Nie, nemusíš cvičiť, aby si bola dobrá mama. Prečo si dávať pozor na lacné, manipulatívne reklamy?

„Nemám čas cvičiť, starám sa o dieťa,“ hovorí unavená mamička očividne väčších rozmerov, ktorá tlačí kočík. Vedľa nej usmiata vyšportovaná modelka s bábätkom v nosiči jej odkazuje: „Cvičím, aby som sa mohla starať o dieťa.“

Možno zacielila táto reklama aj na teba. Je jedno, či autorom posolstva bolo fitko alebo nejaká cvičiteľka na voľnej nohe. Pretože nejde o ojedinelý jav.

Podobné obrázky, kde si môžeš porovnať dve mamy – a dva celkom „iné životné prístupy,“ – ako prezentuje reklama, nájdeme rozmnožené kade tade. Líšia sa už len detailami.

Niekde k tučnej žene dajú plačúce dieťa a umelý pohár vysokokalorickej kávy plnej mikroplastov. Kdežto krásava, ktorá cvičí, má dieťa vysmiate ako päťkorunáčku a v svalnatej ruke drží nerezovú fľašu s nápisom „Disciplína vytvára slobodu.“

Posolstvo, ktoré sa líška mame, že jej „rozumie“

K obrázkom býva často pribalená aj obrovská dávka empatie. Nikto by dnes predsa nahlas nepovedal, že máš kilá navyše, lebo si lenivá cvičiť.

Treba si najprv získať dôveru.

Aj fitnesáčky, ktoré majú pohyb doslova v pracovnej náplni, vraj poznajú ten pocit, keď sa celý deň točí okolo detí a na mamu samotnú už akosi nezostáva miesto.

„Ráno vstávaš kvôli deťom. Cez deň riešiš ich potreby, desiaty, úlohy, krúžky a milión ďalších vecí. Večer si taká unavená, že už len padneš do postele. A niekde medzi tým všetkým sa môže stať, že na seba úplne zabudneš.

Nie preto, že by si sa nemala rada. Nie preto, že by si bola lenivá. Ale preto, že všetku svoju energiu rozdávaš ostatným.

A potom príde to veľké uvedomenie: Tvoje deti nepotrebujú mamu, ktorá sa rozdá až do úplného vyčerpania. Potrebujú mamu, ktorá má energiu. Ktorá sa s nimi dokáže smiať, hrať a byť prítomná. Mamu, ktorá sa vo svojom tele cíti dobre a večer nemusí mať pocit, že už zo seba nevydá ani poslednú kvapku.

A tak namiesto „Nemám čas cvičiť, pretože mám deti“ začali používať inú vetu: „Cvičím práve preto, že mám deti.“ Lebo keď sa dobre cíti mama, dobre sa cíti celá rodina. ❤️

Lacná reklama ako skratka

Ach, bolo by to utešené a vskutku oslobodzujúce. Keby aj slepý nevidel to lacné porovnávanie. Navyše postavené na manipulatívnom pocite viny.

Dve mamy v rovnakom období života. Avšak jedna je tá správna, lebo sa snaží (a ona navyše už precitla, pochopila, čo je dôležité). Kdežto druhá na to ešte stále neprišla a kým ju neosvieti, nebude silnejšia ona, ani jej rodina. Nebude sa mať silu hrať sa s deťmi, ani sa na nich usmievať.

V podstate, ak necvičí, robí pre svoju rodinu menej, záleží jej na deťoch menej. Nestará sa o seba, tak sa nestará ani o deti. Je nezodpovedná. Au. To je veľmi agresívny útok na materskú kompetenciu.

Mama, ktorá je už aj tak na kraji svojich síl, dostane novú nálepku. Nielenže nestíha, ale ešte je aj „zlá mama“, lebo sa neusmieva a neukazuje deťom silný vzor. Ak sa necíti dobre vo svojom tele alebo padá od únavy, zrazu podľa tejto logiky ubližuje vlastnej rodine.

Funguje to však výborne, pretože marketing udiera na citlivé miesto. Na pocit, že „nevyužívam čas dostatočne efektívne“.

Nechce sa mi rovná sa nemám čas?

Prvá mama nehovorí „nechce sa mi“, ale „nemám čas“. Napriek tomu sa veselo mažú rozdiely vo význame týchto viet – splývajú do jednej.

Reklamy aj sociálne siete zámerne vytvárajú dojem, že všetci máme rovnakých 24 hodín. Naozaj však ubehne 24 hodín jednej mamy, ktorá má k dispozícii partnera, babky, babysitterky či voľné doobedia a 24 hodín mamy, ktorá je na všetko sama?

Nežijeme porovnateľné životy – ani dve mamy na materskej dovolenke. Každá má úplne inú sieť podpory (je rozdiel, či ti má kto pomôcť alebo je to len na tebe). Každá máme inak náročné dieťa. Niektoré deti pekne spia celú noc. Ako jednorožce. Iné sa budia každú hodinu. Zrejme budeme mať iný spánkový deficit a vôľu fungovať cez deň. Ak tvoje dieťa spí poobede dve hodiny, možno si nájdeš čas tridsať minút natiahnuť kosti. Ale ak nespí ani tridsať minút? Mala si čas vôbec sa najesť?

No tieto „jemné“ nuansy obrázky spravidla veselo ignorujú. Namiesto toho nám podstrkujú myšlienku: „Ak to zvládne ona, prečo to nezvládam ja? Kde robím chybu? Asi si to neviem zorganizovať, nájsť si v tom systém. Stíhala by som to, keby som bola viac disciplinovaná. Málo sa snažím.“

Všetko sa dá, len treba chcieť

Podobné reklamy sú „škaredé“ v tom, že vytvárajú ilúziu, že vyčerpaná mama sa tak rozhodla sama. Že je to otázka jej osobného nastavenia a stačí len „zmeniť naratív“ v hlave (vymeniť vetu „nemám čas“ za „starám sa o seba, lebo mám deti“).

Matky aj bez takýchto lacných sugescií žijú s permanentným pocitom viny (či sa deťom venujú dosť, či varia dosť zdravo, či dosť zarobia…).

Stačí, že príde niekto, kto si vyberie jednu vec – cvičenie – vyhlási ju za svätý grál, povýši ho na úroveň šťastia celej rodiny a ľahko sa prehliadne všetko ostatné.

Napríklad, že mama, ktorá síce dve hodiny denne nepotí krv vo fitku, trávi s deťmi pekný čas, navarí im domáce jedlo, ide s nimi von na ihrisko, rozpráva sa s nimi, prečíta im každý večer rozprávku pred spaním. Je s nimi v psychickej pohode, svoju energiu investuje do rozhovorov a vzťahu.

Urobila viac ako dosť a má plné právo sa potľapkať po pleci. Zaslúžila by si uznanie. Možno však vtedy chytí do ruky telefón, trošku poskrolluje a zistí, že je na veľkom omyle. Mala by ešte cvičiť, učiť sa cudzí jazyk, žehliť…

Nezahanbujme iné ženy

Starostlivosť o vlastné telo a zdravie je skvelá vec, ale nemala by sa predávať cez zahanbovanie iných žien, ktoré si v danej fáze života jednoducho zvolili iné priority alebo možnosti.

Zdravie nie je len o dvoch hodinách vo fitku. Pre niekoho môže byť prejavom starostlivosti o zdravie to, že si ľahne o deviatej večer a nezničí sa ešte viac.

Tlačiť kočík s dieťaťom je mimochodom sám o sebe skvelý prirodzený pohyb na čerstvom vzduchu, takže k obrázku by skôr mohol patriť úsmev a veta „Robím, čo môžem. Robím, čo je dnes v mojich silách. Aj toto sa počíta.“

Cvičíš? Super

Keď človek naozaj cvičí pre svoje zdravie, jednoducho cvičí a má z toho radosť. A nepotrebuje to deklarovať nahlas.

Ak chceš do cvičenia povzbudiť ostatné ženy:

• V prvom rade vystúp z roly „uvedomelej“ mentorky, ktorá všetko pochopila. A pripusti, že každá mama žije v úplne inom „vesmíre.“
• Podporiť druhú ženu znamená oceniť aj to, že ťahala kočík do kopca, odohrala s deťmi naháňačku na ihrisku alebo prežila náročný deň. Znamená to uznať jej: „Vidím, koľko toho ťaháš, si skvelá a robíš to najlepšie, ako v tejto fáze dokážeš“.
• Poskytni reálnu pomoc, nie prázdne frázy a lekcie (možno ponúkni niekomu, že mu postrážiš dieťa namiesto vety „musíš si nájsť na to čas?“)
• Zabudni na citový vydieračský naratív. Nepoužívaj frázy typu „robím to pre deti“ alebo „usmiata mama je základ“. Namiesto toho priznaj aj vlastné zlyhania, únavu a dni, kedy sa necvičí.