Na školskej bráne jednej školy som si prečítala tento “prípis” adresovaný rodičom. Nedá mi, aby som sa s vami oň nepodelila…
Odkaz rodičom na školskej bráne
lisť od učiteľov
3
piatok 13.09.2024 | meniny má Ctibor, Tobiáš, Tobias
Na školskej bráne jednej školy som si prečítala tento “prípis” adresovaný rodičom. Nedá mi, aby som sa s vami oň nepodelila…
Úplne milí páni učitelia a panie učiteľky súhlasím. Preto ma veľmi poteší, ak sa aj Vy budete správať úctivo, milo, príjemne, bez prehnaného afektu, ak dodržíte, čo ste sľúbili, ak budete ochotne komunikovať so žiakmi (ak majú v niečom problém) a aj ochotne a bez urážky komunikovať s rodičmi (ak budú potrebovať s Vami niečo riešiť, aby sa veci pohli k lepšiemu).
Tiež sa teším správe, že sa v škole deti budú učiť jazyky, prírodné a humanitné disciplíny. Nebudem tak doma musieť stráviť so svojim dieťamom hodiny nad úlohami a projektami tak ako doteraz, keď sme dobiehali všetko, čo ste v škole s nimi nestihli.
Takže všetkým nám bude ľahšie žiť 🙂
A je milé, že niektorí učitelia (riaditelia) si dali tú námahu a oznam na bránu dali. Na našej škole totiž ešte ani dnes večer neviselo nič! Ako rodičia netušíme, ktorí prváci budú patriť do ktorej triedy, ktoré pamie učiteľky ich budú učiť. Ani to, kedy a s čím treba zajtra do školy nastúpiť (dobre, predpokladajme že do 8mej), ani čo si treba priniesť (dobre, neberieme nič). Vlastne pardón, jeden oznam tam visel – že v prvý deň školy bude skrátená družina… za pochopenie ďakujeme.
Milé pani učiteľky, milí páni učitelia,
je smutné, že si myslíte, že deti nevychovávate. Ak ste o tom naozaj presvedčení, mali by ste zo školstva ihneď odísť.
Vy deti vychovávate svojim príkladom, tým ako sa k ním správate, tým ako po nich ziapete, tým ako ich zosmiešňujete, tým ako dokážete zvládať situáciu, tým ako zavádzate, tým ako sa rozprávate s inými učiteľmi, tým ako sa obliekate, aké hodnoty vyznávate, tým ako prejavujete lásku či spokojnosť, tým ako komentujete konanie druhých, tým ako reagujete na svoje chyby, tým ako reagujete na chyby iných, tým ako dokážete odpúšťať, tým ako dokážete pochopiť… Mám pokračovať? Vychovávate deti v škole každú sekundu ktorú v tej škole strávia. Len tak mimochodom – máte na to viac času ako rodičia, ktorým ostáva len pár hodín denne.
A ak si myslíte, že ich učíte cudzie jazyky, matematiku, fyziku a ostatné vedy, ako potom vysvetlíte tisíckam rodičov to, že musia po vlastnej pracovnej dobe pokračovať niekoľkohodinovou šichtou doma suplovaním školy a dobiehať s deťmi všetko, čo ich vraj učíte?
Skôr si myslím, milí učitelia, že sme v tom spolu. Nedeľme si nerozdeliteľné! Ide nám predsa o to isté, nie? A výchova so vzdelávaním idú ruka v ruke.
Čo mám povedať svojim deťom, keď cestou zo školy vidíme učiteľku z prvého stupňa s cigou v ruke? Čo mám povedať synovi ôsmakovi, keď pri bráne školy pravidelne naráža na svoju práve fajčiacu učiteľku? Čo mám povedať dcére, keď stretneme jej vychovávateľku, a tá pri pozdrave vyfúkne dym z nozdier a nenápadne sa snaží za chrbtom odklepkať si popol z cigarety?
Rada by som poznala Váš názor na výchovu aj v tomto smere, pani učiteľky, pani vychovávateľky. Necháte mi
k tomu prosím na bráne školy nejaký odkaz?