Nedotýkaj sa ma! Touch out alebo “vypálené materské telo”

Téma, o ktorej sa možno až tak často nehovorí. Veď ktorá žena by chcela nahlas povedať, že má chvíle, keď sa jej hnusí, že sa k nej priblíži muž?

Nechcem, aby si si ma dotkol

Spoločenský naratív nám často diktuje, že matka má byť nevyčerpateľným zdrojom lásky a nehy. A tak žena ešte ako tak ustojí, že svoje telo “musí” poskytnúť bábätku, ktoré potrebuje veľa blízkosti.

Ale keď sa do fronty na “telesno” postaví aj muž, žena cíti niečo, čo by zrejme nemala. Odpor, pomaly hnus k dotykom, či objatiam. Niekedy sa za tieto pochody ženy ohromne hanbia. No možno by bolo pre ne úľavou zistiť, že napriek tomu, sú “normálne.” Nie sú pokazené. Ale preťažené – dotykom.

Na tieto stavy už máme v modernej dobe aj veľmi konkrétne pomenovanie. “Touch out” alebo vypálené materské telo. Ide o stav totálneho dotykového a emočného preťaženia. Senzomotorickú únavu, veľmi typickú pre matky malých detí.

Čo je to „Touch out“?

Tento stav sa odborne nazýva senzorické preťaženie alebo fenomén „vypáleného materského tela“. Nie je to zlyhanie materinského citu a už vôbec nie strata lásky k partnerovi. Ide o čistú biológiu.

Keď žena celý deň (a často aj noc) poskytuje svoje telo ako servisnú stanicu – dojčí, nosí, utišuje, necháva po sebe liezť batoľa – jej nervová sústava prejde do režimu sebaobrany. Každý ďalší dotyk už nevníma ako prejav náklonnosti, ale ako ďalšiu požiadavku, ktorú musí vybaviť.

Prečo sa to deje?

Strata telesnej autonómie: Matka má pocit, že jej telo už nepatrí jej, ale všetkým ostatným.

Neustála pohotovosť: Nervový systém je v permanentnom strehu (plač, hluk, neustály pohyb), čo vedie k stavu „vypnutia“ citlivosti.

Nerovnováha kapacít: Zatiaľ čo partner sa vracia domov s potrebou dobiť si batérie fyzickou blízkosťou, matka má tie svoje úplne vybité práve kvôli nadbytku kontaktu.

Cesta von: Rešpekt k vlastným hraniciam

Ak sa v tomto opise spoznávate, vedzte, že ste v poriadku. Vaše telo vás nezrádza, len vás chráni pred totálnym vyhorením. Aby ste sa opäť mohli vrátiť k radosti z blízkosti, potrebujete reštart:

• Čas „Nedotknuteľnej“: Minimálne 30 – 60 minút denne, kedy na vás nikto nesmie siahnuť. Žiadne dieťa na kolenách, žiadne držanie za ruku. Len vy a váš vlastný priestor.
• Zmena vnímania dotyku: Partner by mal vedieť, že jeho pomoc (prevzatie dieťaťa) je v tejto chvíli cennejšia než jeho objatie. Najprv musí prísť priestor, až potom môže prísť túžba.
• Komunikácia bez viny: Povedať „teraz potrebujem odstup“ nie je útok na partnera. Je to prevencia výbuchu.
• Odpočinok ako podmienka: Chuť na intimitu nie je otázkou vôle, ale otázkou oddýchnutého nervového systému.

Povedať mužovi „nedotýkaj sa ma!“?

Komunikácia s partnerom je v tomto stave najťažšia, pretože žena je vyčerpaná a muž sa môže cítiť odmietnutý. Kľúčom je oddeliť „tvoju osobu“ (ktorú ľúbim) od „tvojho dotyku“ (ktorý momentálne moje telo nezvláda).

Tu sú 3 spôsoby, ako to partnerovi podať podľa toho, aká atmosféra u vás doma práve vládne:

1. Praktické vysvetlenie (Keď je čas na rozhovor)
   „Potrebujem ti niečo vysvetliť, aby si si moje odtiahnutie nebral osobne. Milujem ťa a stojím o tvoju blízkosť, ale moje telo je po celom dni s deťmi ‚prehriate‘. Predstav si to ako batériu, ktorá je preťažená neustálym nabíjaním. Keď sa ma dotkneš, môj mozog to vyhodnotí ako ďalší vnem, ktorý už nevie spracovať. Potrebujem chvíľu ticha a priestoru, aby som sa ‚ochladila‘ a mohla si tvoju blízkosť opäť užiť, namiesto toho, aby som pred ňou utekala.“
2. Rýchla „stopka“ s uistením (V momente, keď sa blíži)
   „Zlatko, veľmi si vážim, že ma chceš objať, ale som momentálne úplne ‚touched out‘. Moja koža má dnes už dosť. Ak mi chceš teraz najviac pomôcť a prejaviť mi lásku, zober prosím malého na 20 minút vedľa, nech si môžem v pokoji vydýchnuť. Potom budem mať pre teba oveľa viac energie.“
3. Metafora „pohára“, ktorá mužom sedí
   „Vieš, ja mám na každý deň určitý pohár kapacity na fyzický kontakt. Deti mi ho cez deň vylejú úplne do dna. Keď prídeš domov, môj pohár je prázdny. Nie je to o tebe – keby sa ma dotkol ktokoľvek, cítila by som sa rovnako. Potrebujem teraz polhodinu ‚nedotknuteľnosti‘, aby sa ten pohár aspoň trocha naplnil a ja som sa opäť cítila vo svojej koži.“

Čo ešte môžete skúsiť:

• Používajte „My“ namiesto „Ty“: Namiesto „Ty ma stále chytáš, keď som unavená,“ skúste „Potrebujeme nájsť spôsob, ako si prejaviť blízkosť tak, aby som sa necítila preťažene.“
• Nájdite iný kanál blízkosti: Ak potrebujete priestor, skúste partnerovi povedať: „Dnes ma prosím nehlaď, ale veľmi by mi pomohlo, keby sme si len tak sadli a porozprávali sa, alebo keby si mi urobil čaj.“
• Dohodnite si signál: Môžete mať dohodnuté slovo (napr. „červená“ alebo jednoducho „touch out“), ktoré partnerovi povie, že dnes už nie ste schopná fyzického kontaktu, bez toho, aby ste museli dlho vysvetľovať prečo.

Ako sa cítiť lepšie vo vlastnom tele

Keď je nervová sústava v stave „touch out“, potrebuje niečo, čo psychológovia nazývajú senzorická diéta. Cieľom je znížiť počet prichádzajúcich vnemov na minimum, aby sa mozog prestal cítiť „v ohrození“. Tu je zopár príkladov, ktoré môžete vyskúšať:

• Voda ako fyzická hranica. Voda pôsobí ako izolant. Teplá sprcha alebo vaňa nie je len o hygiene, ale o tom, že voda vytvorí okolo vášho tela jemnú bariéru, ktorá „zmyje“ dotyky iných ľudí.
• Voľné oblečenie. Po celom dni, kedy na vás niekto visel, môžu byť legíny alebo podprsenka ďalším „dotykom“, ktorý vás dráždi. Prezlečte sa do čo najvoľnejšieho oblečenia z prírodných materiálov (bavlna, ľan). Zbavte sa všetkého, čo vás sťahuje alebo škriabe. Pocit „voľnej kože“ je pri touch out stave kľúčový.
• Pohyb. Sluchátka. A podobne.