25. marec je Deň počatého dieťaťa.
A tak dnes trochu viac premýšľam.
Hovorí sa o práve ženy rozhodnúť sa.
Hovorí sa o práve nenarodeného dieťaťa.
Mnohí hovoria o znásilnených ženách, a tým obhajujú potrat.
Iní sú sudcami a najradšej by videli všetky ženy, ktoré boli na umelom prerušení (asi by bol presnejší výraz „ukončení“) tehotenstva v pekle.
Iste, každý človek má svoje právo
Naše právo sa však končí tam, kde sa začína právo druhého človeka…
Kedy je to dieťa?
A tak by sme prišli k otázke, kedy začať vnímať to, čo rastie v tele ženy, ako dieťa.
Mnohí by povedali, že je to v 6. mesiaci. Iní by argumentovali, že je to hneď pri oplodnení. Čo človek, to názor. Kto nám v tom pomôže? Veda? Svedomie? Náboženstvo?
Myslím si, že žena túžiaca po dieťatku už od prvého okamihu vníma to, čo v nej rastie, ako dieťa. (Aspoň ja som to tak prežívala.) Je šťastná. Keď sa stane, že potratí, plače. Cíti v duši bolesť. Stratila dieťatko.
A žena, ktorá ide na potrat?
Kto z nás môže súdiť druhého? Kto z nás môže spoznať celú jeho dušu a pochopiť jeho rozhodnutie? Nehovorme o ženách, ktoré chodia na potrat namiesto antikoncepcie.
Hovorme o tých, pre ktoré je to ťažké a v hĺbke duše cítia bolesť. Možno sa im zdalo, že nemajú iné východisko.
Možno mali pocit, že sa nemajú o koho oprieť. Možno by sa dnes rozhodli ináč a svojmu počatému, nenarodenému dieťaťu zapália sviečku. Možno si hovoria, že majú v nebi anjela.
To, čo urobili, nemusí druhý človek považovať za správne. Ale nesúďme, aby sme neboli súdení…
Väčšina z vás, ktoré chodíte na rodinka.sk, ten pocit poznáte:
Je krásne čakať dieťatko a tešiť sa.
Pripravovať výbavičku.
Rozprávať sa s bruškom.
Cítiť, ako sa dieťatko hýbe.
Zariaďovať detskú izbičku. Pustiť si ešte nad prázdnou postieľkou s voňavými obliečkami najkrajší kolotoč, aký mali v obchode a predstaviť si bábätko, ktoré tam onedlho bude ležať a čudovať sa nad tými pohyblivými figúrkami.
Je to krásne, keď je po boku tejto ženy muž, ktorého miluje, ktorý sa teší, že sa stane tatkom. Je krásne, keď jej celá rodina dáva najavo podporu a radosť. Je to nádherné obdobie!
Ja chcem však vyjadriť obdiv iným ženám
Ženám, ktoré otehotnejú a je to to najhoršie, čo sa im mohlo stať. Možno majú šestnásť. Možno nechce dieťa ich partner. Možno nemajú zázemie vo svojej mame a otcovi. Možno ani nemajú žiadnu rodinu. Možno nemajú peniaze a žiadne miesto, ktoré by mohli nazvať domovom. Možno majú zdravotné ťažkosti a preto obavy. A napriek všetkému sa tieto ženy rozhodli ponechať život, nech rastie…
A dieťatko dajú po narodení na adopciu.
A aj vďaka takýmto ženám sa mohli dvaja moji známi stať štvorčlennou rodinou. Svoje vlastné dieťatko zo zdravotných dôvodov nikdy mať nebudú. Požiadali o adopciu a domov si v priebehu dvoch rokov doniesli dve maličké bábätká. Vďaka ženám, ktoré prijali život ako dar a svoje právo nenadradili nad právom počatého dieťaťa…
„Dovoľujem si prehlásiť, že život v človeku existuje od počatia do dospelosti a akékoľvek prerušenie v ktoromkoľvek okamžiku znamená jeho ukončenie.“
Doktor Jerome LeJeune,
profesor genetiky na Decartesovej univerzite v Paríži,
objaviteľ chromozómu Downovho syndrómu
Linka pomoci pre ženy, ktoré čakajú nečakané dieťa:
0911 350 200 (T-Mobile)
0917 350 200 (Orange)
Informácie o Dni počatého dieťaťa
Deklarácia práv počatého dieťaťa
Citát – zdroj: www.justthefacts.org
Foto: autorka, isifa
Dakujem Dagmar za tento pristup. V dnesnej dobe sa casto vyrukovava s touto temou a bud sa banalizuje potrat, alebo sa hned yatracuju a odsudzuju zeny, ktore sa pren rozhodnu. Dolezite je vsak podat pomocnu ruku a ponuknut alternativu tym zenam, ktore sa v necakanej situacii ocitnu. Som rada, ze du ludia, ktori aj na Slovensku toto robia.
kazdy pripad zeny a dietata je iny, vynimocny, treba ho tak aj posudzovat, ako pise Ivona, podat pomocnu ruku, pochopit, nie odsudzovat. Osobne tiez obdivujem zeny, ktore sa napriek klukatym cestickam osudu rozhodli dietatko priviest na svet. Sama neviem, ako by som sa v takej situacii zachovala, lebo som ju nezazila a doma mam zdrave dietatko, ktore velmi lubim…
pekný článok, môj synovček má dnes 3roky
Perfektný článok.Len doplňam, že na to, aby dieťa mohlo ísť hned po narodení na adopciu je potrebné, aby biologická matka podpísala generálny súhlas s adociou už pred narodením.. Inak sa stráca minimálne pol roka, pokiaľ je dieťa v detskom domove a nemôže byť adoptované..
Suhlasim, Dagmar, perfektny clanok. A mala som pocit, ze pisete o nas , pretoze aj my s manzelom sme nesmierne vdacni zene, ktora sa aj napriek svojej tazkej situacii rozhodla svoje deti prijat ako dar a ponuknut na adopciu a vdaka tomu sme sa my stali 4-clennou rodinou, rodinou, ktora je najstastnejsia rodina na svete Este raz vdaka!
Dagmar, klobúk dolu. Taká citlivá téma, toľkokrát riadne búrlivo diskutovaná na bábätku a tak krásne spracovaná. Veľakrát som aj tu v diskusiách na bábätku riadne moralizovala (asi to malo skôr opačný efekt). Myslím, že tvoj spôsob je oveľa lepší. Ďakujem za krásny článok 🙂