Nástup do detského kolektívu býva pre niektorých rodičov testom detskej imunity. Chodenie do škôlky sa zvykne spájať s častejšou chorobnosťou. Nezriedka vyzerá scenár aj pomerne “desivo”: týždeň v škôlke, dva týždne doma. Ako na tom bude naše dieťa? Veľa rodičov si myslí, že ak má dieťa dobrú imunitu, vôbec neochorie. Do akej miery to platí?
Shutterstock
Imunita nie je ako nepriestrelná vesta
Ak okolo nás “lietajú” choroby, práve naša imunita výrazne ovplyvňuje, či sa po expozícii vírusu choroba vôbec rozvinie, a ak áno, ako ťažko bude prebiehať.
Ľudia s dobre fungujúcim imunitným systémom (dostatok spánku, pohyb, výživa, žiadny chronický stres, žiadne podvýživa či imunodeficit) skutočne ochorejú menej často a ľahšie prekonávajú infekcie, ktoré by inak boli horšie.
Dobrá imunita teda znižuje riziko a závažnosť, ale negarantuje 100 % odolnosť. Nerobí z dieťaťa superhrdinu so zázračným plášťom, o ktoré sa žiaden vírus ani neoprie. Imunita rozhoduje o tom, ako dobre a rýchlo sa ubrániš, nie o tom, či sa vôbec nakazíš.
Dobré vedieť: Aj dieťa s úplne normálnou, dobrou imunitou ochorie v škôlke často. Škôlkar môže bežne prekonať 6 až 10 infekcií ročne, v prvom roku kolektívu aj viac. Dieťa nechorie preto, že má slabú imunitu, ale preto, že sa učí.
Nie je jedno, koľko chorých je okolo teba
Alebo čo robí tvoju vestu “priestrelnou?”
To, koľko chorých je okolo teba – miera expozície (vírusová nálož) hrá rolu. Aj veľmi zdravý imunitný systém má čo robiť, ak je expozícia masívna alebo opakovaná. Napríklad zatvorená miestnosť plná chorých detí alebo priamy kontakt so slinami, či sekrétom. Treba si uvedomiť, že škôlka = veľká skupina detí v uzavretom priestore, ktoré si medzi sebou neustále vymieňajú vírusy cez ruky, hračky, kvapôčky.
To, či máš imunitu natrénovanú. Imunitný systém funguje z veľkej časti na základe pamäte (protilátky, pamäťové bunky) z predchádzajúcich stretnutí s podobnými patogénmi. Ak je vírus úplne nový alebo výrazne odlišný kmeň (typicky napr. nová chrípková sezóna, nový rinovírusový sérotyp – je ich stovky), telo nemá špecifickú pripravenú obranu a musí budovať reakciu od nuly, čo trvá dni, počas ktorých sa infekcia môže rozvinúť naplno.
U detí je to ešte výraznejšie – ich imunitný systém je stále “v tréningu” a nemá za sebou históriu stretnutí s desiatkami vírusov, ktoré dospelý už prekonal. Preto aj zdravé dieťa so skvele fungujúcou imunitou ochorie častejšie ako dospelý – nie preto, že by malo slabú imunitu, ale preto, že ešte nemá vytvorenú “knižnicu” protilátok.
Dobrá správa: Frekvencia respiračných infekcií u detí v kolektíve klesá s vekom – najvyšší “nápor” je typicky okolo 2. – 3. roka pri prvom nástupe do škôlky, a postupne sa s pribúdajúcim vekom počet ochorení za sezónu znižuje.
Kedy častejšie ochorie dieťa, hoci má dobrú imunitu?
Pri menších škôlkaroch si môžeme všímať, že v škôlke možno menej jedia ako doma, prípadne sú v prievane (otvorené okno po zobudení, keď sa prezliekajú). Čo ak sa dieťa spotí a následne ho ofúkne? Ďalšia vec na zamyslenie býva aj množstvo aktivít, ktoré počas dňa majú, napríklad krúžky ako futbal, či plávanie. Má toto nejaký vplyv na to, či dieťa častejšie ochorie?
Prievan/chlad sám osebe nevytvorí infekciu, len môže (v teoretickej rovine) mierne oslabiť lokálnu obranyschopnosť sliznice. Ak sa napríklad dieťa spotí pri športe a nestihne sa poriadne osušiť alebo prezliecť a je vystavené chladnejšiemu vzduchu a zároveň vírusu, zvyšuje sa šanca, že sa infekcia na oslabenej sliznici chytí.
Zlé stravovanie v škôlke: Chronicky nedostatočná alebo nevyvážená strava (dlhodobý deficit bielkovín, zinku, vitamínu D, železa) skutočne môže oslabiť imunitnú odpoveď. To, že dieťa v škôlke zle je, napríklad ledva polovicu obedu alebo veľmi neje zeleninu, nemá okamžitý vplyv na imunitu. A určite by sme nemali uvažovať v rovine, že „dnes zle jedol, zajtra má sopeľ.“ Ak je to však opakovaný vzorec (dieťa je celkovo vyberavé, dlhodobo jedáva málo pestro), to už môže hrať rolu, ale ide skôr o mesiace, nie dni.
Preťaženosť dňa: Veľa aktivít samo o sebe ešte “nevyčerpá” imunitu. Avšak nedostatok spánku/regenerácie pri nabitom programe zvyšuje náchylnosť na infekcie u detí aj dospelých. Počas spánku si telo dopĺňa sily a imunitný systém pracuje naplno, preto sa pri dlhodobom krátkom spánku zhoršuje aj odpoveď na vírusy.
Na čo si dať pozor:
dieťa je cez deň podráždené, plačlivé alebo sa ťažko dostáva z postele,
zaspáva až neskoro večer, lebo je „prepálené“,
po krúžkoch býva unavené a odmieta jesť,
aktivity sa míňajú s denným spánkom, ktorý ešte potrebuje.
Rodičia by mali vedieť, kedy zájsť k pediatrovi. Napríklad pri:
veľmi častých a ťažkých infekciách (opakované zápaly pľúc, časté zápaly stredného ucha, infekcie vyžadujúce hospitalizáciu alebo opakované antibiotiká),
zlom prospievaní dieťaťa,
trvalej nádche alebo chrápaní (môže ísť o alergiu alebo zväčšenú nosovú mandľu),
Vyštudovala som pedagogiku, ale odkedy som mamou, zisťujem, že sa stále mám čo učiť. Najviac o živote sa učím od svojich detí. Len čo zaspia, už aj píšem :)