Ako chceme vychovávať naše deti

Ako chceme vychovávať naše deti

Všetko záleží od uhla pohľadu. Aj ten pocit, ako sa máme. My a naše deti. Tu, na Slovensku, či už v meste, či už na dedine, jednoducho v Európe. Veď kým máme pitnú vodu, patríme medzi 15 percent šťastných krajín. Je to málo?

Stretnutie kultúr

„Spievalo sa, tancovalo, plakalo, žilo,“ hovorí Saskia Repčíková z Únie materských centier o atmosfére na medzinárodnej konferencii materských centier, ktorá sa pod záštitou Silvie Gašparovičovej konala 17.-20. novembra v Bratislave. „Spievali sme spoločnú hymnu Colours, ktorá hovorí o tom, že na svete majú miesto všetky farby. Konferencia bola stretnutím kultúr. Tej európskej, plnej ľudskosti a kvality rodičovstva a tej africkej a juhoamerickej, plnej nasadenia a optimizmu.“

Ženy a ich príbehy

V Argentíne mamy neriešia to, či začať zeleninovým príkrmom alebo ovocím, aké plienky kúpiť v hypermarkete a ktorý krém na zapareniny je najvhodnejší. Mamami sa stávajú veľmi skoro, niekedy už v deviatich… Nemajú vzdelanie, nemajú čo jesť a nevedia sa o svoje malé deti postarať. Veď by sa, obrazne povedané, ešte mali hrať s bábikami! Ale majú deti a živia sa zbieraním odpadkov na skládkach. Všetko ich treba učiť. Piecť, variť, prebaliť. A postarať sa o vzdelanie pre ich deti – aspoň to základné. O materskom centre, ktoré takto funguje v Suaréze, hovorila Gabrielle Stein z argentínskeho materského centra.

V Keni vzniklo materské centrum ako miesto starostlivosti o deti, ktorých mamy odchádzajú na celý deň za prácou. Materské centrum funguje preto, aby nemuseli nechávať svoje deti samé v chatrčiach. Tie sa totiž často samé vznietia a bezmocné bábätká v nich prichádzajú o život.

V Trinidade sa zaoberajú kreatívnym rodičovstvom. Nie, nie je to žiadna hudobná škôlka či angličtina od dvoch rokov. Mamy sa musia najprv naučiť, ako vychovávať deti s hranicami, k zodpovednosti. Ich deti hranice nepoznajú. Výsledok: ulice plné drogovo závislých detí a mladistvých.

V Ugande funguje materské centrum – pre siroty. Sú to deti, ktorých mamy zomreli na AIDS a nik si ich nechce adoptovať, lebo sú HIV pozitívne. Starajú sa o ne dobrovoľníčky, ženy, ktoré sú samé matkami. My by sme tomu hovorili detský domov alebo azylový dom. Pre nich je to materské centrum. Taká je potreba.

Aj tieto príbehy odzneli z úst účastníčok na konferencii. A nikto z nich sa nesťažoval. Nehovorili o smútku alebo nedostatku. Na konferencii MINE (Medzinárodná sieť MC), kde sa zišlo vyše 180 účastníčok z 22 krajín sveta, neodznelo z úst tých núdznejších a chudobnejších Vidíte, aký máme ťažký osud. Takto sa to ďalej už nedá… Taký je ich životný postoj. Idú dopredu, poradia si, budú zápasiť a bojovať, nikoho neobviňujú, nemajú to nikomu za zlé. „Obdivovali sme ich nezlomný optimizmus napriek ťažkým podmienkam. My by sme boli zúfalí, oni bojujú,“ hodnotí Saskia Repčíková.

Materské centrum, miesto stretnutia

Myšlienka materských centier vznikla pred dvadsiatimi rokmi v Nemecku. Zhmotnila sa v stretnutiach mamičiek v mnohých krajinách sveta a je unikátnou práve preto, že sa dá aplikovať na akúkoľvek situáciu žien v ktorejkoľvek krajine. Holanďanky napríklad majú materské centrá pre prisťahovalkyne, ponúkajú im možnosť adaptácie na krajinu, v ktorej začínajú nový život. V nemeckom Stuttgarte stáli ženy z materského centra pri vzniku multifunkčného generačného domu, kde sa stretávajú pod jednou strechou seniori, mamy s deťmi, emigranti či mladiství (https://www.generationenhaus-west.de/). V Bosne a Rumunsku chce MINE (Medzinárodná sieť materských centier) podporiť vznik MC pre Rómov.

Na Slovensku je materských centier 86, z toho 64 je členov Únie materských centier (UMC), 18 čakateľov. Každé je občianskym združením s vlastnou správnou radou. „Dnes už vieme, že deti, ktoré prešli materským centrom, sa lepšie adaptujú na škôlku a sú na tom lepšie zdravotne. Materské centrá sú unikátnym konceptom komunitných centier, kde sa v rodinnom prostredí rozvíjajú deti, aj ich rodičia. Teraz chceme, aby získali rovnocenné postavenie, aké majú ostatné inštitúcie starostlivosti o deti a rodiny,“ hovorí Saskia Repčíková z ÚMC. „Primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský prisľúbil vytvorenie grantového systému pre materské centrá na území Bratislavy na pokrytie prevádzkových nákladov a záujem rokovať so zástupcami MC pri úprave verejných priestranstiev, napr. ihrísk. Právnička ZMOS, JUDr. Jana Partlová priniesla podpísanú zmluvu medzi MC a ZMOS-om o podpore materských centier v mestách a obciach, pani Viera Hanuláková z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR prisľúbila konkrétne formy budúcej spolupráce so sieťou materských centier na Slovensku, aj o tom sa rokovalo na konferencii.“

Ako chceme vychovávať naše deti…

… v materských centrách, v školách, škôlkach, a najmä v rodinách? To bola hlavná otázka, na ktorú hľadali na konferencii odpoveď. Existujú styčné body, hoci sme z rôznych kultúr a krajín, hovoríme rôznymi jazykmi? Všetky mamy, účastníčky konferencie, zástupkyne materských centier, sa napriek odlišnosti, životnej úrovni či vzdelaniu zhodli v tom, že chcú svoje deti vychovávať ako otvorených, tolerantných, empatických ľudí, ktorí budú chápať aj problémy iných. Domov si ako spomienku odniesli drevenú menovku so slniečkom. A kontakty. Jamajčanky či Afričanky boli v Nitre, v Zlatých Moravciach, Trenčíne, kde nadviazali kontakty s našimi, slovenskými mamičkami. Svet sa tým tak trochu zmenšil a mnohým z nich nepripadá Slovensko ako krajina „kdesi v diaľke“, ale miesto, kde žijú ľudia, ktorých stretli. Platí to aj naopak. A ak to bude možné, stretnú sa o dva roky v Bulharsku.