Aktualizované 4.6.2026. Od 1. júla sa zvyšuje tzv. minimálne výživné. Spravidla sa tak deje každý rok, nakoľko k 1. júlu sa upravuje životné minimum a spolu s ním aj viac ako 60 sociálnych dávok, ktoré sú na tento ukazovateľ naviazané. V roku 2026 však má prísť k výraznejšej zmene, pokiaľ ide o výšku minimálneho výživného.
V súčasnosti totiž jeho suma nepredstavuje ani 40 eur mesačne. Že to vôbec nereflektuje potreby dieťaťa, si všimli aj niektoré ministerstvá. A začal sa šum okolo jeho „zásadného“ zvýšenia. Informácie, ktoré prenikli na verejnosť, sa v priebehu času javia zmätočné. Aj pre nás je dôležité trochu si v téme upratať, a preto ju znova otvárame.
Canva
Čo je minimálne výživné
Určenie vyživovacej povinnosti vždy vychádza z individuálnych okolností, teda líši sa prípad od prípadu. Len v jedinom bode určuje Zákon o rodine pevnú, môžeme povedať, objektívnu hranicu, kedy sa nehľadí na individuálne možnosti rodiča. A tou je určenie minimálneho výživného.
Tento inštitút poznáme od roku 2004, dovtedy suma minimálneho výživného zo zákona upravená nebola. Podľa Zákona o rodine:
každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť aspoň v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime.
Táto povinnosť platí pre každého rodiča bez výnimky – teda aj vtedy, ak nemá žiadny príjem, majetok alebo prácu. Žiadne iné pevné pravidlá na výpočet výživného v tomto zákone nenájdeme.
Koľko je minimálne výživné v roku 2026
Životné minimum sa definuje ako spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Od tohto ukazovateľa sa odvíjajú niektoré ďalšie dávky, vrátane sumy minimálneho výživného.
Koľko je 30 % zo sumy životného minima
Suma životného minima na zaopatrené neplnoleté dieťa a nezaopatrené dieťa platná do konca júna 2026 predstavuje 129,74 eur.
Ak má teda rodič súdom určenú povinnosť platiť minimálne výživné, aktuálne posiela dieťaťu 38,92 eur. To je ešte menej ako prídavok na dieťa, teda štátnu sociálnu dávku, ktorou štát prispieva na výchovu a výživu dieťaťa – 60 eur mesačne.
Rezort práce považuje túto sumu za symbolickú.
Koncom marca sa minister práce Erik Tomáš nechal počuť, že „po novom bude minimálna výška výživného na dieťa vo výške 100 % životného minima dieťaťa, teda takmer 130 eur.“ Aj v tlačovej správe, ktorú si zatiaľ stále môžeme prečítať na stránke rezortu práce, nájdeme formuláciu, že to po novom bude 130 eur.
Preto sa dostala do parlamentu novela o rodine v znení, ktoré takto určené percento vypúšťa. Tým sa zabezpečí zvýšenie minimálneho výživného na 100 % sumy životného minima na nezaopatrené dieťa.
Avšak, nie všetci sú skokovému navýšeniu naklonení. V pripomienkovom konaní odznelo veľa výhrad, ktoré Tomášov zámer spochybňujú ako ťažko realizovateľný.
Minimálne výživné: 100 % životného minima?
Keď sme v máji oslovili rezort práce, či naďalej platí zámer rezortu zvýšiť minimálne výživné na úroveň životného minima nezaopatreného dieťaťa, prišla nasledovná odpoveď:
„Problematika výživného patrí do kompetencie Ministerstva spravodlivosti ako gestora príslušnej legislatívy. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny však túto tému dlhodobo vníma ako mimoriadne dôležitú z pohľadu ochrany detí a opakovane poukazuje na to, že súčasná výška minimálneho výživného nereflektuje reálne náklady na zabezpečenie základných potrieb dieťaťa.
Rezort práce naďalej presadzuje minimálnu výšku výživného na úrovni 100 percent životného minima dieťaťa. Finálnu úroveň si s ministerstvom spravodlivosti vydiskutujeme ešte pred tým, ako sa zákon dostane v parlamente do 2. čítania.“
To sa však nestalo, ako sa ukázalo v priebehu času.
Ministerstvo spravodlivosti chce iba 50 %
Ministerstvo spravodlivosti ešte na jeseň 2025 navrhovalo zvýšenie minimálnej výšky zo súčasných 30% na 50%. Takisto chceli zaviesť jednorazový príspevok na mimoriadne výdavky. Malo jednorazovo pokryť vyššie náklady, spravidla náklady na zdravotnú starostlivosť.
Rezort mal tiež v pláne zvýšiť predpokladanú výšku priemerného mesačného príjmu rodiča, ktorý si nesplní povinnosť preukázať súdu príjmy z inej než závislej činnosti. A to zo súčasného dvadsaťnásobku životného minima, na dvadsaťpäť násobok sumy životného minima. Predpokladá sa, že dôvodom, pre ktorý rodič odmieta preukázať príjmy je najmä nadštandardný príjem rodiča.
Išlo o súčasť balíka zmien, ktoré mal priniesť nový Občiansky zákonník. Avšak návrh, ktorý bol doručený začiatkom mája do NRSR, napokon rieši z celej témy iba majetok manželov.
„Tretia časť návrhu zákona je po vyhodnotení uplatnených zásadných pripomienok redukovaná na úpravu majetkových vzťahov medzi manželmi (spoločné imanie manželov), ktorá v zásade zrkadlí súčasný právny stav,“ vysvetlilo ministerstvo.
Otázka výživného sa sem nedostala.
Novela zákona o rodine v parlamente
Aktuálne je v parlamente „iba“ novela zákona o rodine, ktorá rieši výživné. Doplňujúci návrh podala poslankyňa Lucia Plaváková, ktorá navrhuje doplniť nasledovné ustanovenie zákona:
„Ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, súd môže výnimočne určiť výživné aj v nižšej sume, najmenej však vo výške 50 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, za takýto dôvod sa považuje najmä invalidita povinného rodiča, jeho ťažké zdravotné postihnutie alebo iná objektívna, ním nezavinená prekážka, ktorá mu trvalo alebo dlhodobo bráni dosahovať príjem na úrovni, ktorá by mu umožňovala plniť vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu.“
Plaváková svoj návrh odôvodňuje tým, že aplikácia tejto povinnosti bez akejkoľvek výnimky môže v praxi viesť k neprimerane tvrdým a nespravodlivým dôsledkom voči rodičom, ktorí si vyživovaciu povinnosť neplnia nie z dôvodu ľahostajnosti, ale z objektívnych, nimi nezavinených príčin.
Výživné až v septembri
Nakoniec sa vidina skokovej úpravy minimálneho výživného od júla nekoná. Hlasovanie o parlamentnej tlači č. 1252 presunuli poslanci na septembrovú schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.
Minimálne výživné sa síce k 1. júlu 2026 zvýši, avšak len symbolicky.
Redaktorka, publikuje odborné články najmä o materských a rodičovských príspevkoch, ktoré nájdete v rubrike "Príručka pre rodiča" a tiež píše "Správy pre rodiča" - o veciach, ktoré sa práve dejú. Vyštudovala Právnickú fakultu UK v Bratislave.
Návrh tzv. 430 eurového zákona o zvýšení minimálneho výživného a diskusia v pléne NR SR ukázalo, že otázka rodičov, ktorí plnia vyživovaciu povinnosť voči deťom je jednou z najcitlivejších sociálnych tém na Slovensku. Napriek rozdielnym politickým postojom zaznela zo strany viacerých poslankýň a poslancov zhoda v tom, že ak vlastný príjem rodičov je na hranici životného minima, prípadne sú v hmotnej núdzi, deti nesmú niesť dôsledky ekonomickej neistoty ich rodičov ani nedostatočnej ochrany zo strany štátu. Rozprava sa v mnohých momentoch vzdialila od samotnej podstaty návrhu zákona a odbornej diskusie o hrozbe nárastu dlhov, exekučných konaní a zo strany štátu k zvýšeným finančným nákladom z dôvodu uplatnenia inštitútu náhradného výživného i podmienkach rodín v núdzi. Takýto spôsob vedenia parlamentnej diskusie neprispieva k dôvere verejnosti v politiku ani k hľadaniu riešení, ktoré súdené rodiny na Slovensku reálne potrebujú.
Chudoba súdených rodín s deťmi na Slovensku zostáva vážnym problémom. Mnohé súdené rodiny dnes zápasia s tým, aby zabezpečili základné potreby, bývanie, stravu, školské pomôcky, zdravotnú starostlivosť či mimoškolské aktivity. V takejto situácii je minimálne výživné vo výške 135 € a celkové mesačné zabezpečenie dieťaťa vo výške 430 eur (135 € od otca, 135 € od matky, 60 € prídavok na dieťa a 100 € daňový bonus) pre mnohé domácnosti existenčnou otázkou.
Vystúpenia poslancov v pléne NR SR sa snažili upozorniť na reálne životné podmienky súdených rodín s deťmi a rodičov, ktorí plnia vyživovaciu povinnosť voči viacerým deťom. Poslanci majú pri hlasovaní o tomto 430 eurovom zákone uprednostniť kultivovanosť pred politickou „vraždou“ mnohých osôb, ktorých nárast dlhov, exekučných konaní a prísnych trestov zo strany štátu nevyhnutne spôsobí následný zvýšený počet samovrážd z dôvodu ich bezvýchodiskovej situácie. Parlament má byť miestom, kde sa hľadajú riešenia v prospech občanov. Pri témach, ktoré sa týkajú rodičov, ktorí plnia vyživovaciu povinnosť voči deťom, by to malo platiť dvojnásobne.
inak to nevidím len stochto sveta odísť nik ma nechce ani zamestnať ani či nám tú prácu nedáte a to mám ešte chorobu psychicku človek to nechce urobyt aby z tohto sveta odišiel dobrovoľne ale bude to musieť urobyt ja do väzenia nepôjdem
Užitočný článok pre verejnosť.🙂
Návrh tzv. 430 eurového zákona o zvýšení minimálneho výživného a diskusia v pléne NR SR ukázalo, že otázka rodičov, ktorí plnia vyživovaciu povinnosť voči deťom je jednou z najcitlivejších sociálnych tém na Slovensku. Napriek rozdielnym politickým postojom zaznela zo strany viacerých poslankýň a poslancov zhoda v tom, že ak vlastný príjem rodičov je na hranici životného minima, prípadne sú v hmotnej núdzi, deti nesmú niesť dôsledky ekonomickej neistoty ich rodičov ani nedostatočnej ochrany zo strany štátu. Rozprava sa v mnohých momentoch vzdialila od samotnej podstaty návrhu zákona a odbornej diskusie o hrozbe nárastu dlhov, exekučných konaní a zo strany štátu k zvýšeným finančným nákladom z dôvodu uplatnenia inštitútu náhradného výživného i podmienkach rodín v núdzi. Takýto spôsob vedenia parlamentnej diskusie neprispieva k dôvere verejnosti v politiku ani k hľadaniu riešení, ktoré súdené rodiny na Slovensku reálne potrebujú.
hamba ,že to nemajú ešte schválené .Čo kúpim dieťaťu za 38€ potraviny ?
Chudoba súdených rodín s deťmi na Slovensku zostáva vážnym problémom. Mnohé súdené rodiny dnes zápasia s tým, aby zabezpečili základné potreby, bývanie, stravu, školské pomôcky, zdravotnú starostlivosť či mimoškolské aktivity. V takejto situácii je minimálne výživné vo výške 135 € a celkové mesačné zabezpečenie dieťaťa vo výške 430 eur (135 € od otca, 135 € od matky, 60 € prídavok na dieťa a 100 € daňový bonus) pre mnohé domácnosti existenčnou otázkou.
tak nek nám dajú prácu aj aby sme vám toľko platili
Vystúpenia poslancov v pléne NR SR sa snažili upozorniť na reálne životné podmienky súdených rodín s deťmi a rodičov, ktorí plnia vyživovaciu povinnosť voči viacerým deťom. Poslanci majú pri hlasovaní o tomto 430 eurovom zákone uprednostniť kultivovanosť pred politickou „vraždou“ mnohých osôb, ktorých nárast dlhov, exekučných konaní a prísnych trestov zo strany štátu nevyhnutne spôsobí následný zvýšený počet samovrážd z dôvodu ich bezvýchodiskovej situácie. Parlament má byť miestom, kde sa hľadajú riešenia v prospech občanov. Pri témach, ktoré sa týkajú rodičov, ktorí plnia vyživovaciu povinnosť voči deťom, by to malo platiť dvojnásobne.
tak nek nám dajú prácu aj aby sme vám toľko platili
inak to nevidím len stochto sveta odísť nik ma nechce ani zamestnať ani či nám tú prácu nedáte a to mám ešte chorobu psychicku človek to nechce urobyt aby z tohto sveta odišiel dobrovoľne ale bude to musieť urobyt ja do väzenia nepôjdem
Môžu sa hanbiť. Akurát to riešim v súkromnom živote.