Počas „prestávky “som pracovala vo firmách, ktoré sa venovali importu, ale po nekonečnej materskej dovolenke som zakotvila v škole ako tajomníčka. Tam som mala na starosti podklady pre personálne otázky (teda vypracovávanie zmlúv, dodatkov, atď.), evidencie, tabuľky, pokladňu a viedla som malý kolektív nepedagogických zamestnancov.
Toto všetko som zúročila vo svojej firme. Najmä však materstvo, lebo som presvedčená, že mamy sú skvelé manažérky, logistky, vyhodnocovateľky najlepších ponúk, sú kreatívne, schopné a empatické. Najmä, ak majú detí viac. Ja som teda začala podnikať v 49-tich rokoch a niekedy mám pocit, že aj to bolo s takou veľkou rodinou priskoro.
Čo bolo pre vás najľahšie a najťažšie zrealizovať? Myšlienky sú fajn, ale ako sa prenášajú do praxe?
Najťažšie boli administratívne záležitosti, pri prestavbe priestoru. Všetko sa komplikovalo, lehoty na vybavenie sa predlžovali, takže s otvorením naplánovaným na september sme museli počkať do novembra.
Kto vám pri realizácii vášho sna najviac pomohol?
Najviac mi pomohol môj manžel. Celý čas ma podporoval a vravel, že je to misia. Uvažovali sme o tom, či sa ako rodina presťahujeme do domu alebo urobíme kaviareň. Vtedy mi povedal, že dom by bol dobrom len pre nás, ale kaviareň bude pre veľa ľudí. Bez jeho finančnej aj psychickej podpory by dnes Gospel café neexistovala.
Jej, tam chodime. Dakujem za priblizenie