Máme doma tínedžera a bábo

Nedávno som vás prosila o radu na tému: Máme doma tínedžera a chceme bábo. Išlo o túto situáciu:

Moja známa by chcela bábo. Hneď po ukončení strednej školy otehotnela a narodil sa jej chlapček, z ktorého je dnes šestnásťročný tínedžer. Chodí do druhej triedy na strednej škole. Známa sa medzitým rozviedla a našla si nového partnera. Začala žiť nový život. A stojí pred rozhodnutím, mať či nemať druhé dieťa (partner by mal prvé vlastné). On by veľmi chcel, veď ktorý muž by nechcel mať so ženou (aj) vlastné dieťa, v podstate aj ona sa s touto myšlienkou pohráva, ale má obavy. Nie je už najmladšia a vie, že ak by sa mala rozhodnúť „za“, muselo by to byť čím skôr. Okrem toho sa bojí, ako by to všetko prijal jej dospievajúci, už takmer dospelý syn.

Ďakujem vám za všetky skúsenosti a rady, ktoré ste mi poslali. Tu sú čierne na bielom.

ČO KEBY SME MALI BÁBO?

Zuzana: „Syn z prvého manželstva bude mat 15 rokov a vždy, keď som sa ho opýtala, či chce súrodenca, odpovedal, že nie. S terajším partnerom som sa rozhodla mať dieťa, lebo on bol bezdetný a veľmi túžil po spoločnom dieťati.“

Yvett: „Mám doma zrelú devätnástku a 15-ročného tínedžera a ročnú princeznú. Syn bol na začiatku zaskočený, je to mamin pupok :-).“

Angelika: „Mám 37 rokov, 19-ročného syna a 14-ročnú dcéru. Som v 5. mesiaci tehotenstva. Som rozvedená a našla som si priateľa, slobodného a veľmi dobrého človeka. Minulý rok sám navrhol bábo, aj ja som sa pohrávala s touto myšlienkou, ale mala som strach, čo nato moje deti, či nepovedia, že som už stará. Až mi raz neprišli moje dni a v decembri mi doktorka gratulovala: „Ste tehotná.“ Moje myšlienky zablúdili k deťom, čakala som do 10. týždňa, aby som mala istotu. Deti sme pozvali na čaj do jednej kaviarne, nič netušili. Atmosféra bola v pohode, a tak som sa rozhodla, že im chcem niekoho predstaviť. Deti si mysleli, že niekto príde. Z kabelky som vybrala fotku zo sona a povedala: „Tak toto je váš nový braček alebo sestrička.“ Ostalo ticho, prezerali si obidvaja fotku a ja som s napätím sledovala ich mimiku tváre. Syn vstal a zablahoželal nám, veľmi sa teší na súrodenca: „Je to super, mami, je to tvoj život, tak ho ži naplno.“ Slzy som mala na krajíčku a dcéra: „Mami, dúfam, že to bude chlapec a vieš prečo…“ Ostala som ako obarená: „… aby si nemusela kupovať veľa šminiek a sprejov.“ Všetci sme vybuchli smiechom. Nečakala som, že deti budú mať takéto reakcie, veľmi nás prekvapili, a tak sa teším.“

Ala: „Mám 36 rokov, 13 ročnú dcéru a deväťmesačného chlapčeka. Vždy som chcela len jedno bábo, ale keď som začala žiť s novým partnerom, myšlienkou na dieťa som sa začala zaoberať stále častejšie. Otehotnela som, keď som mala 35 rokov. Keď som to oznámila dcére, najskôr veľmi plakala, nechcela o tom ani počuť.“

TÍNEDŽER A TEHOTENSTVO MATKY

Yvett: „Od začiatku som moje deti “zapájala” do tehotenstva, počúvali, ako sa hmýri, sledovali, ako kope a robí bubliny, boli úplne svetoví.“

Zuzana: „Syn sa o mňa v tehotenstve veľmi staral, hlavne keď som bola chorá.“

Mariana: „Doma mám tínežderku. Bola stále pri mne, pomáhala mi, neuveriteľne sa o mňa bála, aby sa mi niečo nestalo, dokonca odmietla ísť aj na prázdniny. Prehovárala som ju a nakoniec teda odcestovala. Prestala byť ufrflaná a nepríjemná.“

Martina: „Som v 5.mesiaci tehu. Moja dcéra je na mne stále nalepená, už by všetko kupovala, zariaďovala, pusinkuje bruško 100x denne, veľmi sa na bábo teší(me) a určite viem, že mi s ním bude pomáhať.“

Atina: „Starší 15-ročný syn moje tehotenstvo bral normálne, vysvetlila som mu to tak, že keď tu raz ja nebudem, chcem, aby mal niekoho blízkeho, o koho by sa mohol oprieť, ak by mal nejaké problémy.“

Táňa: „Mám 36 rokov, 15-ročného syna a 11-ročnú dcéru a minulého roku v decembri som porodila 3 dieťa. Keď som otehotnela, syn mi povedal: „Ďalšie dieťa? Hm…”Ale celé tehotenstvo sa zaujímal, čo máme nové, vypytoval sa, ako dopadli moje návštevy u lekára a kedy to už bude. Dcéra ta sa však tešila najviac a nevedela sa dočkať.“

Ala: „S rastúcim bruškom sa dcéra začala na súrodenca tešiť. Veľmi chcela sestru. Objednala som sa na 3D ultrazvuk, išli sme celá rodina. Nevedela sa dočkať, kedy uvidí sestru. Keď nám ukázali, že je to chlapček, prišli ďalšie slzy a navyše sa začala hnevať na môjho partnera. Ale trvalo to len chvíľu a začala sa tešiť už aj na brata.“

Magda: „Z prvého manželstva mám 13-ročnú dcéru a zo vzťahu s mojím súčasným partnerom 3-týždňové dvojčatá. Dcéru sme v podstate postavili pred hotovú vec, pretože ja žijem svoj život a keby som čakala s deťmi, kým dospeje, už by sme to nemuseli stihnúť.“

Marianna: „Mám doma dcéru. Na bábätko sa od začiatku veľmi tešila a veľmi mi pomáhala. Bolo to super. Myslím, že rastúce bruško doma zmenilo aj moju dovtedy ufrflanú, hubatú tínedžerku.“

Marcela: Mám 13-ročnú dcérku Lucku, som rozvedená. S priateľom /partnerom/ máme krásneho ročného synčeka Deniska a môžem povedať, že našu rodinku to ešte viac posilnilo. Bála som sa, ako to prijme Lucka, vzhľadom na “pubertu”, ale tá sa veľmi tešila a tehotenstvo prežívala spolu so mnou. Aj knihu pre mamičky mala hneď preštudovanú (asi 1.kniha, ktorú prečítala celú so záujmom).“

DROBČEK SA NARODIL – A ČO NA TO STARŠÍ SÚRODENEC

Zuzana: „Sestričku prijal syn najprv veľmi chladne, ale po pár dňoch sa na ňu pozrel, potom ju trošíčku ponosil a teraz na ňu nedá dopustiť, je veľmi starostlivý a aj vie pochopiť, keď som z únavy na neho niekedy podráždená a nehnevá sa, ale sa mi snaží pomôcť.“

Yvett: „Malú prijali deti super, keď chcú, sa pohrajú, keď nie, ja ich nenútim, veď to nie je ich dieťa.“

Ala: „Z malého máme veľkú radosť a dcéra sa ide z neho zblázniť. Všetci, čo ma odhovárali od druhého dieťaťa, sú dnes radi, že ho máme a malý je miláčikom celej rodiny.“

Atina: „Starší syn má malého brata rád, aj meno mu vybral on. Nechodí ho síce kočíkovať, to by sa mu kamaráti smiali a, samozrejme, to od neho nevyžadujem. On už má svoje záujmy a koníčky a s rodinou trávi menej času, to je v tomto veku prirodzené.“

Lesjana: „Raz som rozprávala s p. Weselou, mamičkou Milana Lasicu. Keď sa jej narodila dcéra Veronika, Milan mal 15 rokov. A vozil ju na kočiariku, bol na ňu hrdý…“

Andrea: „Mám doma 10-ročného chlapca. Má bračeka nesmierne rád, nebola tam ani kvapka žiarlivosti, mám pomocníka, zabávača a občasné stráženie, keď idem na skok do obchodu, v jednej osobe. Samozrejme, pred narodením sme mu sľúbili, že výlety, dovolenky a iné veci budú tak ako doteraz.“

Luba: „Starší syn veľmi pomáha, nakladá kočiar do auta, pomáha s nákupom, prebalí, okúpe sa s nim, pohrá, atď. Dá sa povedať, druhý malý otec…“

Táňa: „Po narodení našej malej Ráchel prišiel syn za mnou do pôrodnice až na tretí deň. Keď zbadal to malé stvorenie, hneď ju zobral na ruky a povedal: “Vauuu, aká je malinká, odteraz sa budem starať o ňu ja, jej veľký brat.” Malá bude mat skoro 4 mesiace, ale musím povedať, že najväčšou oporou v domácnosti je práve on. On vie, kedy chce asi papať, kedy ju treba prebaliť. Ráno, keď ide do školy a malá ešte spí, tak povie: “Mami, daj jej za mňa pusu, keď vstane.” On sa už teší, keď bude veľká, čo všetko ju naučí.“

AJ JA SOM MAL(A) AKO TÍNEDŽER(KA) NOVÉHO SÚRODENCA

Júlia: „Mala som 15, keď sa mi narodila sestra, odmalička sa mala najlepšie, samozrejme, že mame som pomáhala, to bolo u nás samozrejmé, žiadne odvrávanie. Bolo to také pol na pol. Aj sme mali radosť, ale aj starosti, lebo mama veľmi skoro nastúpila po materskej do práce. Teraz už má 25, ale je stále mamkin miláčik.“

Alenka: „Môj manžel má sestru o 15 rokov mladšiu a keď sa narodila, vzorne sa o ňu staral (dobrovoľne pomáhal), čím získal výborné skúsenosti, ktoré zúročil teraz pri našich deťoch.“

Janula: „Mala som 11, brat 15 a sestra 10 rokov, keď sa narodil najmladší brat. Veľmi sme sa najmä my, dievčence, na neho tešili, pestovali ho. Bol oveľa vyspelejší než ostatné deti, lebo vlastne vyrastal obklopený veľkými súrodencami a dospelými. Problémy väčšie neboli. Len sem-tam sme sa nevedeli ako súrodenci cez prázdniny dohodnúť, kto ho bude varovať a kto lietať s partiou kamošov vonku. Tento rok už bude mat najmladší brat promócie. Myslím, že rodičov to omladilo a takto ešte nie sú stále sami, keď sme už ostatní vyleteli z hniezda.“

Larkaa: „Mám kolegyňu, ktorá ma 37 rokov, majú 18-ročnú dcéru a teraz polročného chlapčeka. Obaja sú radi, že ho majú. Dcéra brata prijala normálne, ešte chodia aj spolu von.“

RADY TÝCH, ČO MAJÚ DOMA TÍNEDŽERA A MALÉ BÁBO

Zuzana: „Podľa mňa veľmi pomôže, keď má staršie dieťa pocit, že nie je na “druhej koľaji” a s novou situáciou ho oboznámime veľmi pomaly, nenásilne. Keď sa bábo narodí, netreba mu ho dávať nasilu do rúk a pod. Starší súrodenec je už takmer dospelý, cestu si k nemu nájde.“

Miška: „Taký dospievajúci môže vidieť problém v tom, aby nebol neprimerane zapojený do starostlivosti o dieťa a rodičia by si naozaj mali dať pozor, aby z pubescenta nespravili “rodiča”. To znamená, bude je to dieťa mamy a otca a len jeho nevlastný súrodenec.“

Martina: „Dotyčná musí sama vidieť na svojom tínedžerovi, aký má vzťah k malým deťom a určite utrúsi akú – takú poznámku. A porozprávať sa s ním normálne. Veď 16-ročný je už rozumné dieťa (odhliadnuc od možno práve prebiehajúcej puberty). Netreba sa ničoho báť a komunikovať narovinu.“

Erika: „Je to určite ťažké, treba sa dohodnúť so starším dieťaťom. Nemôže to zakázať, ale aspoň sa k tomu vyjadrí.“

Lesjana: „Mama má v 35 rokoch právo na život, na dieťa a tínedžerovi to tak treba aj vysvetliť, že nepríde o žiadne “výhody”, nebude musieť robiť au-pairku, len pribudne niekto, kto ho bude mať rád a o 20 rokov budú tvoriť perfektný súrodenecký pár. Záleží na prístupe a výchove rodičov.“

Mariana: „Myslím si, že rastúce bruško určite zmení aj toho najtvrdšieho puberťáka, hlavne keď vidí, ako sa tam ten jeho súrodenček hmýri…“

Ala: „Som rada, že som sa správne rozhodla, malý je úžasný, nemenila by som za nič na svete.“

Luba: „Je to super: starší ma 12 a mladší 1,5 roka. Veľmi si to pochvaľujem. Nepočujem naťahovanie o hračky, nebijú sa…“

Marcela: „Tatino a Lucka sa s malinkým stále hrávajú, on ich veľmi ľúbi a nik v rodine nerobí rozdiely, ani babičky. Je to skrátka nádhera. Myslela som, že takéto životy prežívajú len postavy v knihách! A materská ? Jednoducho nádhera. Užívam si ju, som pokojnejšia, lepšie zvládam situácie.“

Magda: „Je fajn brať do úvahy názor staršieho dieťaťa, ale to s názorom rodiča nemusí vždy súhlasiť. Ja som sa rozhodla, ide o moje rozhodnutie a teraz sme spolu šťastní všetci piati.“

Atina: „Tento náš malý “darček z nebies” je pre celú rodinu slniečkom a je s ním veľká sranda. A tiež ma predtým trápili pochybnosti. Keby som sa mala rozhodnúť teraz, tak poviem „áno“ bez zaváhania.“

(Žiadne hodnotenia)

Loading...