Čo o vás prezrádza materská demencia

Vnímam, že keď si mamy na materskej robia zo seba srandu, často hovoria o materskej demencii. Hlavne, keď sa im zdá, že sú na materskej dovolenke nejako pridlho a zomrel im z toho mozog.

Pamätám si, že na základnej škole sme sa k tomu tiež uchyľovali. Len vtedy sme do „dementov“ nadávali iným. Takým tým „šibnutým,“ čo robili hovadiny, čo neboli celkom „kompletní.“

Už vtedy sme to slovíčko nadúživali, bez toho, aby sme vedeli, čo naozaj znamená. Lárom-fárom, dínom-dánom. V našom slovníku závažné duševné choroby zľudoveli. A je to celkom problém.

Je materská demencia na mieste?

Niekedy sa na materskej naozaj môžeme cítiť „dementne.“ Môžeme mať pocit, že naše myslenie, pamäť, či pozornosť, stoja za prd makový.

Človek s demenciou má problém logicky myslieť, ťažko sa vyjadruje, nevie nájsť vhodné slová, nevie si vybaviť pomenovania pre ľudí a veci, neukončuje vety, vypadáva mu pamäť. Povedomé, že? Preto si mamy túto diagnózu privlastnili s takou ľahkosťou.

Určite však, na rozdiel od ľudí naozaj trpiacich demenciou, nemáme natoľko zhoršené duševné funkcie, že by sme nemohli fungovať a vykonávať bežné každodenné činnosti. A ak áno, obyčajne to vyrieši niekoľko litrov kávy. Naozaj na tom nie sme tak zle.

Prestaňme sa urážať

Mám rada humor, mám rada jeho rôzne odtiene. Aj tie čierne. Možno hlavne tie čierne. Ale som vo veku, keď mi požičiavanie si diagnóz nepríde vtipné. Skôr ma to rozladí.

Myslím si, že doba natoľko pokročila, že by sme s psychiatrickými termínmi mohli pomaly, ale isto prestať. Nielen preto, že už nie sme tínedžeri. A že vieme, že vysmievať sa ostatným, je tak trochu hnusné. Nemusíme nikoho urážať, dokonca ani seba.

Možno raz prestaneme predstierať, že mať dieťa nevyhnutne znamená duševný úpadok, prestaneme používať natoľko sprofanovanú materskú demenciu. Možno raz začneme viac medzi sebou hovoriť o materskom raste. Ak vám teda netrhlo kútikmi úst, čo je to za stupidita.

Porozmýšľajme trochu

Materstvo, rodičovstvo je podľa mňa najmä o učení sa. O rozvíjaní tej časti osobnosti, ktorá sa nám bez detí jednoducho neotvorí. Materstvo a rodičovstvo dáva nášmu plastickému, značne prispôsobivému mozgu, každý jeden deň zabrať. Náš mozog nezakrpatieva, práve naopak, má so sebou čo robiť. A podľa mňa to je aj celkom ťažké, a náročné. A ani trochu nie zadarmo.

Existuje veľa štúdií, ktoré dokazujú, že vďaka materstvu vraj vznikajú v mozgu nové prepojenia. Ktoré by tam nikdy neboli, keby sme sa nestali matkami. Aj by som to mohla doložiť nejakými cudzími slovami, citátmi a odkazmi na konkrétnych vedcov, aby bol tento text vierohodnejší. Lebo v našej spoločnosti so slovníkom plným materskej demencie a nálepiek modrých koníkov, je tomu ťažké uveriť.

Prečo si to robíme? Prečo to necháme robiť ostatných? Mali by sme byť na seba hrdé, čo všetko sme si vydreli a je teraz v našej výbave. Nie sa zhadzovať so zbytočne vulgárnym slovníkom.  

Ak máš pocit, že ti to dnes nejako nevychádza, že ti to nemyslí, že zo seba nevieš vysúkať súvislú vetu, že si nespomínaš, čo bolo pred desiatimi minútami, že sa ti pletie meno dieťaťa, mačky aj suseda, že si zabudla, čo si chcela povedať touto vetou, jednoducho si povedz, že máš takú chvíľu, že máš taký deň. Nie, že si na hlavu. Že si chorá. Že si krava. Že si dementná.

Si mama a byť mamou je niekedy naozaj náročné.

(1 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...