmi. To však samo o sebe neznamená, že u nich vznikne úzkostná porucha. Sociálna úzkosť sa často naplno prejaví až v období dospievania. A nie je výnimkou, že dieťa malo detstvo bez problémov,“ vysvetľuje. Práve dospievanie je obdobie, keď sa výrazne zvyšuje citlivosť na názory rovesníkov, na vlastný vzhľad a na to, ako človeka hodnotí okolie. Práve vtedy sa môžu objaviť obavy zo zosmiešnenia, kritiky alebo odmietnutia.

„Spúšťačom môže byť konkrétna negatívna skúsenosť, napríklad šikana, odmietnutie rovesníkmi alebo nepríjemné vystúpenie pred triedou. Niekedy však žiadny jednoznačný spúšťač nenájdeme,“ podotýka Anna Frombergerová. 

Varovné signály

V období dospievania môžu zmeny správania pripomínať bežné prejavy puberty.

„Kľúčové je preto sledovať, či obavy mladého človeka výrazne zasahujú do jeho každodenného života a stávajú sa trvalým problémom, ktorý sa prejavuje často a aj v rôznych prostrediach,“ konštatuje Anna Frombergerová.

Typickými prejavmi môžu byť napríklad silný strach z hodnotenia a kritiky, vyhýbanie sa odpovediam pred triedou, strach z prezentácií alebo ústnych skúšok, ťažkosti nadväzovať nové vzťahy, vyhýbanie sa spoločenským podujatiam a nadmerné premýšľanie o tom, čo si o ňom myslí okolie.

„Fyzické prejavy, ako je búšenie srdca, potenie, trasenie, nevoľnosť alebo bolesti brucha pred sociálnymi situáciami, sú zvyčajne bežnou súčasťou prežívania daného jedinca,“ podotýka. Rozdiel medzi bežnou neistotou a sociálnou úzkosťou tak spočíva predovšetkým v intenzite ťažkostí. „Ak sa dospievajúci začne vyhýbať spoločenským situáciám alebo kvôli nim výrazne trpí, už nejde len o bežnú súčasť dospievania,“ konštatuje Anna Frombergerová.

Sociálna úzkosť sa pritom môže vyskytovať tak u introvertov, ako aj u extrovertov. „Sociálnou úzkosťou môže trpieť aj veľmi spoločenský a komunikatívny človek,“ hovorí. Introvert podľa nej môže byť psychicky úplne v poriadku a len uprednostňuje menší počet sociálnych kontaktov. Naopak, extrovert môže mať silný strach z hodnotenia druhými, hoci vyhľadáva spoločnosť.

Inzercia

Rastúci trend, najmä u dievčat

Nárast úzkostných ťažkostí nie je špecifický len pre Slovensko či Českú republiku. Podobný trend je vo väčšine európskych krajín aj mimo Európy.

„Výskumy dlhodobo poukazujú na vyšší výskyt úzkostných ťažkostí u dievčat. Dievčatá častejšie uvádzajú pocity osamelosti, nervozity, nižšiu životnú spokojnosť a ďalšie ukazovatele psychickej nepohody,“ dodáva Anna Frombergerová.

Rozdiely medzi mestom a vidiekom zatiaľ nie sú preukázané. Významnejšiu úlohu zohráva skôr kvalita rodinných vzťahov, pocit bezpečia doma, vzťahy s rovesníkmi či ekonomická situácia rodiny.

Ovplyvní aj jednotkárov 

„Sociálna úzkosť môže negatívne ovplyvniť aj veľmi nadaného alebo vynikajúco prospievajúceho žiaka. Takýto žiak často dosahuje vynikajúce výsledky v písomných testoch, ale bojí sa prihlásiť počas hodiny, vyhýba sa ústnym prezentáciám a celkovo odmieta vystupovať pred triedou. Navonok môže pôsobiť ako svedomitý a bezproblémový žiak, ale zároveň môže prežívať značné psychické napätie,“ upozorňuje Anna Frombergerová. Z dlhodobého hľadiska môže sociálna úzkosť ovplyvniť aj výber štúdia alebo budúceho povolania. „Niektorí mladí ľudia si tak nevyberajú podľa svojich schopností a záujmov, ale podľa toho, kde budú môcť čo najmenej vystupovať pred ostatnými,“ dodáva.

Vyhýbajte sa vete: To nič nie je

Pre rodičov je zvyčajne najdôležitejšie nepodceňovať ťažkosti dieťaťa, vytvoriť bezpečný priestor na rozhovor a nezľahčovať jeho obavy vetami typu „to nič nie je“. „Je potrebné oceniť snahu, nielen výsledok, podporovať postupné zvládanie náročných situácií a nedovoliť úplné vyhýbanie sa všetkým sociálnym kontaktom,“ konštatuje. 

Samozrejme, nie každá úzkosť si vyžaduje návštevu psychológa.

„Určitá miera obáv a neistoty je v období dospievania normálna. Ak však ťažkosti pretrvávajú týždne či mesiace, zhoršujú kvalitu života alebo vedú k vyhýbavému správaniu, je vhodné obrátiť sa na odborníka,“ radí Anna Frombergerová. 

Sociálna úzkosť totiž patrí medzi psychické ťažkosti, ktoré sa dajú dobre liečiť.

„Veľmi účinná je psychologická pomoc, odporúča sa kognitívno-behaviorálna terapia (KBT), ktorá učí mladých ľudí lepšie rozumieť svojim myšlienkam, emóciám a postupne prekonávať situácie, ktorých sa obávajú,“ podotýka. Sociálnu úzkosť je často možné u mladých výrazne zmierniť až tak, že ich v bežnom živote prakticky neobmedzuje. Nejde tak len o „tlmenie príznakov“. „Včasná pomoc a podpora výrazne zvyšujú šancu na plnohodnotný osobný, študijný aj pracovný život,“ dodáva na záver odborníčka Ambis Univerzita Anna Frombergerová.