Žena, matka, práca

Každá žena, ktorá čaká bábätko, musí popri otázkach súvisiacich s tehotenstvom a pôrodom vyriešiť aj otázku svojho zamestnania. Rozhodnutia, ktoré spraví v období tehotenstva a po pôrode, sú veľakrát ovplyvnené množstvom emócií. Preto sa neraz stáva, že žena, ktorá si v tehotenstve naplánuje rýchly návrat do práce, neočakávane zatúži po zmene práce, aby mohla s dieťaťom tráviť viac času. A naopak žena, ktorá sa nemohla dočkať, až sa bude starať doma o svoje dieťatko, môže nakoniec zistiť, že jej práca chýba omnoho viac, akoby si bola myslela. Často čítame najmä v bulvárnych časopisoch o tom, ako tá či oná úspešná herečka, speváčka, či podnikateľka je aj úžasnou matkou. Ako nie je dôležité, koľko času strávi matka s dieťaťom, ale ako kvalitne sa tento čas prežije. Potom sa nám ponúkajú iné druhy článkov, ako matka 7, 9, či 13 detí žije pre svoju rodinu a je nesmierne spokojná. Ale čo s nami: s matkami, pre ktoré nie je nič dôležitejšie ako naša rodina, no napriek tomu máme pocit, že s takým počtom detí by sme skončili najskôr na psychiatrii, s matkami, ktoré máme 2, 3 či 4 deti? A matiek, ktoré patria do tejto skupiny, je veľmi veľa. A práve tým by som chcela sa teraz venovať.

Pocity ženy – matky

Pokiaľ chcete byť vo svojom rozhodnutí o pracovnej kariére úspešná, musíte vziať do úvahy svoj životný štýl. Ženy sa pred sto rokmi rozhodli vziať život do svojich rúk. Túžia sa všemožne vyrovnať mužom. Poukazuje sa na nerovnosť v možnosti uplatnenia oboch pohlaví, na to, ako si žena po práci neoddýchne, nakoľko ju čakajú povinnosti v rodine. Ale nikde sa nevyzdvihuje ten pocit, ktorý budúca mama zažije, keď pocíti prvé pohyby dieťaťa vo svojom lone. Píše sa niekde o tom, čo žena pocíti, keď po vyčerpávajúcom pôrode začuje plač svojho dieťaťa? Muž, hoci nech je akokoľvek empatický a nech akokoľvek prežíva tehotenstvo i pôrod so svojou ženou, nemôže zažiť to, čo žena. A podobných situácií v živote je veľa, len sa treba nad nimi zamyslieť.

Práve som čítala, že je aj na Slovensku veľa moderných a šikovných žien, ktoré dokážu popri materstve plnohodnotne realizovať aj svoje pracovné ambície. Zároveň sa mi v mysli vynorila diskusia, ktorá sa uskutočnila v jednom zo slovenských mesačníkov pre ženy pod názvom: „Som len žienka domáca…“ V tom čase som aj sama bola už tretíkrát na materskej dovolenke a tento problém sa ma veľmi dotýkal. Chcem dodatočne všetkým maminám, ktoré vtedy rozmýšľali nad svojou situáciou, ale najmä maminám, ktoré teraz sa zaoberajú touto otázkou odkázať: žena, ktorá je na materskej dovolenke, nie je predsa LEN žienkou domácou. Maminy, ste ošetrovateľky, kuchárky, ekonómky, krajčírky, kvetinárky, aranžérky, učiteľky, kaderníčky, šoférky, chyžné, psychologičky ako v oblasti detskej psychológie tak v oblasti partnerského poradenstva, matky, manželky, milenky a výborné manažérky! Povedzme si úprimne, ktorý muž zvládne toľko profesií naraz?

Predsa len – raz sa do práce treba vrátiť

Každá žena skôr či neskôr bude riešiť otázku návratu do práce. Rozhodnutia, ktoré vykoná, by nemali byť o tom, či ukončiť pracovnú kariéru alebo sa vzdať času, ktorý by mohla tráviť spoločne s dieťaťom. Pokiaľ chcete byť vo svojom rozhodnutí o pracovnej kariére úspešná, musíte vziať do úvahy svoj životný štýl. Ste žena – matka. Prijmite najprv seba samu so svojimi prednosťami, zručnosťami, ale aj so svojimi rodinnými povinnosťami. Vážte si sama seba. A pomaly si zodpovedzte niektoré otázky, snáď vám pomôžu sa zorientovať v tomto neľahkom životnom období. Pokiaľ si však nedáte pozor, môže sa vám stať, že za pár rokov budete nešťastná, ale zodpovednosť za svoje rozhodnutie ponesiete vy sama.

Čo bude robiť moje dieťa?

V prvom rade, keď sa zamýšľate nad návratom po materskej do práce, zamyslite sa nad tým, ako vyriešite situáciu s vaším dieťaťom. Či je pripravené na vstup do predškolského zariadenia, či ho umiestnite v jasliach, či sa o dieťa bude starať opatrovateľka alebo starí rodičia. Ako budete riešiť prípadné choroby vášho dieťaťa? Toto nie sú otázky, ktoré si budete klásť kvôli zamestnávateľovi. Tieto otázky si musíte zodpovedať sama pre seba. Alebo spolu: vy a váš partner. Iba keď budete mať zodpovedanú túto oblasť, môžete začať riešiť ostatné, nie menej podstatné záležitosti. Totiž iba v prípade, keď budete vedieť, že je vaše dieťa šťastné, že je vaše dieťa s ľuďmi, ktorých má rado, iba v tom prípade, že vaše dieťa bude vedieť prejsť fázou adaptácie na iné ako len domáce prostredie, dokážete sa v mysli naplno venovať aj vášmu profesionálnemu rastu. A nezabudnite, určite bude pre vás a pre vaše dieťa nenahraditeľné aj naďalej tráviť veľa spoločného času. Preto si vážte každú chvíľu, ktorú budete môcť spolu stráviť, či už je to cestou do škôlky alebo cestou na nákup. Počúvajte jeho zážitky z celého dňa. Zamyslite sa tiež nad svojimi aktivitami, naučte sa hovoriť „nie“. Dobre popremýšľajte aj o možnostiach, ktoré sa týkajú ďalšieho vzdelávania. Niektoré aktivity odložte na neskoršie obdobie.

Kam vlastne pôjdem pracovať?

Keď sa vysporiadate s predchádzajúcou oblasťou, je nutné zamyslieť sa nad pracovnými príležitosťami. Máte záujem sa vrátiť do predchádzajúceho zamestnania? Ponúkne vám predchádzajúci zamestnávateľ pozíciu, ktorá bude vyhovovať vašim (po materskej dovolenke zmeneným) predstavám a možnostiam? Zamyslite sa nad pracovnou dobou, ku ktorej nutne pripočítajte čas strávený cestovaním do zamestnania. Pokiaľ si idete hľadať novú prácu, nebudete to mať ako matka ľahké. Je dobré pripraviť sa vopred na situácie, že sa vám hneď nepodarí nájsť prácu, ktorá bude spĺňať vaše predstavy o pracovnej dobe, náplni práce, finančnom ohodnotení a nebodaj ešte aj príjemných medziľudských vzťahoch na pracovisku. Aj tu si musíte stanoviť priority. Hranice, z ktorých nepoľavíte a hranice, ktoré ste ochotná posunúť.

Ako to len zvládnem?

Ak máte postarané o deti, máte prácu, ktorá vám, zdá sa, vyhovuje, začnete zažívať nové obdobie nielen vo svojom živote, ale v živote celej vašej rodiny. Pocity, ktoré matky po návrate do práce zažívajú, sa veľmi líšia a takmer všetky sú veľmi silné. Objavujú sa vety typu: „Chvalabohu, že konečne vypadnem do práce.“ „To, že idem do práce, si odskáče strašným spôsobom moje dieťa.“ „Som rada, že môžem znovu pracovať, ale je mi smutno za mojimi deťmi.“ „Absolútne sa mi nechce ísť z domu, radšej by som bola doma, ale čo už, keď peniaze potrebujeme.“ Všetky tieto pocity sú úplne normálne. Príliš mnoho sa toho vo vašom živote zmenilo, takže by bolo skôr neprirodzené, keby ste svoj návrat do práce dosť silno neprežívali. Je to veľmi stresujúce obdobie, ale pokiaľ viete, čo môžete očakávať, lepšie sa s novými emóciami vyrovnáte. Upravte svoj denný režim a tiež to žiadajte od partnera. Zvážte napríklad čas, ktorý potrebujete vy, váš partner a deti na to, aby ste sa stačili ráno obliecť a najesť, kto bude ráno nosiť deti do škôlky a naopak, kto ich bude kedy vyzdvihovať popoludní. Pokiaľ sa predsa len objavia pocity viny kvôli tomu, že ani v zamestnaní, ani doma to nefunguje tak, ako by ste si predstavovali, zamerajte sa na to, čo môžete zlepšiť, nie len na to, čo je podľa vás zlé. Znovu preskúmajte svoje možnosti, pripomeňte si, čo je pre vás dôležité a nebojte sa spraviť aj zmeny, ktoré vám dopomôžu k životnej aj profesnej rovnováhe. Určite to zvládnete, zvládli ste predsa úlohu ženy – matky doma, zvládnete to aj v práci. A opakujem: zamerajte sa na to, čo môžete zlepšiť, nie len na to, čo je podľa vás zlé.

Namiesto záveru

Moja diplomová práca v odbore psychológia mala názov: „Predstavy o rodičovskej role u adolescentov.“ Zjednodušene povedané, cieľom bolo zmapovať na bratislavských stredných školách, čo si tínedžeri myslia o svojich rodičoch. Záver bol prekvapujúci. Otcovia pre deti predstavovali naozaj vzor. Chlapci sa chceli podobať na svojich otcov, chceli by sa stať takými mužmi, ako sú ich otcovia. Dievčatá by rady mali za životných partnerov takých mužov, akými boli ich otcovia. Ale s mamami to bolo naopak! Dievčatá sa nestotožňovali so svojimi matkami ako ženským vzorom. Synovia si tiež nepredstavovali svoje životné partnerky také, akými boli ich matky.

A preto sa pýtam: Maminy, čo znamenáme pre svoje deti? Chceli by sme im predsa len byť aspoň v niečom vzorom, či nie? Niekedy sa vravelo: Vráťme otca rodine. Dnes mám pocit, že by bolo dobre zakričať: Vráťme mamu rodine.