Mobilný telefón v škole – áno alebo nie?

Na deťoch a elektronike najlepšie vidno, ako človek starne. Ešte nedávno to nevedelo poriadne stáť na vratkých nôžkach a dnes už vykračuje do školy. Ešte nedávno sa prví majitelia mobilných telefónov na ulici tvárili, že to vlastne ani nemajú pri uchu mobil, do ktorého hovoria, ale len nenápadne obzerajú výklady. Mobilný telefón dnes už nie je výsada podnikateľov a majetných ľudí. Mobily sa stali bežnou súčasťou každodenného života väčšiny našej populácie a už dávno neslúžia len na telefonovanie. Niektoré spájajú ľudí, iné zas umožňujú ísť a využívať internet, ďalšie skvele nahradia fotoaparát, či prehrajú hudbu… Fantázii sa medze nekladú pri používaní mobilných telefónov.

Prvý kontakt

Keď sa mi narodilo prvé dieťa, snáď som mobil ani nemala v tej istej miestnosti, aby neviditeľné žiarenie neublížilo malému človiečiku. Lenže bábätko plakávalo a záhadne stíchlo väčšinou vtedy, keď z mobilu zaznela melódia zvonenia. A ak už proti plaču nezaberalo miečko, vymenená plienka, čičíkanie na rukách a spievanie uspávaniek, pomohol mobil. Najprv len počúvať, neskôr aj stláčať tlačidlá a obhrýzať anténu. (Až mi to znie neuveriteľne, že kedysi mali mobily anténu, ktorá trčala a drobčekovi sa podarilo ju ulomiť.)

Keď sa mi narodilo druhé dieťa, ani som sa nezamýšľala nad tým, kde mám mobil – nosila som ho všade so sebou, aby som ho mala vždy po ruke. A tak sa stalo, že sa veľmi rýchlo dostal na dosah drobných rúčok a skončil obslintaný v oprave. Na mobil som zaznamenávala prvý smiech bábätka a najbližšej rodine okamžite posielala MMS s aktuálnymi fotografiami.

Naučím ťa telefonovať

Obe deti veľmi rýchlo zistili, že mobil nemusí nutne spájať ľudí, ale dá sa s ním aj samostatne zahrať. Pri jednoduchých java hrách im čas rýchlo plynul. S postupom času sa viac a viac domáhali “svojich” hier, až kým som tomu neurobila rázny koniec. Telefón slúži v prvom rade na telefonovanie, potom na zábavu! Ak sa chcete pozhovárať s babkou alebo s niekým iným iným, naučím vás telefonovať. S prihliadnutím na vek mojich detí som ich zatiaľ naučila používať len rýchlu voľbu. Pre ne zatiaľ stačí, ak si zapamätajú, ktorým tlačidlom sa dovolajú ockovi, ktorým k babke … nemusia vedieť naspamäť telefónne čísla. Dôležité je vždy sa slušne predstaviť, aby iní ľudia vedeli, kto telefonuje. Po skončení hovoru stačí stlačiť červené slúchadlo alebo zatvoriť mobil. Samozrejme, mobil má v byte svoje miesto, kam ho odkladáme, aby sme ho zbytočne nehľadali.

Vlastný mobil

Musí mať dieťa vlastný mobil a ak áno, kedy? Rodičia sú tí, ktorí určujú potrebu dať dieťaťu mobil. Možno začiatkom puberty dieťa naozaj vznesie požiadavku mať vlastný mobil, ale skôr pre udržanie akéhosi imídžu medzi kamarátmi, nie preto, aby rodičom hlásilo svoj pohyb. Ak sa rodič rozhodne dať dieťaťu mobil, určite to nebude pre detskú zábavu, ale najmä pre udržanie komunikácie. Rodičia sú pracovne a časovo vyťažení, deti sa po škole venujú krúžkom a iným aktivitám, nad ktorými rodič nemá 100% kontrolu a tak chceme mať aspoň pocit, že keby sa niečo vážne stalo, máme možnosť zavolať si včas. Často si už nevieme predstaviť, že kedysi sme žili aj bez pevných liniek a vedeli sme sa dočkať dobrých správ aj bez mobilov.

Mobil do školy?

V žiackej knižke som ako prvý oznam podpísala, že syn bol poučený o bezpečnosti a dodržiavaní vnútorného poriadku školy. Ako druhý oznam som v ten deň podpísala, že sa žiakom zakazuje používať mobilné telefóny počas vyučovania. Takže nie je zakázané mobil do školy nosiť, ale ho tam používať. Ja zatiaľ nepociťujem nutnosť dať synovi mobil aj do školy, no toto ma motivovalo naučiť ho mobil vypnúť a zapnúť. K ďalším užitočným zručnostiam patrí mobil odblokovať a prečítať si SMS. K písaniu správ sme sa ešte nedostali – nebolo to potrebné.

Lepšie než dať dieťaťu mobil do školy je vypýtať si číslo priamo na učiteľku a vychovávateľku v školskom klube. Vždy keď zatelefonujem, dostatnem potrebné informácie z prvej ruky a okrem toho sa nemusím báť, že syn mobil niekde stratí. Samozrejme, sú rodičia, ktorí sú spokojnejší, keď majú možnosť byť s dieťaťom v priamom spojení. Len treba deťom určiť pravidlá.

Úprimnosť nadovšetko

A teraz nechcem písať o tom, či deťom mobily kontrolovať, alebo nie – to musí zvážiť každý rodič. Chcem sa podeliť o milý zážitok so synom a mobilom. Moje deti chodia von už aj samostatne, ale majú podmienku vidieť naše okná. Raz tak chceli ísť na ihrisko, kde namontovali nové preliezky, no nebolo odtiaľ vidieť naše okná. Tak sme sa dohodli, že môžu, ale keď im zavolám, okamžite poslúchnu. Pribalila som synovi mobil do vrecka. Po chvíli sa mi videlo, že snáď by som aj skontrolovala, ako sa deti hrajú. Zvoním … nič. Zvoním opäť, nikto nedvíha. Tretie zvonenie niekto zrušil. Zľakla som sa, či sa deťom niečo nestalo, no počula som ich veselo vykrikovať. Tak si myslím, že mobil stratili a niekto si zneho bude volať. Idem za deťmi, reku, kde majú mobil. “Kde máte mobil a prečo nedvíhate, keď vám volám?” Na to sa mi ušla úprimná odpoveď: “Nechceli sme, aby nás niekto rušil, tak sme ho vypli.”

Ilustračné foto: www.sxc.hu