Rezort práce chce novelou zákona o rodine zvýšiť minimálnu výšku výživného na dieťa. „Po novom bude minimálna výška výživného na dieťa vo výške 100 % životného minima dieťaťa, teda takmer 130 eur,“ upresnil Erik Tomáš. Novela zákona o sociálnom poistení a novela zákona o rodine nadobudne účinnosť 1. júla 2026 po schválení v NR SR.
Výška minimálneho výživného na dieťa predstavuje v súčasnosti 38,92 eur, rezort ho chce zvýšiť na 129,74 eur. Kým doteraz sa suma minimálneho výživného počítala ako 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, má nastať posun k 100 %.
Minimálne výživné sa zaviedlo zákonom v roku 2004, dovtedy suma minimálneho výživného zo zákona upravená nebola.
Doteraz podľa zákona o rodine platilo, že:
každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť aspoň v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime.
Novela zákona o rodine vypúšťa takto určené percento. Tým sa zabezpečí zvýšenie minimálneho výživného na 100 % sumy životného minima na nezaopatrené dieťa.
Novela reaguje na ekonomický vývoj a rast reálnych životných nákladov. Súčasná hranica na úrovni 30 % zo životného minima dlhodobo nereflektuje reálne náklady spojené so zabezpečením základných potrieb dieťaťa.
Úprava má za cieľ zabezpečiť, aby výživné predstavovalo reálny príspevok rodiča na jeho výživu a potreby. Zároveň ide o jasný signál, že primárnu zodpovednosť za materiálne zabezpečenie dieťaťa nesú rodičia. Výživné nemá mať len symbolický charakter.
Výška životného minima sa každoročne mení, a to vždy k 1. júlu kalendárneho roka.
V doterajšej praxi sa súdy zaoberali aj prípadmi, keď mal rodič tak nízky príjem, že po určení vyživovacej povinnosti mu nezostala ani suma životného minima. Teda problém pre neho predstavovalo zaplatiť aj tých 30 % zo sumy životného minima, nieto 100 %, ako tomu má byť od júla 2026.
Súdna prax sa s tou otázkou vyporiadava nasledovne:
Dieťa má zo zákona právo na výživu.
Každá povinná osoba musí vždy zabezpečiť výživu dieťaťa, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, teda aj na úkor svojho minima. Týmto sa prednostne chráni záujem dieťaťa – jeho výživy.
Povinnosť súdu určiť minimálne výživné aj sociálne odkázanému rodičovi vyplýva zo zákona a nezávisí od úvahy súdu.
Súdy majú povinnosť riadiť sa zákonom a určiť výživné podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, aj keď je jasné, že vymôcť tieto peniaze od rodiča bude v praxi problém. Ak rodič neplatí, štát môže túto situáciu riešiť poskytnutím náhradného výživného, pokiaľ sú splnené podmienky zákona č. 201/2008 Z. z.
Redaktorka, publikuje odborné články najmä o materských a rodičovských príspevkoch, ktoré nájdete v rubrike "Príručka pre rodiča" a tiež píše "Správy pre rodiča" - o veciach, ktoré sa práve dejú. Vyštudovala Právnickú fakultu UK v Bratislave.
Vážená pani Kováčiková, ďakujem za Váš článok o zvýšení minimálneho výživného od 1. júla 2026. Oceňujem, že ste zrozumiteľne vysvetlili legislatívnu zmenu aj doterajšiu súdnu prax. Napriek tomu si dovoľujem upozorniť aj na vážne riziká, ktoré podľa môjho názoru v článku nezazneli dostatočne.
Predovšetkým ide o to, že novela nemení zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom, ale zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine. Teda nejde len o technické zvýšenie dávky, ale o zásadný zásah do filozofie minimálneho výživného podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine.
Vo Vašom článku správne uvádzate, že podľa súdnej praxe musí rodič plniť vyživovaciu povinnosť „aj na úkor svojho minima“. Práve v tomto bode však vidím najväčší problém navrhovanej úpravy. Ak sa minimálne výživné zvýši zo súčasných približne 39 € na približne 135 €, mnohí sociálne slabší rodičia sa objektívne dostanú do situácie, keď túto povinnosť nebudú schopní plniť.
Podľa súdnych štatistík z rokov 2023 až 2025 súdy rozhodli o výživnom viac ako 53000 tisíc krát, pričom v približne 23000 prípadoch bolo výživné určené do sumy 130 €. To naznačuje, že navrhovaná hranica môže zasiahnuť desaťtisíce rodín.
Obávam sa, že bez systémových opatrení môže novela viesť k nárastu exekúcií,
trestných konaní pre neplatenie výživného, ďalšiemu zadlžovaniu rodičov a v krajnom prípade aj k trestom odňatia slobody.
Najväčšie dôsledky pritom neponesú samotní rodičia, ale ich deti. Deti totiž potrebujú nielen finančné zabezpečenie, ale aj prítomnosť rodiča. Mamy alebo otcovia vo väzení kvôli minimálnemu výživnému preto podľa môjho názoru nemožno považovať za riešenie v najlepšom záujme dieťaťa.
Rovnako považujem za problematické, že sa v spoločenskej diskusii málo hovorí o tom, že už dnes je systém náhradného výživného pre mnohé rodiny administratívne náročný a ťažko dostupný. Samotné zvýšenie zákonnej sumy ešte automaticky neznamená, že sa viac peňazí reálne dostane k deťom.
Domnievam sa preto, že pred tak zásadným zvýšením minimálneho výživného mala prebehnúť širšia odborná diskusia o sociálnych, ekonomických a trestnoprávnych dôsledkoch tejto zmeny, vrátane analýzy dopadov na nízkopríjmové rodiny.
Životné minimum je spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze.
Sumy životného minima sa upravujú vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka na základe koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností. Tento údaj poskytuje ministerstvu Štatistický úrad SR.
Úprava súm životného minima sa vykoná tak, že platné sumy životného minima sa vynásobia koeficientom rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností zisteným Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rozhodujúce obdobie.
Rozhodujúcim obdobím, za ktoré sa zisťuje rast životných nákladov nízkopríjmových domácností je obdobie od apríla predchádzajúceho kalendárneho roku do apríla bežného kalendárneho roku.
Výška životného minima od 1. júla 2025
K 1. júlu 2025 boli ustanovené sumy životného minima Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 168/2025 Z. z.
Za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú, sa považuje suma alebo úhrn súm:
284,13 € mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,
198,22 € mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,
129,74 € mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa alebo zaopatrené neplnoleté dieťa.
Výpočet súm životného minima v modelových situáciách:
Jednotlivec
Životné minimum jednotlivca, t. j. plnoletej fyzickej osoby, predstavuje sumu 284,13 € mesačne.
Jednotlivec s nezaopatreným dieťaťom
Životné minimum jednotlivca, t. j. plnoletej fyzickej osoby, s jedným nezaopatreným dieťaťom sa vypočíta nasledovne,
284,13 € + 129,74 € = 413,87 € mesačne.
Dvojica bez detí
Životné minimum dvojice bez detí sa vypočíta nasledovne,
284,13 € + 198,22 € = 482,35 € mesačne.
Dvojica s jedným nezaopatreným dieťaťom
Životné minimum dvojice s jedným nezaopatreným dieťaťom sa vypočíta nasledovne,
284,13 € + 198,22 € + 129,74 € = 612,09 € mesačne.
Dvojica s tromi nezaopatrenými deťmi
Životné minimum dvojice s tromi nezaopatrenými deťmi sa vypočíta nasledovne,
284,13 € + 198,22 € + 129,74 € + 129,74 € + 129,74 € = 871,57 € mesačne
Význam výchovy detí a účasť spoločnosti pri výkone práv a povinností rodičov vyžaduje, aby súdne rozhodnutia o výchove detí boli v ich záujme a v záujme spoločnosti správne a rýchlo vykonané.
Preto je povinnosťou súdu nielen starostlivo a zodpovedne správne rozhodnúť, ale sa aj postarať o včasný a rýchly výkon rozhodnutia.
Platí táto novela zákona aj retrospektívne ( či že na už určené výživné napr. minulý rok) , alebo musí rodič dať žiadosť o určenie nového výživného? Za odpoveď ďakujem.
ja to nemám tiež z čoho platiť toľko peňazí veď mávam často chorú dcerku a neustále sme v nemocnici z čoho to budem asi platiť to netuším. a som matka samozivitelka
Tabuľka výživné zobrazuje orientačné odporúčané percentá výživného podľa veku dieťaťa a počtu detí. Ide o model, ktorý sa v praxi často používa ako pomocné vodítko pri určovaní primeraného výživného vzhľadom na čistý príjem rodiča.
Prehľad:
pri 1 dieťati:
predškolský vek: približne 18 % príjmu,
základná škola: 20 až 22 %,
stredná škola: 24 %,
vysoká škola: 26 %.
pri viacerých deťoch sa percento na jedno dieťa znižuje, pretože rodič musí zabezpečiť viac vyživovacích povinností naraz.
Napríklad:
3 deti predškolského veku = približne 9 % príjmu na jedno dieťa,
teda spolu asi 27 % čistého príjmu rodiča.
Práve toto je dôležitý argument aj pri diskusii o PT 1252 a minimálnom výživnom vo výške približne 135 € na dieťa.
Ak má rodič:
čistý príjem 1000 €,
tri deti,
a súčasne ďalšiu rodinu alebo zdravotné obmedzenie,
tak minimálne výživné 3 × 135 € = 405 € predstavuje viac než 40 % čistého príjmu ešte pred:
bývaním,
energiami,
liekmi,
dopravou,
stravou,
a ďalšími vyživovacími povinnosťami.
Pri osobách:
so zdravotným postihnutím,
invalidných dôchodcoch,
rodičoch ďalších detí,
alebo pri nízkych príjmoch,
sa preto môže dostať navrhovaná pevná minimálna hranica do konfliktu:
s princípom proporcionality,
s reálnou schopnosťou rodiča plniť povinnosť,
aj s judikatúrou, podľa ktorej sa majú posudzovať schopnosti, možnosti a majetkové pomery konkrétneho rodiča individuálne.
Táto tabuľka zároveň ukazuje, že výživné sa v praxi štandardne odvíja od reálneho príjmu rodiča a počtu jeho vyživovacích povinností, nie iba od jednej pevnej minimálnej sumy bez ohľadu na konkrétnu situáciu.
Ako je to smutné že pre matky samoživiteľky nemajú väčší nárok na výživné,viem o čom hovorím tiež som samoživiteľka a starám sa o malú dcérku, na ktorú míňam dosť peňazí či sú to za lieky, plienky, Nutrilon ktorý stojí veľa peňazí.
Loading...
Ako a kedy napísať odvolanie proti rozhodnutiu o neprijatí na strednú školu
Rodičovský príspevok sa od januára zvýši. Koľko po novom dostanete?
Koľko eur dostanem na dieťa v roku 2026: kompletný prehľad dávok
Rodičovský príspevok 2026
Výsledky prijímačiek na stredné školy a kedy podať odvolanie (2026)
Ako je možné vybaviť prestup žiaka na inú školu
Vážená pani Kováčiková, ďakujem za Váš článok o zvýšení minimálneho výživného od 1. júla 2026. Oceňujem, že ste zrozumiteľne vysvetlili legislatívnu zmenu aj doterajšiu súdnu prax. Napriek tomu si dovoľujem upozorniť aj na vážne riziká, ktoré podľa môjho názoru v článku nezazneli dostatočne.
Predovšetkým ide o to, že novela nemení zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom, ale zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine. Teda nejde len o technické zvýšenie dávky, ale o zásadný zásah do filozofie minimálneho výživného podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine.
Vo Vašom článku správne uvádzate, že podľa súdnej praxe musí rodič plniť vyživovaciu povinnosť „aj na úkor svojho minima“. Práve v tomto bode však vidím najväčší problém navrhovanej úpravy. Ak sa minimálne výživné zvýši zo súčasných približne 39 € na približne 135 €, mnohí sociálne slabší rodičia sa objektívne dostanú do situácie, keď túto povinnosť nebudú schopní plniť.
Podľa súdnych štatistík z rokov 2023 až 2025 súdy rozhodli o výživnom viac ako 53000 tisíc krát, pričom v približne 23000 prípadoch bolo výživné určené do sumy 130 €. To naznačuje, že navrhovaná hranica môže zasiahnuť desaťtisíce rodín.
Obávam sa, že bez systémových opatrení môže novela viesť k nárastu exekúcií,
trestných konaní pre neplatenie výživného, ďalšiemu zadlžovaniu rodičov a v krajnom prípade aj k trestom odňatia slobody.
Najväčšie dôsledky pritom neponesú samotní rodičia, ale ich deti. Deti totiž potrebujú nielen finančné zabezpečenie, ale aj prítomnosť rodiča. Mamy alebo otcovia vo väzení kvôli minimálnemu výživnému preto podľa môjho názoru nemožno považovať za riešenie v najlepšom záujme dieťaťa.
Rovnako považujem za problematické, že sa v spoločenskej diskusii málo hovorí o tom, že už dnes je systém náhradného výživného pre mnohé rodiny administratívne náročný a ťažko dostupný. Samotné zvýšenie zákonnej sumy ešte automaticky neznamená, že sa viac peňazí reálne dostane k deťom.
Domnievam sa preto, že pred tak zásadným zvýšením minimálneho výživného mala prebehnúť širšia odborná diskusia o sociálnych, ekonomických a trestnoprávnych dôsledkoch tejto zmeny, vrátane analýzy dopadov na nízkopríjmové rodiny.
Súhlasím s vami
Čo je v dnešnej dobe 135€? Veď to je minimum. Všetko si odnesú matky , starajú sa o deti a ani nedostanú na deti to čo by mali . . To je dosť smutne .
Životné minimum je spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze.
Sumy životného minima sa upravujú vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka na základe koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností. Tento údaj poskytuje ministerstvu Štatistický úrad SR.
Úprava súm životného minima sa vykoná tak, že platné sumy životného minima sa vynásobia koeficientom rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností zisteným Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rozhodujúce obdobie.
Rozhodujúcim obdobím, za ktoré sa zisťuje rast životných nákladov nízkopríjmových domácností je obdobie od apríla predchádzajúceho kalendárneho roku do apríla bežného kalendárneho roku.
Výška životného minima od 1. júla 2025
K 1. júlu 2025 boli ustanovené sumy životného minima Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 168/2025 Z. z.
Za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú, sa považuje suma alebo úhrn súm:
284,13 € mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,
198,22 € mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,
129,74 € mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa alebo zaopatrené neplnoleté dieťa.
Výpočet súm životného minima v modelových situáciách:
Jednotlivec
Životné minimum jednotlivca, t. j. plnoletej fyzickej osoby, predstavuje sumu 284,13 € mesačne.
Jednotlivec s nezaopatreným dieťaťom
Životné minimum jednotlivca, t. j. plnoletej fyzickej osoby, s jedným nezaopatreným dieťaťom sa vypočíta nasledovne,
284,13 € + 129,74 € = 413,87 € mesačne.
Dvojica bez detí
Životné minimum dvojice bez detí sa vypočíta nasledovne,
284,13 € + 198,22 € = 482,35 € mesačne.
Dvojica s jedným nezaopatreným dieťaťom
Životné minimum dvojice s jedným nezaopatreným dieťaťom sa vypočíta nasledovne,
284,13 € + 198,22 € + 129,74 € = 612,09 € mesačne.
Dvojica s tromi nezaopatrenými deťmi
Životné minimum dvojice s tromi nezaopatrenými deťmi sa vypočíta nasledovne,
284,13 € + 198,22 € + 129,74 € + 129,74 € + 129,74 € = 871,57 € mesačne
Dokedy sa bude tolerovať stav, kedy rodič riadne platí výživné, no nemôže realizovať styk s deťmi pre blokovanie zo strany druhého rodiča?
Význam výchovy detí a účasť spoločnosti pri výkone práv a povinností rodičov vyžaduje, aby súdne rozhodnutia o výchove detí boli v ich záujme a v záujme spoločnosti správne a rýchlo vykonané.
Preto je povinnosťou súdu nielen starostlivo a zodpovedne správne rozhodnúť, ale sa aj postarať o včasný a rýchly výkon rozhodnutia.
Dobrý deň,
mám otázku.
Platí táto novela zákona aj retrospektívne ( či že na už určené výživné napr. minulý rok) , alebo musí rodič dať žiadosť o určenie nového výživného? Za odpoveď ďakujem.
ja to nemám tiež z čoho platiť toľko peňazí veď mávam často chorú dcerku a neustále sme v nemocnici z čoho to budem asi platiť to netuším. a som matka samozivitelka
Tabuľka výživné zobrazuje orientačné odporúčané percentá výživného podľa veku dieťaťa a počtu detí. Ide o model, ktorý sa v praxi často používa ako pomocné vodítko pri určovaní primeraného výživného vzhľadom na čistý príjem rodiča.
Prehľad:
pri 1 dieťati:
predškolský vek: približne 18 % príjmu,
základná škola: 20 až 22 %,
stredná škola: 24 %,
vysoká škola: 26 %.
pri viacerých deťoch sa percento na jedno dieťa znižuje, pretože rodič musí zabezpečiť viac vyživovacích povinností naraz.
Napríklad:
3 deti predškolského veku = približne 9 % príjmu na jedno dieťa,
teda spolu asi 27 % čistého príjmu rodiča.
Práve toto je dôležitý argument aj pri diskusii o PT 1252 a minimálnom výživnom vo výške približne 135 € na dieťa.
Ak má rodič:
čistý príjem 1000 €,
tri deti,
a súčasne ďalšiu rodinu alebo zdravotné obmedzenie,
tak minimálne výživné 3 × 135 € = 405 € predstavuje viac než 40 % čistého príjmu ešte pred:
bývaním,
energiami,
liekmi,
dopravou,
stravou,
a ďalšími vyživovacími povinnosťami.
Pri osobách:
so zdravotným postihnutím,
invalidných dôchodcoch,
rodičoch ďalších detí,
alebo pri nízkych príjmoch,
sa preto môže dostať navrhovaná pevná minimálna hranica do konfliktu:
s princípom proporcionality,
s reálnou schopnosťou rodiča plniť povinnosť,
aj s judikatúrou, podľa ktorej sa majú posudzovať schopnosti, možnosti a majetkové pomery konkrétneho rodiča individuálne.
Táto tabuľka zároveň ukazuje, že výživné sa v praxi štandardne odvíja od reálneho príjmu rodiča a počtu jeho vyživovacích povinností, nie iba od jednej pevnej minimálnej sumy bez ohľadu na konkrétnu situáciu.
Ako je to smutné že pre matky samoživiteľky nemajú väčší nárok na výživné,viem o čom hovorím tiež som samoživiteľka a starám sa o malú dcérku, na ktorú míňam dosť peňazí či sú to za lieky, plienky, Nutrilon ktorý stojí veľa peňazí.
Ak mám súdom určené,že ex má platiť 80 eur na dcéru čo neplatí týmpádom dostávam náhradné výživné zvyšuje sa aj to?Ďakujem za odpoveď