“… bolo to dávno, keď som to hovoril manželke. Bol som do nej zaľúbený až po uši! Bolo to také živočíšne a silnejšie ako ja….. Môj svet sa zúžil iba na ňu. Vtedy som to cítil veľmi silne a jasne!!!…..”
Ako je to teraz? Čo ti bráni prežívať takúto intenzitu lásky a vášne? Práca? Deti? Žena? Roky spoločného života? Zranenia? …..
Možno všetko a možno ani jedno z toho. Stretol som sa so silným predpokladom, že po rokoch manželská láska vychladne a už to nikdy nebude ako na začiatku. Zaľúbenosť pominie a potom je to realita, ktorú treba žiť. Teda povinnosti, starostlivosť o rodinu, atď.
Všimli ste si ako končia rozprávky o láske? Predsa svadbou! Obdivuje sa láska zamilovaných a to je to najväčšie a najkrajšie na vzťahu muža a ženy. Teda vezmú sa a je po láske!
Myslím si, že tí mladí zaľúbení ešte nemali páru o skutočnej láske a vášni. Objavili iba náznaky skutočnej lásky. Problém je ten, že my, celá spoločnosť, básnici, spisovatelia, režiséry a speváci obdivujú lásku v začiatkoch – zamilovanosť.
Čo nám bráni prežívať skutočnú vášnivú lásku?
Deti ?
Keď sa dvaja vezmú, tak to najhlavnejšie sú deti, rodina a tak. Obujeme sa do rodičovstva a manželstvo musí ustúpiť. Všimnite si, kedy sú deti najviac nesvoje – nie keď kričíte na nich, ale keď rodičia kričia na seba. Skúmame ako vychovávať deti, len aby nemali traumu, veľa čítame čo máme robiť inak vo výchove. Ostro sledujeme toho druhého, keď robí niečo zle vo výchove. A deti vyrastú a zabudnú na naše chyby vo výchove, ale nezabudnú na to, keď sa rodičia hádali. Deti sa narodili z milovania rodičov. Deti sa vychovávajú milujúcou láskou manželov(rodičov). Deti sa zaradia do života vďaka milujúcej láske manželov (rodičov). Prečo? Lebo láska rodičov je ako voda pre ryby – tie naše rybky.
Takže deti a rodičovská láska nám nemôže brániť k vášnivej láske k manželke a ani opačne – ibaže by sme deti postavili nad manželku/ manžela.
Práca ?
Zabezpečiť rodinu – to je výzva – hádam živočíšna. Je to motor, ktorý ide na plné obrátky. Keď sa na to pozriete bližšie, čo poháňa ten motor, tak vo väčšine prípadov zistíme, že to nie rozhodnutie zabezpečiť rodinu, ale strach, že nezabezpečíme rodinu. A tu je pes zakopaný. Strach je silná emócia, ktorá zahasí akúkoľvek pozitívnu emóciu. Strach nás rozloží a podkope našu sebadôveru a istotu do budúcna. Ľudia hľadali perpetumobile – a tu je – strach!!! A najväčší strach, ktorý môže mať človek je strach, že bude mať strach! Láska dodáva odvahu, strach ju uberá. A teda riešením je pracovať na rozvoji lásky. A strach sa stratí.
Príslovie hovorí: “…pracuj tak, ako by si nepotreboval peniaze!…”
Zranenia a neporozumenia počas spoločného života ?
Ako prichádzajú prvé nedorozumenia, konflikty, začne sa to hromadiť. Po rokoch je toho viac než sa zmestí do jedného vreca. A keď sa snažíme niečo riešiť, tak to nejde, lebo jeden z nás vytiahne staré hriechy hádam ešte z minulého tisícročia. Spleť nedorozumení spôsobí, že sa to stáva neprehľadným a tak jeden nevie čo chce riešiť ten druhý, a ten druhý nerozumie, že ten prvý nerozumie. Výčitky, domýšľanie, komentovanie správania toho druhého spôsobí to, že podmienime našu lásku zmenou toho druhého. A tak láska a otvorenosť sa zmení na dokazovanie si pravdy a obraňovanie sa. Chýba nám pocit bezpečia. Začneme sa brániť, alebo unikať. Samozrejme v takomto vzťahu je láska pochovaná hlboko do zeme.
Ako vzkriesiť pochovanú lásku?
Ľahšie než si myslíme. Ona totiž nezomrela, len drieme. Len ju treba zobudiť. Ako? Veľa tipov je popísaných v obidvoch kurzoch. Pridám len:
“….odpusť mi, prosím. Milujem ťa!…..”
Jedno múdre príslovie hovorí: “…..miluj tak, ako by si nebol nikdy zranený!….”
Je to blbosť?
Pár dni som obdivoval tento výrok, ale po chvíli som prišiel na to, že je to maximálna blbosť. Prečo?
Lebo, tam kde niet zranenia, nie je ani láska. Práve vzájomná zraniteľnosť je základom intímnosti a blízkosti. Aj dieťa, keď prichádza na svet, hneď zraní matku – matka má bolesti, dlho sa hojí po pôrode, pri kojení je dohryzená a zapálená, počas výchovy vás zlosti a čim viac je s dieťaťom problém, tým viac ho milujeme.
Komu sa veľa odpusti, ten veľa miluje. Komu sa málo odpustí, ten miluje málo.
A povedzme si, v manželstve si máme čo odpúšťať. A to vzájomne 🙂
(12 hlasov, priemerne: 4,60 z 5)
Loading...
Čo treba vedieť o krvácaní po pôrode
Nedostatok zinku môže vplývať na zdravie pokožky
Otec, ktorý si adoptoval 6 detí. Sám.
Od akého veku môžu byť deti doma bez rodičov?
Novinky 2025 k daňovému bonusu. Výplatu môžete mať menšiu aj o niekoľko sto eur .
FNsP J.A. Reimana Prešov - Monoblok
Sú medzi nami ľudia ktorí sú tak sklamaní a zatrpknutí a zakamenovani že po žiadnej láske netúžia. Sú sklamaní z partnera, z jeho správania, z jeho postojov že o lásku už záujem nemajú, naučili sa vystačiť si sami. Sú smädní, no dostali marmeladu. Aj takým viete pomôct?
Milá Linda,
máte pravdu, že vo vzťahu mnohokrát dostávame niečo iné, než čo potrebujeme – a to môže vyvolávať obrovskú frustráciu a sklamanie. Sú aj takí, ktorí nedostávajú ani tú marmeládu.
Pomôcť sa dá iba tomu, kto hľadá pomoc. Na terapiu ku mne chodia rôzni klienti – aj takí, ktorí prežívajú sklamanie so vzťahu a potrebujú sa dať dokopy, ale aj takí, ktorí dávajú dokopy vzťah. “Objednávky” sú rôzne, ale jedno majú spoločné, chcú niečo urobiť pre seba.
A čo ak sú to všetko len ilúzie?
“Bol som do nej zaľúbený až po uši! Bolo to také živočíšne a silnejšie ako ja….. Môj svet sa zúžil iba na ňu. Vtedy som to cítil veľmi silne a jasne!!!…..”
Toto hovorí chlap pod vplyvom hormónov, ktorými ho príroda núti sa rozmnožovť, áno, vtedy to tak skutočne myslí, aj tomu verí, a dokonca si predstavuje, že to tak vydrží do konca života.
A ženy robia to isté, veria tomu istému, pod vplyvom svojich hormónov.
A že vraj láska
No a potom sa to rozmnoženie podarí a ženské hormóny sa zmenia a chlapské nie. A tam to končí. Vtedy už každý chce niečo iné, a nerozumejú si.
A je ťažké hrať sa na intelignetné ľudské bytosti, ktoré akože riadia nejaké vyššie mozgové funkcie.
Fakt ťažké. Nuž ale život je ťažký.
A na konci aj tak každý zomiera sám.
Ilúziu lásky nám vnucujú filmy a knihy a potom sú ľudia sklamaní ak žijú obyčajný nudný a ťažký život.
Alex,
podstatné je vedieť čo chcem. Ak si chcem nájsť cestu k polovičke, tak to pôjde len cez to odpusť mi…. Pokiaľ sa potrebujem postarať o seba a svoju horkosť v srdci, treba pracovať na sebe. V obidvoch prípadoch je to na mne, nie na hormónoch či ilúziách.
S pozdravom Kamil Bartko
Miluj tak, ako by si nikdy nebol zranený…
Aj toto múdre príslovie má svoje čaro a nieje chápané iba jedným zmyslom,pretože tak, ako sú myšlienky a láska nekonečná i toto príslovie má hlboký zmysel…
Milý Hugo,
som rád, že vás tá myšlienka zaviedla do “hlbokých výšin”. Osobne vnímam túto myšlienku ako prevratnú, ale v praxi nereálnu, čo do preprogramovania. Keď ma niekto raní a cítim krivdu, nedá sa to len tak potlačiť. Potrebujem prejsť určitými fázami vyrovnania sa – napr.: zapieranie – potláčanie, hnev, depresia, objavenie novej perspektívy – čo som získal, a nakoniec odpustenie. Podľa môjho názoru, láska nejde bez bolesti. Nejde o to odstrániť bolesť, ale strach z bolesti. A vo vzťahu pridať aj vzájomné počúvanie.
S pozdravom Kamil Bartko