Dnes sa o čítaní s porozumením hovorí viac než kedykoľvek predtým. Výsledky testovaní sú alarmujúce a prstom sa často ukazuje na školstvo. Silvia Bodláková, pedagogička, učiteľka matematiky a IT na základnej škole a nižšom stupi 8 ročného gymnázia, má však na tento problém iný pohľad.
Podľa nej sa základ úspechu kontrolovaného textu nedeje v laviciach, ale oveľa skôr – doma, v rodine.

Silvia, v školstve sa pohybujete roky a učíte predmety, ktoré sú postavené na logike a presnosti. Vy ale idete so slovom do bitky ako by k nesúvisiacej téme – k čítaniu s porozumením.
Čítanie s porozumením je pojem, ktorý sa skloňuje stále intenzívnejšie. Často sa zvaľuje vina na školstvo a učiteľov, že niečo nerobia. Áno, v niečom je to pravda – v škole sa už naozaj nerobí veľa vecí a neučí sa tak, ako keď som bola malá ja. Ale nie je to len zmenou osnov. Ten hlavný problém vidím niekde úplne inde: v zmene správania rodičov k svojim deťom.
To je pomerne kritický pohľad. V čom konkrétne robia rodičia chybu?
Deti sú dnes až príliš chránené. Rodičia ich chránia pred prácou, pred systémom, pred poriadkom a, paradoxne, aj pred samotným prijímaním vedomostí. Akonáhle príde nejaký problém, dieťa je neustále ospravedlňované. Výsledkom je, že dnešné deti sú vo väčšine nesmierne nesamostatné. A to aj napriek tomu, že majú možnosti, o akých sa nám v ich veku ani nesnívalo.
Ako však táto nesamostatnosť a „ochranná bublina“ súvisí s tým, že dieťa nevie pochopiť prečítaný text?
Súvisí to spolu viac, než si myslíme. Čítanie s porozumením totiž začína už v ranom detstve v rodine. Začína to tým, keď sa dieťa učí počúvať a robiť to, čo sa mu hovorí a ukazuje. Naozaj! Čítanie s porozumením má svoje korene v „počúvaní s porozumením“. Ak dieťa nie je vedené k tomu, aby vnímalo pokyny a nieslo zodpovednosť za malé úlohy, neskôr v texte tie súvislosti jednoducho nenájde.
Keď to poviete takto, mnohí rodičia si pomyslia: „Ale veď povinnosti doma nemajú nič spoločné s čítaním.“
Majú – lebo ide o rovnaký „sval“. Ak dieťa doma nemusí nič, nevie sa prinútiť dokončiť veci, ktoré nie sú zábavné alebo ľahké. A čítanie s porozumením je presne taká činnosť: vyžaduje trpezlivosť, sústredenie, návrat k textu, hľadanie súvislostí.
Dieťa, ktoré je zvyknuté, že všetko zaň niekto vyrieši – úlohy, tašku, zabudnuté veci, vysvetľovanie v škole – si nenatrénuje zodpovednosť ani „vytrvať v úlohe“. A potom sa to prejaví tak, že prečíta odsek a nevie odpovedať, lebo pri prvej náročnejšej vete to vzdá alebo ide ďalej bez pochopenia. Povinnosti doma nie sú trest – sú tréning samostatnosti, ktorá sa prenáša aj do učenia.
Mnohí rodičia povedia: „Veď moje dieťa číta veľa.“ Prečo to napriek tomu nemusí znamenať, že číta s porozumením?
To, že dieťa „prečíta“ text, ešte neznamená, že ho spracovalo. Dnes deti často čítajú rýchlo, skenujú, preskakujú. Zvládnu príbeh, ale keď sa spýtate na dôvod, súvislosť alebo detail, zrazu sú stratené. Čítanie s porozumením je práca s informáciou – nájsť podstatné, oddeliť dôležité od zbytočného, a vedieť to použiť. A to sa bez tréningu nestane samo od seba.
Vidíte v škole typické chyby, ktoré deti robia pri úlohách na porozumenie textu ?
Áno, a sú prekvapivo opakujúce sa. Prvá chyba: deti si neprečítajú zadanie do konca – odpovedajú na niečo, čo sa ich nikto nepýtal. Druhá: nevedia pracovať s dôkazom v texte – keď sa pýtate „kde to tam je napísané“, nevedia to nájsť. A tretia: nevedia si udržať pozornosť pri dlhšom texte. Nie preto, že sú hlúpe, ale preto, že sú zvyknuté na krátke impulzy – rýchle videá, rýchle odpovede. Dlhší text je pre nich fyzicky „nepríjemný“.
Čo je jedna praktická vec, ktorú môže rodič urobiť doma, aby dieťaťu reálne pomohol – bez doučovania a bez hádok?
Za mňa funguje jednoduchý rituál: 5 minút denne „rozprávaj mi text“. Dieťa prečíta krátky článok alebo kapitolu a potom mi má povedať:
- o čom to bolo (hlavná myšlienka),
- tri dôležité informácie,
- jednu otázku, ktorú mu text vyvolal.
A rodič sa len pýta a počúva – bez skúšania, bez opravovania každej chyby. Toto je presne tréning porozumenia. A ak to robíte pravidelne, výsledky v škole uvidíte skôr, než si myslíte.
Vy sa tejto téme venujete aj prakticky prostredníctvom portálu Dobré nápady. Čo tam môžu rodičia nájsť?
Práve preto, že si uvedomujeme dôležitosť tohto základu, pripravili sme na našom portáli špeciálne pracovné listy na čítanie s porozumením. Sú určené už pre predškolákov a mladšie deti. Cieľom je hravou, ale jasnou formou učiť deti vnímať informácie a pracovať s nimi.
Čo by ste poradili rodičom, ktorí chcú, aby ich deti v škole prospievali a rozumeli tomu, čo sa učia?
Netreba sa báť nárokov. Poriadok, režim a to, že dieťa musí občas prekonať prekážku alebo splniť domácu povinnosť, mu v konečnom dôsledku pomáha. Keď dieťa pochopí svet okolo seba a naučí sa v ňom fungovať samostatne, čítanie s porozumením mu už nebude robiť taký problém. Začína to u nás doma.


(5 hlasov, priemerne: 4,40 z 5)
Diktáty pre piatakov: podstatné mená
Diktáty pre štvrtákov - opakovanie učiva zo 4. ročníka ZŠ
Diktáty pre 2. stupeň ZŠ
Diktáty pre druhákov
Riaditeľské voľno v škole 8. mája?
Diktáty pre tretiakov
Tak tento članok ma šokoval!!!Mam možnosť sledovať rady pani učiteľky v praxi, učí moje deti na Tilgnerovej a jej arogantný a deptajúci prístup k žiakom a rodičom je neprípustný. Škola toto správanie len ticho toleruje.
Absolútny súhlas. Aj pre dospelých ľudí predstavuje dlhšia, mentálne náročnejšia úloha fyzické nepríjemno, a to sa jej pri bežnom živote nevyhneme. Podpisujeme zmluvy, čítame si pounky, inštrukcie… Odolnosť prekonať krátkodobú prekážku pre väčší cieľ sa nezačína v škole ale omnoho skor. Ako učiteľky potom s ťažkosťami tlačíme dieťa k doslednosti voči splneniu úlohy, pokiaľ v minulosti nič podobné robiť nemuselo. Nemusíme deti doma prehlcovať, ale komplexnejšia úloha zadaná rodičom, ktorú je potrebné rozdeliť do krokov, zapojiť krátkodobú pamäť, spracovať informáciu, a výsledok zreflektovať, je najlepší štart pre prácu ako s hovoreným slovom, tak aj s napísným textom. S týmto článok nemožno nesúhlasiť, ani s tým, že rodičia deťom možnosti zlepšiť svoje schopnosti odoberajú v dobrej voli, ako drobcovi pomáhajú. Rodič je sprievodca, nie sluha či výkonný asistent. Dieťatko sa potom v škole trápi, premáha, stratí pozornosť a úlohu aj nedokončí, aby sa tomuto nepríjemnu vyhlo. Česť rodičom tých detí, ktorí na drobcov vytvárajú ich veku primerané nároky a dieťa je vo svojom správnom vývojovo kognitívnom tempe