História cisárskeho rezu

Mnohí sa domnievajú, že samotný názov “cisársky” (angl. “caesarean”) je odvodený od mena Julius Caesar. Dohady o tom, že Julius Caesar bol prvým človekom narodeným cisárskym rezom, nie sú nijako podložené, ide o mýtus. 

“Caedare” v preklade znamená rezať

V skutočnosti je názov odvodený od latinského slova “caedare,” čo v preklade znamená rezať.

Dokumenty dokazujú, že cisársky rez sa používal ešte pred narodením samotného Julia Ceasara. Využíval sa najmä v kritických prípadoch, ak matka zomierala alebo už zomrela.

V 7. storočí p.n.l. rímsky kráľ Numa Pompilius vydal oficiálne nariadenie, že mŕtva tehotná žena nesmie byť pochovaná skôr, ako z jej tela bude vybraný plod. Historicky sa teda operácia vždy využívala na záchranu dieťaťa a nie matky.

Prvá správa o prežití matky aj dieťaťa

Prvá správa o tom, že matka a dieťa prežili, pochádza zo 16. storočia zo Švajčiarska.

Rezač ošípaných Jacob Nufer požiadal úrady o povolenie operovať svoju manželku po niekoľkých dňoch bezvýsledného pôrodu. Zachraňovať životy matiek a riskovať zabitie detí v maternici bolo pre pôrodné baby (asistentky) prísne zakázané.

Avšak Jacob Nufer prevzal osud do svojich rúk, rozhodol sa pre úspešný zákrok sám. Predpokladá sa, že Jacob Nufer nadobudol anatomické znalosti potrebné pre tento postup dôkladným pozorovaním dobytka, s ktorým každodenne pracoval. V tej dobre vedel o anatómii pravdepodobne rovnako, ako lekári svojej doby.

Ako prvý kompletne zdokumentoval priebeh cisárskeho rezu až nemecký lekár Jeremiáš Trautman. V roku 1610 zákrok previedol na vlastnej žene, ktorá však po mesiaci zomrela na infekciu. 

Mortalita v minulosti bola veľmi vysoká, protože neboli známe sterilizačné postupy a operačné rany sa nešili. Vývoj anestézie a taktiež väčšie poznatky z anatomie v 19. storočí prispeli k zlepšeniu medicínskych techník. S príchodom sterilizácie a aj antibiotík sa chirurgické výsledky cisárskeho rezu ešte zlepšili. 

Africkí liečitelia

Nielen v západných krajinách prebiehali pokusy o zákrok. Správy z 19. storočia hovoria o úspešných chirurgických pôrodoch v Rwande a Ugande.

Africkí liečitelia používali botanické prípravky na anestéziu svojich pacientov a na podporu hojenia rán. Z denníka cestovateľa R.W. Felkina (1879 ) po Ugande:

”Liečiteľ použil banánové víno na čiastočné omámenie ženy a na očistenie rúk a brucha pred operáciou… Nakoniec brušnú ranu pripli železnými ihlami a natreli pastou pripravenou z koreňov.”

Prvý úspešný cisársky rez

Prvý zaznamenaný úspešný cisársky rez v Britskom impériu vykonala žena. Teda ono to bolo takto: cisársky rez viedol James Barry, lekár v službách britskej armády v Južnej Afrike. 

Po jeho smrti sa zistilo, že jeho pravé meno bolo Margaret Ann Bulkley a pitva dokázala, že v skutočnosti bol James ženou prezlečenou za muža. Celoživotná motivácia Margret Ann Bulkley bola kariéra chirurga, ktorú ale v tom čase žena vykonávať nemohla.  

Zlom priniesla anestézia

Vývoj v západnej medicíne išiel ruka v ruke spolu so zvyšujúcou sa urbanizáciou a rastom nemocníc.

Práve v mestských nemocniciach, kde lekári liečili množstvo pacientov, sa začali rozvíjať nové pôrodnícke a chirurgické zručnosti. Rozvoj cisárskeho rezu ako závažnej brušnej operácie pretrval a odzrkadľoval zmeny vo všeobecnej chirurgii.

Po roku 1846 sa aplikácia anestézie rýchlo rozšírila z USA do Európy. V pôrodníctve však existoval odpor proti jeho používaniu na základe biblického príkazu, že ženy by mali pri pôrodoch trpieť ako odčinenie za Evin hriech.

Mohlo by vás tiež zaujímať:

• Cisársky rez, pre a proti »»»
• Alebo ďalšie odborné témy k pôrodu cisárskym rezom »»»

Anestetiká umožnili chirurgom, aby mali čas na precíznu operáciu a na zaznamenávanie podrobností o svojich postupoch. Ženy boli ušetrené agónie po operáciách a boli menej náchylné na šok.

Už od staroveku sa objavovali snahy o cisárske rezy a v 19. storočí systematické zdokonaľovanie cisárskych rezov nakoniec viedlo k nižšej úmrtnosti žien a ich detí. 

Koncom 20. storočia sa vo väčšine krajín dieťa stalo primárnym pacientom po začatí pôrodu. V dôsledku toho sa za posledné roky zaznamenal výrazný nárast uchyľovania sa k chirurgickému zákroku na základe indikácií zdravia dieťaťa. 

Operácia, ktorá pred rokmi prakticky vždy viedla k mŕtvej žene alebo mŕtvemu dieťaťu, má dnes takmer vždy vo výsledku živú matku a dieťa – premenu, ktorá je rovnako významná pre ženy a ich rodiny, ako aj pre medicínu.

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Potrebujeme v tehotenstve magnézium?»»»

Zdroje:

• https://www.nlm.nih.gov/exhibition/cesarean/references.html

• https://cs.wikipedia.org/wiki/C%C3%ADsa%C5%99sk%C3%BD_%C5%99ez

• https://www.news-medical.net/health/Cesarean-Section-History.aspx

• https://www.healthline.com/health/pregnancy/history-cesarean-section#evolution

https://www.nlm.nih.gov/exhibition/cesarean/references.html

https://cs.wikipedia.org/wiki/C%C3%ADsa%C5%99sk%C3%BD_%C5%99ez

https://www.news-medical.net/health/Cesarean-Section-History.aspx

https://www.healthline.com/health/pregnancy/history-cesarean-section#evolution

(4 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...