Rozumová vyspelosť: je mozog vášho predškoláka pripravený na školský maratón?

Na to, aby prváčik zvládol tzv. trivio (čítanie, písanie, počítanie), musí byť jeho detský mozog dostatočne vyvinutý. Kognitívna zrelosť (rozumová vyspelosť) neznamená len to, že dieťa vie počítať do desať. Ide skôr o to, ako premýšľa a ako narába s tým, čo vidí a počuje.

Dieťa, hoci aj veľmi bystré, sa bez dostatočnej kognitívnej zrelosti môže v škole rýchlo unaviť. Mozog, ktorý ešte nedozrel na „školský režim“, musí vynakladať obrovské úsilie na veci, ktoré by mali byť automatické, čo vedie k frustrácii, stresu a neúspechu.

Predškolák pripravený na školu — Shutterstock

Posúdenie zrelosti

Čo hovoria odborníčky na školskú zrelosť, Jiřina Bednářová a Vlasta Šmardová, autorky publikácie Školská zrelosť?

„Je potrebné posúdiť, či dieťa vývojovo zodpovedá rovesníkom alebo za nimi mierne zaostáva, alebo sa dokonca javí ako zaostalé. Alebo je prípadne nezrelé iba v niektorých z čiastkových oblastí (a tiež v akej miere). U detí, ktorých kognitívne schopnosti celkovo dozrievajú pomalšie alebo ktoré vo vývoji výraznejšie zaostávajú, je väčšinou vhodný odklad školskej dochádzky. Zároveň by im mala byť venovaná zvýšená starostlivosť.“

Odklady školskej dochádzky boli u nás medzičasom zrušené. Platí však, že ak šesťročné dieťa nedosiahlo školskú spôsobilosť, môže ešte jeden rok chodiť do škôlky. Po tomto období už musí začať plniť povinnú školskú dochádzku.

Ak dieťa po dovŕšení 6 rokov veku nedosiahne školskú zrelosť, materská škola rozhodne o pokračovaní plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v MŠ. Potrebuje na to písomný súhlas príslušného zariadenia poradenstva a prevencie, takisto pediatra a informovaný súhlas rodiča.

V nasledujúcich riadkoch si môžeme priblížiť jednotlivé oblasti kognitívnych predpokladov (čo dieťa zvláda samostatne, prípadne s pomocou alebo vôbec nezvláda).

Ak by sa ukázalo, že dieťa má dobré rozumové schopnosti, a nezrelú len jednu z oblastí, napríklad grafomotoriku, to z neho ešte nerobí adepta na dlhší pobyt v škôlke namiesto školskej lavice. Na mieste býva skôr motivácia k činnostiam, ktoré podporujú a rozvíjajú danú oblasť.

Dôležité rozlíšiť: kognitívna zrelosť (čo dieťa vie a ako mu to myslí) nemusí ísť ruka v ruke s emocionálnou zrelosťou (či vie obsedieť, či neplače za mamou, či vie prehrávať). Dieťa môže byť geniálne v matematike, ale ak sa rozplače pri každej chybe, celková školská zrelosť je stále otázna.

Prečítajte si viac:

Emocionálno-sociálna zrelosť pri nástupe do školy

Grafomotorika, kresba

Zrelé dieťa už nepracuje celou pažou (ako pri miešaní polievky), ale pohyb vychádza z prstov a zápästia. Dieťa drží ceruzku tromi prstami (palec, ukazovák a prostredník ju podopiera), tzv. štipkovitý úchop. Vie regulovať silu: nerobí do papiera diery, ale ani nepíše tak slabo, že čiaru nevidno.

Pri kreslení neostáva pri hlavonožcovi, teda už nekreslí len hlavu, z ktorej trčia nohy. Ale snaží sa o detaily typu prsty na rukách. Dokáže prekresliť krížik, štvorec a trojuholník, udržať smer čiary (zhora nadol, zľava doprava), obtiahnuť prerušovanú čiaru bez toho, aby z nej neustále schádzalo.

Nevyzretosť jemnej motoriky a grafomotoriky u dieťaťa v predškolskom veku máva tieto prejavy:

dieťa nevyhľadáva stavebnice, mozaiky, ručné činnosti (je menej obratné v týchto činnostiach),
dieťa býva menej obratné pri každodenných činnostiach, sebaobsluhe,
nevyhľadáva kreslenie, maľovanie, dokonca ich odmieta,
kresby sú kostrbaté, čiary nemajú plynulosť, obsah chudobnejší

Rečová vyspelosť

Šesťročné dieťa by malo vedieť správne vyslovovať všetky hlásky (mať zrozumiteľnú a čistú výslovnosť). Do 5 rokov sa nesprávna výslovnosť považuje za fyziologickú, teda patriacu k veku. Od 5 do 7 rokov už treba venovať dieťaťu odbornú starostlivosť (logopéd), pretože po 7 roku býva malá pravdepodobnosť, že sa reč upraví spontánne.

Dieťa v tomto veku by malo zvládnuť:

naučiť sa krátky text (básničky, riekanky, pesničky);
vyslovovať krátke slová po hláskach;
zreprodukovať obsah krátkeho textu a porozumieť mu,
používať správne pomenovania, ako aj vety a súvetia,
nemalo by sa mýliť v slovoslede,
správne skloňovať.

V pragmatickej rovine si všímame, či dieťa

prirodzene používa očný kontakt,
nadväzuje verbálny kontakt,
dokáže viesť dialóg,
ako odpovedá na otázky (stručne alebo vôbec, či je zhovorčivé), či sa pýta,
či počká, kým druhý dorozpráva alebo skáče do reči,
povie svoje meno, priezvisko, vek, bydlisko.

Nevyzretosť reči máva aj tieto prejavy:

nezáujem o komunikáciu,
ťažkosti s porozumením reči,
menšia, či malá slovná zásoba (tvorí jednoduché vety, nedokáže sa zmysluplne a súvisle vyjadriť)
rozdiel medzi aktívnou a pasívnou slovnou zásobou (viac rozumie, ako dokáže vyjadriť)
nezáujem o čítané rozprávky, rozprávanie
ťažkosti v zapamätávaní si krátkych textov (básničky, riekanky, pesničky).

Prečítajte si aj:

Ako má postupovať rodič, keď má podozrenie, že jeho dieťa má poruchu učenia

Sluchové a zrakové vnímanie

Predškolák by mal vedieť:

zapamätať si nejaký pokyn a riadiť sa podľa neho,
ľahko si zapamätať počutý krátky text (zopakuje vetu z viacerých slov);
rozlišovať zvuky a aj smer počutého zvuku,
poznať a vymenovať základné farby; niektoré písmená.

Všímajte si, ak dieťa:

nemá záujem o puzzle, či zložitejšie skladačky (nevie poskladať rozstrihaný obrázok)
nemá záujem o stavebnice, nedokáže pracovať podľa návodu,
pozrie na obrázok, zakryjete ho a ono nevie povedať, čo na ňom bolo,
má ťažkosti prekresliť alebo dokresliť obrázky,
nemá rado pracovné listy s vyhľadávaním rozdielov (nevidí rozdiel medzi dvomi podobnými obrázkami)
nerozlišuje podobne znejúce slová, napríklad pes – les, kosa – koza, pije – bije,
nedokáže vytlieskať slabiky (MA-MA, DO-MA, ŠKO-LA).

Vnímanie času

Nie, váš predškolák nemusí ovládať hodiny, keď sa chystá v septembri do školy. Kognitívna zrelosť v tejto oblasti znamená, že pri nástupe do školy dieťa rozumie postupnosti deja – chápe štuktúru dňa, vie čo nasleduje po čom. Dokáže rozlíšiť pojmy ráno, obed, popoludnie, večer. Správne používa slová včera, dnes, zajtra.

Rozumie, že svet sa mení v určitom rytme. Dokáže vymenovať štyri ročné obdobia a priradiť k nim typické znaky (zima = sneh, leto = kúpanie). Nemusí vedieť, že je dnes streda, ale rozumie vete: „Ešte dvakrát sa vyspíme a bude sobota, nepôjdeš do škôlky.“ Chápe, čo trvá „chvíľku“ a čo „dlho“ – rozumie, že 5 minút trvá menej ako hodina.

Všímajte si, ak dieťa:

nechápe alebo nepoužíva presne pojmy časových úsekov (ráno, poobede, večer, ročné obdobia, dni v týždni),
nechápe pojmy prvý, posledný
má ťažkosti v postupnosti úloh, zamieňa poradie pri vykonávaní úloh, má ťažkosti so sebaobsluhou, v obliekan

Základné matematické predstavy

Dieťa predškolského veku dokáže:

priradiť číslicu k predloženému počtu prvkov,
rozumieť množstvu približne do 10,
porovnávať množstvo a rozlišovať medzi pojmami „málo- veľa“, „viac. menej“, „krátke- dlhé“,
triediť predmety do skupín podľa spoločných čŕt (veľkosť, farba),
rozpoznať základné geometrické tvary ako kruh, štvorec, trojuholník a obdĺžnik.

Všímajte si, či dieťa:

nielen napočíta do 10, ideálne 20, ale ak počíta, napríklad cukríky alebo kamienky, prstom ukáže na každý jeden a povie správne číslo (ak dieťa hovorí „jeden, dva, tri…“, ale prstom je už pri piatom cukríku, nemá ešte vyvinutú koordináciu medzi slovom a množstvom),
bez počítanie dokáže určiť, kde je „viac“ a kde „menej“ (napr. dve kopy kociek),
vie organizovať predmety, napríklad „Daj na jednu kôpku všetko, čo je modré a na druhú všetko, čo je drevené,“
chápe jednoduchý príklad: „Mám dve jablká, mamka mi dala ešte jedno, koľko ich mám spolu?“ (Sčítanie do 5 na prstoch alebo predmetoch).

Prečítajte si aj:

Školská zrelosť – čo sú úlohy rodiča, kým pôjde dieťa do školy

(Žiadne hodnotenia)