Žijeme obklopení množstvom škôl a vzdelávacích centier, kurzov, knižníc a on-line univerzít, zamyslime sa teda na chvíľku nad otázkou, ktorá zamestnáva intelektuálov, znalcov, učiteľov: “Načo je vlastne vzdelanie? ” 

Bežná odpoveď na túto otázku by bola, že vzdelanie má  priniesť získanie vedomostí.  Okrem túžby po učení pomocou vzdelania získavajú deti aj a schopnosť využívať svoj mozog tak, aby vedeli, kam sa obrátiť, ak chcú získať poznatky. Vzdelávanie by však malo slúžiť oveľa hlbším cieľom, ako je iba získavanie vedomostí. 

Doktor Martin Luther King Jr. v jednom zo svojich prejavov hovoril o vzdelávaní takto:
“Zdá sa mi, že vzdelanie má v živote človeka a spoločnosti dvojnásobnú funkciu: jedným je prospech a druhou je kultúra. Vzdelávanie musí umožniť človeku, aby sa stal efektívnejším a aby dosiahol legitímny cieľ svojho života. Vzdelávanie musí byť pre človeka aj tréningom rýchleho, účinného a energického myslenia. Ak chceme myslieť kriticky, je to veľmi ťažké.  Sme náchylní uveriť množstvu poloprávd, predsudkov a propagandy. Preto sa často prekvapene pýtam, či vzdelávanie vôbec plní svoj účel, ak  väčšina vzdelaných ľudí nedokáže myslieť ani logicky, ani vedecky. Dokonca ani tlač, školy či kázne nám v mnohých prípadoch neponúkajú objektívnu a neskreslenú pravdu…. Vzdelávanie musí umožniť, aby ste mohli preveriť a zvážiť dôkazy, aby ste mohli odlíšiť pravdu od lži, skutočné od nereálneho a fakty od fikcie. Úloha vzdelávaania je preto je naučiť sa intenzívne a kriticky myslieť. Ale vzdelanie, ktoré slúži len prospechu môže byť skutočnou hrozbu pre spoločnosť. Najnebezpečnejší môže byť totiž  rozumovo nadaný človek bez morálky. ” 

Vo svojom prejave Martin Luther King poukazuje na “prospech” a “kultúru”, ako dve funkcie vzdelávania. To, čo označil ako “prospech”, sa bežne dnes chápe ako akademická alebo kognitívna funkcia vzdelávania a “kultúra” zasa ako budovanie charakteru v človeku. 

Dr. King nie je osamotený v názore, že prostredníctvom vzdelávania môžeme nielen viac využívať mozog na získanie vedomostí a faktov, ale zároveň aj rozvíjať našu schopnosť myslieť, hodnotiť a robiť správne rozhodnutia. Vzdelávanie je nepretržitý tvorivý proces.

Posledná veta v prejave Martina Luthera Kinga znie: “Ak vzdelávanie končí pri prospechu, môže sa ukázať ako najväčšia hrozbu pre spoločnosť. Najnebezpečnejší môže byť človek nadaný rozumom, ale bez morálky”.

To nás privádza k alší aspekt a cieľ vzdelávania – teda mravný vývoj. Práve preto Theodore Roosevelt vo svojom prejave povedal: “Ak vzdelávate iba v oblasti poznania, a nie morálky, môže byť vzdelávanie dokonca hrozbou pre spoločnosť.” 

Tieto vyhlásenia, ale aj dnešný morálny stav sveta ukazujú, že našu pozornosť si zasluhujú ďalšie naliehavé účely vzdelávania, najmä vzdelávanie v oblasti charakteru a morálnej výchovy človeka. Vzdelávanie má budovať schopnosť rozlišovať správne a nesprávne a schopnosť prijímať dobré rozhodnutia, ktoré sú prospešné nielen pre nás, ale aj pre ostatných. 

Ďalšími základnými cieľmi vzdelávania a výchova je rozvíjať schopnosť porozumieť a uplatňovať univerzálne morálne princípy, ako je zodpovednosť, súcit, odpustenie a sústrednenie na osobné priority, ciele a akcie.

Môžeme konštatovať, že účelom vzdelávania je na jednej strane podnietiť a podporiť vedomosti a využitie pamäte a rozvíjať dobré návyky mysle, a na strane druhej, aby sa posilnila a stimulovala tak emocionálna, ako aj morálna inteligencia Skutočné vzdelanie je teda nástrojom transformácie pre život jednotlivcov aj spoločnosti. Slúži na získanie vedomostí a zručností,  ale aj postojov a schopností, ktoré umožňujú, aby sa človek stal aktivátorom zmien v  individuálnom aj spoločenskom živote. 

“Musíme si uvedomiť, že inteligencia sama osebe nestačí. Inteligencia plus charakter – to je pravý cieľ vzdelávania. Kvalitné vzdelanie dáva človeku nielen vedomosti, ale aj silu koncentrovať sa na užitočné ciele. Vzdelanie teda nemá byť iba hromadením poznatkov, ale predovšetkým zbieraním bohatých skúseností zo života v spoločnosti iných ľudí.

Ak potrebujete pomoc alebo ďalšie informácie o tejto téme, môžete kontaktovať autorku na forel@forel.sk. 
Autorka:  Zarin Buckingham, M.A., zakladateľka a  riaditeľka Forel International School s pobočkami v Bratislave a Trnave. www.forel.sk.

WHAT IS THE PURPOSE OF EDUCATION?

In a world surrounded by multitudes of schools and learning centers, courses and libraries and on-line universities, let us pose for a moment and ask a question that has occupied thinkers, scholars, teachers, and peoples of many ways of life; “What is the purpose of Education?”

Perhaps a conventional answer to this question would be that education serves the purpose of bringing about acquisition of knowledge, instilling in the children a desire to learn and teaching them how to use their minds to know where to go to acquire knowledge. But education should serve far more profound purposes than just these.

In one of his speeches, Dr. Martin Luther King Jr. spoke of education in these terms: 

“It seems to me that education has a two-fold function to perform in the life of man and in society: the one is utility and the other is culture. Education must enable a man to become more efficient, to achieve with increasing facility the legitimate goals of his life.

Education must also train one for quick, resolute and effective thinking. To think incisively and to think for one’s self is very difficult. We are prone to let our mental life become invaded by legions of half truths, prejudices, and propaganda. At this point, I often wonder whether or not education is fulfilling its purpose. A great majority of the so-called educated people do not think logically and scientifically. Even the press, the classroom, the platform, and the pulpit in many instances do not give us objective and unbiased truths…. Education must enable one to sift and weigh evidence, to discern the true from the false, the real from the unreal, and the facts from the fiction. The function of education, therefore, is to teach one to think intensively and to think critically. But education which stops with efficiency may prove the greatest menace to society. The most dangerous criminal may be the man gifted with reason, but with no morals.“

In his speech, Dr. King is pointing to “utility” and “culture” as the two-fold functions of  education. We may explain this “utility” as what is most commonly known today as the academic or cognitive education, and “culture” in terms of what we know as character education. 

Dr. King was not alone in recognizing that through education, we shall not only become more able to use our minds to acquire knowledge and facts, but also that we shall develop our ability to think, judge and make good decisions.  Education is a continuous and creative process.

The last sentences in the speech of Dr. King quoted above, “But education which stops with efficiency may prove the greatest menace to society. The most dangerous criminal may be the man gifted with reason, but with no morals.“, brings us to another aspect and goal of education, namely; moral development. It is in the same spirit that Theodore Roosevelt said, “To educate a person in mind and not in morals is to educate a menace to society.”

It is statements such as these, today’s moral drift and the present state of the world that draw our attention to yet another urgent purpose of education, namely character and moral education of the individual. It is through effective character and moral education that we develop the capacity to distinguish between right and wrong and the ability to make sound decisions that are beneficial not only to ourselves, but to others around us.

It is another fundamental goal of education, to nurture an individual’s moral intelligence to develop the capacity to understand how to apply universal moral principles such as responsibility, compassion, integrity and forgiveness to personal priorities, goals and actions. It is through moral education that a person becomes morally competent and develops the ability to act on his moral principles and do what he knows is right.

We may conclude that the purpose of education is on the one hand to stimulate and encourage learning and the use of mind and develop good habits of mind, and on the other, to nurture and stimulate both emotional and moral intelligence. True education is thus an instrument of transformation for the lives of the individuals as well as society. It serves to bring about knowledge, qualities, attitudes, skills and capacities that enable the individual to become an active and self-motivating agent of change in his individual as well as collective social life. 

“We must remember that intelligence is not enough. Intelligence plus character–that is the goal of true education. The complete education gives one not only power of concentration, but worthy objectives upon which to concentrate. The broad education will, therefore, transmit to one not only the accumulated knowledge of the race but also the accumulated experience of social living”

If you need further assistance or information on this topic, you may contact the author at forel(at)forel.sk.

This article was submitted by Mrs. Zarin Buckingham the director of Forel International School with branches in Bratislava and Trnava. www.forel.sk.

Ilustračné foto: www.sxc.hu