Čítate aj vy rady ako výchovávať? No, ja áno – a asi zle robím. Mám totiž pocit, že by som moje deti mala vrátiť a začať s výchovou od začiatku.
Viete čo, cítim pochybnosti. Okrem bežných, ktoré mávam večer, kedy rozmýšľam, čo som mohla urobiť v ten deň lepšie, ma z každej strany počas dňa atakujú rady ako najlepšie vychovať svoje deti. Plný facebook toho mám.
Ako povedať NIE na dvadsaťpäť spôsobov – okrem normálneho “nieabasta”, ako toto, ako tamto…do kelu.
Ešteže mojim deťom som slobodne hovorila nieabasta a nebola som následne traumatizovaná výčitkami svedomia. No bejvávalo…už ich mám. Tie výčitky a pochybnosti myslím.
Tak napríklad z 19-tich prikázaní Montessori či Minestrone (ako to volá moja kamarátka) som porušila takmer všetky. Každé z toho “robte” či “nerobte” som na svojich deťoch použila opačne…Hm.
Trauma vek
Zrejme to tkvie už vo veku, kedy som deti mala. Všetky tri som totiž porodila do tridsiatky, čo je teraz ale úúúúúúplne out.
No videli ste niekde články o tom, aké je to fajn mať dieťa po vysokej škole? Nikde nič. Samé písačky o tom, ako je to fajn mať deti po 35-ke, lebo veď skúsená, zaopatrená, vyspelá, vybúrená…blablabla.
Dokonca sa na mňa občas staršie matky občas pozrú spôsobom, akože: “to čo si ty mohla vedieť o deťoch v tom veku”….no áno…niekto išiel v 25-ke stopom po Európe, prespával na pláži alebo s rukou hore vítal slnko a niekto v tom čase kojil, odgrgával a prebaľoval. Normálka.
Trauma pôrod
Moje pôrody? V pohode. Opäť som za divnú?
Predstavte si, vôbec mi nevadilo, že mi dieťa po chvíli odniesli a dali mi ho až na druhý deň (nebolo totiž miesto na šestonedelí a priznávam, bola som tak zničená, že mi to vôbec nevadilo). Žiadny bonding sa nekonal, dokonca ani jeden bond.
Čo mi doktor povedal, to som spravila s absolútnou dôverou a necítila som sa preto traumatizovaná.
Donedávna som dokonca bola na seba pyšná, ako som to výborne zvládla….teraz už trochu o sebe pochybujem.
Šatka? Áno, na hrdlo a na ozdobu
Opäť samu seba dostávam do konfrontácie, či som zlá matka. Všade vidím matky s ofačovanými deťmi okolo seba. Predstavte si – ja som nenosila svoje deti. Aspoň nie v tom súčasnom význame slova.
Najstaršie dieťa spávalo pekne v kočíku. Teraz je v puberte, tak rozmýšľam, mám za tento hendikep horšiu prognózu vzťahu so svojím dieťaťom?!
Prostredné (!) sme síce nosili vo vaku, keďže malo koliky, ale von chodilo v kočíku a najmladšie si ani poriadne nepamätám, čo robilo. Zrejme sa v kočíku presúvalo tam, kde sme boli všetci ostatní.
Som sebecká? Keď som išla von s deťmi, moja predstava bola, že si oddýchnem, nie že na seba zavesím dieťa, ktoré som mala na rukách dovtedy. Nuž, možno som zmeškala príležitosť na bezpečné väzby a aj tie iné -izmy.
Cukor, telka a výchovné desy
Žiadne dieťa som nedojčila viac ako rok a ani si to neviem predstaviť. Všetky tri majú povinné očkovania, nejedli iba bio veci a normálne dostali občas po zadku. Vyzerajú normálne, zdravo. Aha, ešte som zabudla – pozerali televízor a jedli aj cukor!!!
Nedávno som čítala post matky na sociálnej sieti, ktorá sa vo fóre pýtala, že čo zmeškala, keď má dieťa 6 mesiacov a ona ešte nezačala s aktivitami…wtf?! No chúďa moje. Tá je ešte úplne na začiatku a už ju majú v pazúroch…výchovné desy.
Ani jedno z mojich detí nemalo nijakú montessori tabuľu, ani kazateľský stupienok s ohrádkou. Okamžite som ale všetko, čo bolo v ich schopnostiach – prenechávala im.
Po pravde, bolo to najmä z mojej pohodlnosti. Okrem toho, internet ešte toľko nefičal a ja som sa radšej opýtala mamy.
Neviem si predstaviť, ako by nás všetkých demotivovalo, keby som bola presvedčená, že moje dieťa musí v 17,53 mesiaci baviť edukatívne navliekanie korálok. Lebo toto napríklad nerobili nikdy. Ani jedno z nich a korálky sme doma mali.
Z monte dielničiek bude minestrone
Nuž teda…ťažké to dnes majú tie mamy. Ja už môžem len dúfať, že som to celé nedomrvila, keď som výchovu v útlom detstve svojich detí poňala inštinktívne a pocitovo.
Teraz prežívam jedno z náročnejších období výchovy. Prejsť pubertou všetkých troch detí v zdraví, bude vyžadovať kotol teplej minestrone na ktorú si však recept musím pripraviť sama.
Už len si veriť, že keď sa budeme s láskou snažiť, vychováme z detí slušných ľudí. Lebo písať na fórum: “Má 20 rokov, čo sme zmeškali?” by akosi nemalo zmysel.
(107 hlasov, priemerne: 4,40 z 5)
Loading...
Sú dnes otvorené obchody? Slovensko a susedné štáty
Diktáty pre tretiakov
Moje dieťa je zase choré. Prídem kvôli soplíkom o prácu?
Kedy musia mať autá zimné pneumatiky - Rakúsko, Poľsko, Česko, Maďarsko
Pôjdu deti zajtra do školy?
Rajčinová polievka na 5 spôsobov
Krásne!
Konečne nejaký slušný, vtipný článok od normálnej ženy ktorá sa nehrá na dokonalú, tristo pravidlami sa riadiacu, bio-slobodnú, papanie a vyrážky donekonečna rozoberajúcu, výhradne drevené edukatívne hračky kupujúcu matku – bohyňu.
Ako fajn… lebo niekedy má človek pocit, že také ženy už ani nie sú. Alebo sa boja ukázať.
No sa Ti tu vypisuje na web, keď Ti decko sedí pred telkou a Ty mu ani variť nemusíš, lebo chrume sladke keksy, že? 🙂
Ale máš Ty aj iné výhody. Kým ja (po 35ke rodička) sa ledva zohnem k svojmu najmenšiemu, lebo ma z toho nosenia seklo, Teba budem ako rovesníčku stretať na ihrisku sťaby šmrncovnú babinu… Potom mi ale pomôž aspoň z lavičky vstať :-))
Vďaka za veselé ráno!
M.
Tento článok mi pripadá v štýle – okritizujem tých druhých, aby som sa ja necítila tak hrozne.
Popiera jedinečnosť každej ženy – matky, ktorá si volí svoj spôsob výchovy podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia, ktoré sú hnané veľkou láskou k svojim deťom.
A v článku chýba najdôležitejšia vec: dieťa či už je vychovávané, piplané alebo aj (podľa názorov iných) v niečom zanedbávané, potrebuje hlavne láskyplné prostredie, ktoré mu vytvoria jeho rodičia a to aby aj rodičia boli medzi sebou OK. To ostatné okolo už závisí hlavne od povahy, presvedčenia, kultúry rodín, geografickej polohy…atď. Nepríde mi vhodné zmietnuť zo stola to, čo sa mne neušlo.
Budeme súdení len z lásky. Aj lásky voči našim deťom, lebo toľkokrát si hľadáme výhovorky prečo niečo robiť alebo nerobiť, a pritom zabúdame na to jediné. Naše deti máme milovať, čo zahŕňa obetovanie vlastného života pre ich dobro. A nezabúdať na to, že sme v prvom rade povolaní do manželstva a rodičovstvo je až po ňom. Čiže nakoľko milujeme svojich partnerov? Každý z nás je pokúšaný ako farizeji – padnúť do akýchsi schém a zabúdať na slobodu v láske Božích detí. Každý z nás vraví ako má ten druhý žiť, no zabúdame sa pozrieť do zrkadla a spoznávať, čo tam vidíme.
Je čas pôstu – skúsme si každé ráno do očí v zrkadle povedať “Som krásna Božia dcéra”, “Som krásny Boží syn” a zmeny na seba nenechajú dlho čakať.
Pekne napisane
Ja som sice rodila po 30-tke, ale bola som dostatocne sebecka, aby som zo seba neurobila otroka svojich deti a stale som presvedcena o tom, ze im nijako zasadne neublizilo vozenie v kociku, ockovanie, nedostatok Montessori aktivit ci sledovanie telky. Nikdy som nespala tak vela ako pocas materskej a rodicovskej dovolenky a viac casu som travila s babami vonku nez na socialnych sietach, aby som zdielala svoje svetabole typu “dnes sme papali mrkvicku (samozrejme BIO)” ci “nas satnicek” a 150 fotiek novych outfitikov. Zostava mi iba drzat si palce, aby som bliziacu sa pubertu zvladla a nevyplavaju napovrch nejake tazke traumy, pretoze som svojim detom hovorila NIE a sem-tam schytali aj na zadok. Ci sa mi z nich podarilo vychovat slusnych ludi,ukaze az cas, ale myslim, ze uhram aspon slusnu remizu 
Vdaka za pekny clanok. konecne nieco normalne, podla sedliackeho rozumu. deti a lode sa vzdy riadili odzadu /ziadny vyprask, iba capnutie po zadku/… dnes mi cela vychova pripada ako zásadná nevychova. dieta si robi co chce, tyranizuje rodicov a rodic sa iba blazene pozera a hladka si svoje ego, ake on ma vyborne dieta. dieta sa vala kdekolvek po zemi, rodic je nadmieru spokojny, dieta sa plazi v kostole pred oltárom, rodic je nadseny, atd.
nosenie dietata v satke – dakujem – neprosim. par krat sa mi stalo, ze som vzala 11 kg syna do mesta na rukach — nemali sme este buginu a autobus ma v hlbokym kocikom nevzal (rok 1985) – a riadne som to odskakala. zacala som krvacat a nezbavila som sa toho dalsich 5 rokov. povazujem to za velmi rizikove pre matku, lebo je to obrovska zataz na chrbticu, maternicu i nohy. neviem preco, by som si mala dieta omotat okolo tela, ked ma 10-15 kg, ked ho mozem v pokoji vozit v kociku, pripadne si zatial precitat knihu.
Za trapny zakomplexovavany clanok co ma v sebe iba nicnehovoriacu kritku…ked nechces nosti nenos…ked nechces montessori tak nemaj, ked ocujes tak kludne…ale nechapem co sa zas nejaka pizda navaza do kazdeho kto to robi inak. lebo inak ako totalne debilny neprinosny clanok sa to nazvat neda
Nuz, dievca, neviem neviem. Ked si pozrieš to množstvo lajkov na FB, ci toto prave vsetci za neprinosne povazuju Hlavne s láskou na tie deti chceme, že? A čo keby sme aj my navzájom na seba skúsili?
Dieta som nosila (bol uplakany a ruky som chcela mat volne), Cukor ani televizor doma nemame(nemali sme ani pred prichodom deti), ale s podstatou clanku suhlasim.
Ja sa maximálne stotožňujem s celým článkom a nemám čo dodať 🙂
Až na to očkovanie… Deti nie sú pokusné králiky farmaceut. priemyslu… Tu určite treba osvetu a nie slepú poslušnosť, milé mamičky.. láska neochráni pred možnými následkami…
Ani pred smrťou z infekčnej choroby
Ziadny extrem nie je dobry.
Tym clankom si vsak autor chce ospravedlnit svoje chyby, a dava veci do opacneho extremu, ktory nikto nekaze.
Bonding-najkrajsie vec po porode, ano bola som unavena-ale bolo to to najkrajsie.
Ockovat davas na vsetko povinne, s pocitom falosneho presvedcenia o svojom svedomi-vsetko naj pre moje dieta. Ak by si chcela byt zodpovedna, tak si nieco o tom nastudujes.
Naopak, studie o bondingu /aj medicinske/ popieras- vyberas si vzdy najlahsiu cestu.
Satka- nie ho dusit v satke, ale nie vzdy trepat dieta do kocika kvoli vlastnemu pohodliu, ked dieta chce telesny kontakt. Prakticke, varim, robim nieco v kuchynke, dieta si dam do satky a mam obe ruky volne.
Cukry-dieta potrebuje vyvazenu stravu. Ale ucit deti od narodenia na rezim sliepocky, aby zobalo cely den – tycinky, kukuricne chrumky. Necudujme sa, ze deti maju znicene metabolizmy v neskorsom veku a su zavisle od sladkeho.
A bio? Co je bio? Ale ak si das lososa z chovu, tak je to horsie ako brazilska sliepocka
.
Treba pouzivat hlavicku a vediet co kupujes, nezaskodi ti sem tam skocit na trhy, podporit aj lokalnych pestovatelov, z nakupnych stredisk nakupovat ostatne suroviny ako ryza, chlieb, strukoviny.
Zo svojej lenivosti a mysliac si, ze si prakticka – hadzes do extremu normalnejsi vyvazenejsi sposob vychovy
.