Pýtal sa ma niekto, či som pripravená byť babičkou?

Ženy dávali deti už po roku do jaslí. Vtedy sa tak skrátka žilo, to ja som išla proti prúdu, keď som s nimi zostala doma. Dnes je to zase naopak, väčšina z vás je doma, tá, ktorá dá dieťa do inštitúcie, je „divná.“

Možno by ste aj išli do práce skôr, sťažujete sa ale, že nemá kto byť s deťmi, lebo babičky chodia ešte do práce a po práci majú svoj život.

Ja som sa nemala na koho sťažovať, mužovi rodičia zomreli skôr, ako sme sa zobrali a moji žili 500 kilometrov od nás, vídali sme sa raz do roka. Potom aj oni krátko po sebe zomreli, už tu neboli ani oni.

Bola som na všetko sama,

ale hovorila som si, že toto je teraz moja životná úloha, moje deti, moja rodina. Že teraz a tým „teraz“ som myslela možno dobrých dvadsať rokov, sa musím venovať im.

Nerada používam slovo obetovať sa, ale skrátka bola som tu pre nich a vravela som si, že na svoje sny a plány budem mať ešte čas neskôr. No to „neskôr“ sa mi stále odkladá, posúva do ďaleka ako dôchodkový vek.

Mám sedem vnúčat,

prvé sa narodilo, ešte keď boli najmladšie dvojičky na vysokej škole. Bola som matkou “v jednom kole” a zo dňa na deň k tomu už aj babka. Na syndróm opusteného hniezda nebol čas. Nevyleteli jedny vtáčatká a už prileteli ďalšie.

Nikto sa ma nepýtal, či som na to pripravená. Byť babkou.

Babka, ktorá je tu, keď potrebujú peniaze (čo som sa napočúvala za ich hypotéky, vraj čo ja o tom viem, keď sme byt dostali – hlavne, že oni nevedia, čo to bolo podpísať žiadosť na byt za socializmu a koľko rokov sme splácali mladomanželskú pôžičku, koľko stál nábytok alebo auto, na ktorý bol poradovník niekoľko rokov, mandarínky na Vianoce, keď spomeniem, som trápna).

Babka, ktorá je tu, keď potrebujú povarovať (aj oni chcú mať čas iba pre seba, nielen stále byť s deťmi, ale občas ako keby zabudli, že vnúčat je sedem, sedem je aj dní v týždni a ja nemám pre seba ani jeden… )

Babka, ktorá je tu, keď potrebujú vyzdvihnúť deti alebo zájsť s nimi k doktorovi, lebo nemajú čas (akoby babky mali k dispozícii viac ako 24 hodín denne).

Babka, ktorá je tu, keď nestíhajú navariť obed alebo večeru (ani nakúpiť, keď už ide o to).

Babka, ktorá je tu, keď treba vyvenčiť psa alebo urobiť mu hotel, lebo oni idú na dovolenku.

Keď idem na dovolenku ja, očakávajú, že so sebou zoberiem deti.

Keď nevyhoviem, sú urazení.

Očakávania, stále len očakávania

Zvykli si na to, bola som pre nich 24 hodín denne obetavou mamou, prečo by to malo byť inak. Ale som naozaj unavená. Aj ja mám svoj život (mám???) a možno aj svoje sny.

Môžu si to babičky dovoliť?

P.S. A čo očakávate vy od svojich (starých) rodičov?

(16 hlasov, priemerne: 4,40 z 5)

Loading...