Jednou z našich rodičovských úloh je pomáhať deťom zvládať ich temperament, myslí si Bruno Ferrero.
Temperament sa podľa neho často podobá zlému diablikovi. Prebýva v nás a „núti nás“ robiť veci, za ktoré sa potom hanbíme. Rodičia musia deti učiť, že toho diablika možno kontrolovať. „Môžeš sa hnevať na seba alebo aj na svoju sestru, ale nikdy ju nesmieš biť, ani nikoho iného. To sa nesmie.“
Každé dieťa má svoj temperament. Niektoré sú ohnivé a výbušné, iné citlivé a ľahko sa rozplačú, ďalšie majú sklon rýchlo konať a až potom rozmýšľať. Bruno Ferrero prirovnáva temperament k malému diablikovi, ktorý v nás prebýva a niekedy nás „núti“ robiť veci, za ktoré sa neskôr hanbíme.
Deti ešte nevedia svojho „diablika“ ovládať – a práve tu vstupujú do hry rodičia. Nie preto, aby za dieťa bojovali, ale aby ho naučili, že emócie sú prirodzené, no správanie sa dá usmerniť.
Deti potrebujú počuť jasné posolstvo:
„Môžeš sa hnevať. Aj byť sklamaný. Môžeš sa cítiť nahnevane na seba alebo na svoju sestru.“
Emócie sú v poriadku, patria k životu.
Ale potrebujú počuť aj druhú polovicu vety:
„Nikdy však nesmieš biť, ubližovať, hádzať vecami, ponižovať. To sa nesmie.“
Keď im to hovoríme láskavo, no pevne, učíme ich jednu z najdôležitejších životných zručností – sebareguláciu. A zároveň im dávame pocit bezpečia: emócia ich neodsudzuje, no správanie má hranice, ktoré chránia ich aj ostatných.
Ovládať temperament je dlhá cesta, pre dospelých aj pre deti. No vďaka trpezlivosti, opakovaniu a nášmu vlastnému príkladu sa „diablik“ stáva menej silným.
Adventný čas je príležitosťou všimnúť si, ako naše deti zvládajú svoje emócie – a pripomenúť si, že každý prejav temperamentu je vlastne pozvánkou k tomu, aby sme ich to spolu učili lepšie.