Toto je naše druhé tehotenstvo, naschvál píšem “naše”, keďže ho, ako aj to prvé, prežívame spoločne od prvého dna „tušenia“, že sme tehotní. Rozdiel je len v tom, že toto prežívame už traja: mamina, tatino a 35-mesačná Danielka. Tehotenstvo sme plánovali, aj keď sme ho nečakali tak skoro. Po skúsenostiach pri prvom sa však o to viac tešíme, že to vyšlo!  Prvé pocity boli naozaj prekvapenie a radosť, potom už len radosť a radosť. Je to úplne iné ako pri prvom, to môžem povedať hneď na začiatku. Pri Danielke sme boli oveľa viac vystrašení a mali sme väčšie obavy ako teraz, či bude bábätko zdravé, či budeme všetko zvládať (obliekanie, prebaľovanie, kŕmenie, kúpanie…). Všetky tie strachy „prvorodičov“. Mali sme obaja okolo 30 rokov a dovtedy sme sa s miminkami v rodinách a v okolí nestretávali. Teraz sa tým vôbec nezaoberáme, vlastne už viac-menej vieme, čo nás čaká, aj keď je pravda, že každé dieťa je iné… Jediné, čo sa nezmenilo ani pri druhom tehotenstve, je strach o bábo, hlavne zo zdravotnej stránky. To asi prežíiva každá žena, či už pri prvom, druhom, treťom, jednoducho pri každom tehotenstve.

A sme veľmi prekvapení, ako pozitíivne to vníma naša skoro 3-ročná Danielka. Vie, že maminka má v brušku bábätko, dáva dosť pozor aj pri rôznych hrách, ani ju na to neupozorňujeme, chodí s bábikami a ukazuje nám, ako ho bude pekne držať, ako ho bude kočíkovať… Viem, že sa určite nevyhneme súrodeneckej žiarlivosti a veciam okolo toho, ale myslím si, že zapojiť dieťa od úplného začiatku je naozaj dobré a určite to pomôže zmierniť aj žiarlivosť, snáď…

Moje pocity sú aj trochu zmiešané, prekonala som teraz angínu, ale našťastie mám super lekárov, ktorí sa medzi sebou aj poradili a nasadili mi liečbu po konzultácii, ten červík pochybnosti je tam stále, verím, že to maličkému neuškodilo, aspoň gynekológ ma ubezpečuje, že určite nie, ale toho sa nezbavím, aj keby som bola zdravá celých 9  mesiacov… Inak je to krásny pocit, vedieť, že prichádza ďalší život, vidieť to malinké srdiečko na obrazovke, počuť ho, vnímať, ako sa mení telo, ktoré sa pripravuje na jeho príchod, ako sa menia priority, myšlienky, chute. A rovnako ako to prvé prežívam aj toto druhé tehotenstvo bez akýchkoľvek nevoľností, komplikácií, čo je úplne krásne. Ale zase ten strach, čo sa ešte môže stať, stále sa to tak nejako prelína…

Žijeme v zahraničí a prístup lekárov tu sa nedá porovnať – česť výnimkám – tým na Slovensku, aj keď to nie je len o ľuďoch samotných. Pri Danielke som absolvovala nespočetné návštevy u lekárov kvôli vyšetreniam krvi, moču, ultrazvuku, testom, výberu pôrodníka… Tu prídem ku gynekológovi do poradne a kým nie sú všetky odbery a UTZ, ani neodídem… Dokonca keby ten gynekológ nebol pôrodník, ešte aj toho by zavolal na konzultáciu na naše stretnutie!. Nehovoriac o prístupe, spôsobe podávania informácií, záujme, ochote a podobne. Z toho som bola veľmi prekvapená a zároveň sklamaná, keď som si uvedomila, ako veľa vecí  z toho na Slovensku nefunguje, je jedno z akého dôvodu…

Dari

Naše druhé bábätko je očakávané s otvorenou náručou. Keďže už máme veľkú slečnu a podarilo sa nám kúpiť si 3-izbový byt, dali sme sa do práce, ale ako to býva zvykom, nejde všetko na prvý pokus. Snažili sme sa tak poriadne asi dva mesiace. Bolo to riadne prekvapenie, ale už som to tušila, pretože moja bazálna teplota mala zvyšujúcu sa tendenciu, a divne sa mi nafúklo bruško, z ktorého som predtým schudla 6kg. Urobila som si ešte pred dostavením menštruácie test, a vybehli hneď dve čiarky ako blesk. Manžel sa samozrejme potešil a asi po týždni sme sa rozhodli, že to povieme aj našej dcérke. Tá po oznámení, že mamka má v brušku bábätko, začala hľadať a pýtať sa, kedy už budem mat veľké bruško. Začali sme študovať knižky o tehotenstve, pozerali sme si videá a obrázky bábätka v brušku na internete, takže pochopila, že to nebude hneď. Najlepšia jej reakcia na nás čakala večer. Pred spaním sa modlievame, a keď sa začala modliť Karolínka, povedala: “Ďakujem Ti, Pane, že mamka má v brušku bábätko, bračeka a sestričku.” Manželovi vyskočili oči a začal sa smiať… Či je to naozaj pravda, neviem, pretože na UTZ som ešte nebola. Uvidíme…

Pocity? Také isté ako pri prvom tehotenstve, nechutenstvo, pohľad na jedlo bleee… Pokiaľ nemusím jesť, tak sa k chladničke ani nepriblížim, ale variť niekto musí. Veľmi mi pomáha rodinka, manžel, ktorý sa podujal na čiastočné varenie a dcérka, ktorá vkuse chodí a pusinkuje bruško…

Ľudka

Foto: Dari, Lili a Ľudka

Milé tehulky, želáme vám krásne a bezproblémové tehotenstvo a ďakujeme, že ste sa s nami podelili o vaše pocity a skúsenosti! Nech sa vám narodí zdravučké bábätko. Nezabudnite, že pre vás je určený nový web TEHOTENSTVO , ktorý je súčasťou našej veľkej rodinky.sk!