Kto je tá vysmiata Anna Svrček z Japonska?

Už pár týždňov na mňa vyskakujú na sociálnych sieťach krátke videá s úžasným, vysmiatym dievčatkom, ktorému sa nedá odolať.  Mohla by to byť predsa ofučaná puberťáčka, veď má 17! Pôsobí ale ako by prišla z inej planéty. Planéty odhodlania, šťastia, a obrovskej snahy dokázať veľké veci. Pre seba, aj pre Slovensko.  Rozkošne lámanou slovenčinou vyznáva lásku našej krajine.

Kde sa vzala Anna Svrček ?

Narodila sa a vyrastala v Japonsku, len hodinu cesty od rušného Tokia. S mamou z Bulharska a otcom z Myjavy hovoria doma mixom jazykov – hlavne japonsky, anglicky, obe deti počujú doma aj slovenčinu. Otec s nimi hovorí po slovensky, čítajú si slovenské knižky alebo si púšťajú slovenské filmy. No v srdci nesie spomienky na zasnežený Podbranč u babky.

Toto dievča  dobehlo do slovenskej atletickej reprezentácie vďaka ranným bežeckým prázdninám s otcom o piatej ráno.

Ako novinár objavil slovenské meno v Japonsku

Ešte v lete minulého roka o nej v slovenskom atletickom svete takmer nikto nevedel. Až kým si pozorný novinár a vytrvalec Peter Kováč nevšimol vo výsledkovej listine japonských pretekov neobvyklé meno víťazky – Anna Svrček.

Napísal e-mail jej otcovi Vladimírovi s otázkou, či pozná Annu Svrček. Odpoveď bola okamžitá: „Áno, som jej otec.“

A tak sa začalo písať neobyčajné športové dobrodružstvo. Po kontakte so Slovenským atletickým zväzom padlo rozhodnutie – Anna bude reprezentovať krajinu svojho otca.

„Keď mi tatko povedal, že môžem reprezentovať Slovensko, nemohla som tomu ani uveriť. Pýtala som sa sama seba, či je to naozaj skutočné,“ spomína skromne a s úsmevom Anna, pre ktorú je slovenčina stále výzvou, no učí sa ju s obrovským nadšením.

Z Myjavy až k výskumu kvantovej optiky pri Tokiu

Príbeh Anny sa začal písať ešte predtým, ako bola na svete. Jej otec Vladimír pochádza z rázovitej osady Svrčkovci v Podbranči na Myjave. Cesta z kopaníc ho cez štúdium na bratislavskom „Matfyz-e“ a pôsobenie vo Francúzsku priviedla až do Japonska, kde dnes pracuje ako uznávaný vedec vo výskumnom centre kvantovej optiky.

Slovenskému otcovi a bulharskej mame vyrástla v Japonsku, približne 50 kilometrov severovýchodne od Tokia, talentovaná vytrvalkyňa. 

Hoci rodina zapustila korene v Japonsku, na Slovensko nikdy nezabudli.

„Vždy sme sa snažili chodiť na Slovensko tak často, ako sa dalo, aby deti vedeli, odkiaľ pochádzajú,“ hovorí otec Vladimír.

Pre Annu je Slovensko spojené s čarovnými spomienkami na babku Zuzku:

„Na Slovensku je krásna, veľká príroda. Pamätám si, ako sme sa sankovali, hľadali v lese srnky… V Japonsku taký sneh nemáme. Veľmi sa teším, keď môžem ísť za babkou Zuzkou.“

Zátopkovský štýl o piatej ráno: Ako vzniká láska k športu

Za každým úspešným mladým športovcom stojí podporujúca rodina. U Anny spúšťačom neboli prísne tréningové plány, ale otcova ranná rutina.

Vladimír chodil každé ráno pred prácou behávať 10 kilometrov. Keď mala Anna okolo 9 či 10 rokov, chcela sa k nemu pridať.

Inzercia

„Hovoril som jej: Veď je päť hodín ráno, nevládzeš tak vstávať. Ale ona už bola prichystaná pri dverách, nikdy som ju nemusel budiť,“ spomína otec.

Neboli to nudné kilometre po asfalte. Otec s dcérou pretvorili beh na hru v štýle legendárneho Emila Zátopka – striedali rýchly a pomalý beh, smiali sa a behali po mokrej tráve, aby sa naučila správne zdvíhať nohy.

Keď počas pandémie COVID-19 zatvorili školy, otec jej doniesol prekážku priamo zo školy, aby trénovali odraz na betónovom dvore pri dome. Z malej hry sa zrodila obrovská vášeň.

Od prekážok až k vodnej priekope

V Japonsku sa Anne na strednej škole začal venovať učiteľ telesnej výchovy a bývalý bežec Kia Cukasa. Hoci začínala s viacbojom a prekážkami, tréner si rýchlo všimol jej výnimočnú vytrvalosť a tréningové nasadenie.

„Anna dokáže na tréningu zabehnúť rovnako rýchle časy ako na pretekoch. Videl som už veľa chlapcov aj dievčat, ale takého športovca som ešte nestretol,“ komentuje s uznaním  svoju zverenkyňu japonský tréner.

Najviac si obľúbila disciplínu 3000 m cez prekážky (steeplechase), kde sa spája vytrvalostný beh so skákaním cez prekážky a vodnú priekopu. So skvelým osobným rekordom 9:57,11 sa zaradila medzi svetovú dorasteneckú špičku a vybojovala si miesto na Majstrovstvách sveta do 20 rokov v americkom Eugene.

V slovenskej partii našla úsmev a bezprostrednosť

Na majstrovstvách sveta v Amerike sa Anna prvýkrát stala súčasťou slovenskej atletickej výpravy. Pre dievča vyrastajúce v Japonsku to bol príjemný kultúrny šok.

„V Japonsku sa ľudia väčšinou mračia alebo mlčia, veľmi sa nesmejú. V Amerike je to zas úplne iné. Ale tu so slovenskými dievčatami sa cítim veľmi dobre. Rozprávame sa, smejeme sa a hneď som si našla kamarátky,“ prezradila so širokým úsmevom.

Priateľská atmosféra v tíme jej pomáha odbúravať stres pred pretekmi. V tíme si navyše dali milý záväzok – ona naučí nové slovenské kamarátky niečo po japonsky a dievčatá jej zas pomôžu zdokonaliť sa v slovenčine.

Sny o olympiáde, slovenčine a slovenskej hymne

Anna má pred sebou veľkú budúcnosť – už dnes o ňu majú záujem profesionálne atletické kluby v Japonsku. No jej srdce bije aj pre rodnú krajinu jej otca.

A aké sú jej najväčšie sny?

„Chcem, aby bolo Slovensko známe. Chcem behať, dostať sa na olympiádu, získavať medaily a zabehnúť nové rekordy. A veľmi sa chcem naučiť slovenskú hymnu!“

Príbeh Anny Svrček je nádherným dôkazom toho, že keď sa detská radosť z pohybu spojí s podporou rodiny, trpezlivosťou a láskou k svojim koreňom, hranice medzi svetmi miznú.

informačný zdroj: Slovak athletics

💡 Záverom INŠPIRAČNÍK podľa rodiny Svrčekovcov

1. Buďte vzorom, nie diktátorom: Anna nezačala behať preto, že musela, ale preto, že videla behať svojho otca a chcela byť s ním.
2. Urobte zo športu hru: Ranné behy neboli dril, ale hra na Zátopka, preskakovanie prekážok či beh po mokrej tráve.
3. Netlačte na výsledky: „My sme žiadne ciele nemali, jednoducho sme sa tešili z toho, že sme spolu a rozprávame sa,“ pripomína otec Vladimír. Výsledky prišli prirodzene samé.
4. Nezabúdajte na korene: Poznávanie rodinnej histórie, jazyka a spomienok na starých rodičov dáva dieťaťu silnú identitu, z ktorej čerpá energiu po celý život.

Chcete, aby malo vaše dieťa profesionálnu športovú kariéru? Kedy treba začať