Poruchami spánku trpia aj deti, najčastejšie sú to poruchy dýchania počas spánku. Ich symptómy sú však v určitých prípadoch mylne interpretované a zamieňané za poruchu vývoja alebo pozornosti (napr. ADHD).

Nekvalitný spánok spôsobený problémom s dýchaním sa na dieťati prejaví ako problém s koncentráciou, impulzivitou a hyperaktivitou. Tie sú však dôsledkom nesprávneho vývoja mozgových štruktúr zapríčinené poruchou dýchania v spánku (napr. nedokysličením pri obštrukčnom spánkovom apnoe). Symptómy ADHD a spánkového apnoe sa môžu prekrývať a viesť k nesprávnej diagnóze.
Apnoe je definované ako zástava dýchania trvajúca aspoň 10 sekúnd. Môže sa vyskytovať vo forme obštrukčného spánkového (OSA) alebo centrálneho apnoe (príp. zmiešané). Znamená to čiastočnú alebo úplnú blokáciu horných dýchacích ciest v spánku – do tela sa nám za tento čas nedostáva dostatok vzduchu a kyslíka.
OSA má teda za následok hypoxémiu resp. hypoxiu (zníženú hladinu kyslíka v krvi a nedokysličenie tkanív), hyperknapiu (hromadenie oxidu uhličitého) a prebúdzacie reakcie zo spánkových cyklov. Fragmentácia spánku dieťaťa a opakované nedokysličenie môže vplývať na funkčné a štrukturálne poškodenie vyvíjajúceho sa mozgu najmä v oblasti prefrontálneho kortexu. To má za následok zhoršenú kvalitu kognitívnych schopností, neprospievanie, poruchu rastu, zmeny v emóciách, labilite nálady v zmysle depresívneho prežívania, nízkej frustračnej tolerancie v záťažových situáciách, zhoršené komunikačné schopnosti, podráždenosť, anxieta, niekedy tendencia k sociálnej izolácii. Príznaky preto môžu napodobovať diagnózu poruchy koncentrácie s hyperaktivitou, ale ich intenzita býva menšia.
Zníženie kognitívnych a intelektových funkcií, poruchy pozornosti a pamäti následne vedú k horšiemu prospievaniu v škôlke a škole. U detí s horším školským prospechom bol zaznamenaný 6 až 9 x vyšší výskyt OSA.
U dospelých je indikátorom prítomnosti spánkového apnoe zvýšená denná ospalosť (spavosť), to sa však u detí vyskytovať nemusí a rodičia majú z tohto pohľadu sťaženú situáciu. Následkom nekvalitného spánku je spánková deprivácia, ktorej prejavy môžu byť zamenené napr. za diagnózu ADHD.
Ako zistiť, či dieťa netrpí na problém s dýchaním počas spánku?
Chrápanie, hlasné dýchanie, chrčanie, huhňavé dýchanie môže byť prvým vodítkom, nemusíme ho však zaznamenať, pretože sa môže vyskytovať a viazať na REM spánok výrazne prítomnejší v druhej polovici noci dieťaťa, kedy ako rodičia spíme. Dieťa môže mať apnoe a nemusí chrápať. Menšie deti zvyčajne pri OSA nechrápu. Ďalej je vhodné si odsledovať koľko dieťa spí v priemere, či má ráno sa problém zobudiť, či je ráno oddychnuté a jeho spánok možno vyhodnotiť ako občerstvujúci, či nemá sucho v ústach, prítomná mrzutosť po prebudení, bolesti hlavy, či má dostatok energie cez deň a nie je ospalé (pozor na stimulanty ktoré môžu tento indikátor skresliť: cukor, digitálny obsah a pod.). Spánok týchto detí býva nekľudný, doprevádzaný častými pohybmi, niekedy so zvláštnymi polohami (napr. záklon hlavy aby uvoľnili dýchacie cesty), nočné potenie, parasomnie (napr. nočné desy, “zlé sny”).
Poruchy dýchania (prevláda o. spánkové apnoe) sa môžu vyskytovať už u kojencov, najčastejšie sú však prítomné u detí v predškolskom a mladšom školskom veku, kedy je ich výskyt ovplyvnený pomerom veľkosti horných dýchacích ciest a tonzíl (mandlí) u vyvíjajúceho sa organizmu, prevalencia medzi 2. a 8. rokom života je od 1 do 5%. (zdroj: S. Nevšímalová). Deti s nadváhou a obezitou majú niekoľko násobne vyšší výskyt OSA.
Ako vzniká u detí OSA?
Podieľa sa na nej viacero faktorov napr. hypertrofia (zväčšenie) adenoidného tkaniva (v oblasti mandlí), odchýlky v štruktúre horných dýchacích ciest (HDC) na rôznych miestach, zvyšujú jú aj častejšie zápaly v týchto miestach, deti s OSA majú často menší objem v horných dých. cestách, väčšie mandle a predĺžené horné podnebie.
Rodičom detí, u ktorých sa vyskytujú symptómy podobajúce sa poruchám pozornosti a hyperaktivity, je doporučené vyšetrenie ORL a ortodonticko-stomatologické s cieľom detailnejšieho preskúmania anatómie sánky, ústnej dutiny a HDC s cieľom vylúčiť príčinu problému, ktoré by mohlo poukazovať na prítomnosť problému s dýchaním počas spánku a následnou spánkovou depriváciou, ktorej symptómu môžu byť takto zamieňané.