Vymreli klasické babičky? Prečo sú dnešní starí rodičia z vnúčat unavení?

Spomínate si na svoje detstvo? Prázdniny u starých rodičov často znamenali týždne, niekedy aj mesiace slobody, voľnosti, špiny za nechtami, objavovania sveta "za humnom" alebo na potoku. A tiež vôňu obyčajných rožkov, ktoré dedko alebo babka dovliekli už z rána na bicykli. Z obchodu u Viery, kým my sme ešte pekne "drichmali."

Dnes však mnohí mladí rodičia narážajú na celkom inú realitu. Myslia si, že „klasické babičky“, tie z ich vlastného detstva, ktoré by v zásterkách varili, piekli a starali sa o vnúčatá, už existujú len v ich spomienkach.

Sú starí rodičia naozaj menej ochotní pomáhať, alebo sú dnešné nároky rodičov nad ich sily? Veľký prieskum rodín poisťovne UNIQA odhaľuje, že pravda je oveľa zložitejšia – a že za zmenou vzťahov stoja peniaze, čas aj odlišné očakávania.

Keď si nezávidíme dovolenky, ale babky

Pre väčšinu pracovne vyťažených rodičov predstavujú dva mesiace letných prázdnin všetko, len nie oddych, relax, pohodu, klídek a tabáček. Ide o náročnú jazdu. Tábory sú drahé, dovolenky je málo a aj možnosť práce z domu je niekedy skôr pascou ako výhrou.

Niekedy mám pocit, že si ako rodičia nezávidíme navzájom krásne zábery rodín pri mori, ale skôr kto má disponibilných, zdravých a najmä ochotných starých rodičov.

Ak môžete počítať s ich pomocou cez prázdniny, vyhrali ste lotériu. Pretože o deti máte krásne postarané. Môžete sa spoľahnúť, že sú v bezpečí, že na ne dohliada niekto, kto ich miluje (ako svoje vlastné, hihi). Ak sa o toto nemôžete oprieť, život (a prázdniny) bývajú oveľa náročnejšie.

„Rodič rieši, kde bude dieťa, kto naň dohliadne, či bude v bezpečí, čo bude robiť a ako popritom zvládne vlastnú prácu. Často má pocit, že on sám nikde nie je poriadne – v práci má výčitky, že nerobí dosť, a doma má výčitky, že sa dieťaťu dostatočne nevenuje. A ak je na to rodič sám, psychické aj finančné zaťaženie je ešte výraznejšie,“ vysvetľuje psychologička Eva Klímová.

Prečítajte si aj:

Už ani tie babky nie sú, čo bývali

Aj rodičia si potrebujú oddýchnuť

Všetci potrebujeme pomoc. Ide aj o otázku psychohygieny a duševného zdravia.

„Povedzme si úprimne: rodič nepotrebuje pomoc iba preto, aby mohol pracovať. Potrebuje ju niekedy aj preto, aby si na chvíľu vydýchol, vyspal sa, vybavil si veci, alebo jednoducho nebol stále v pohotovosti a “službe dieťaťu”. To nie je zlyhanie, ani pohodlnosť. To je bežná ľudská potreba,“ vysvetľuje Klímová.

A na koho sa obrátia rodičia o pomoc? Predsa na svojich rodičov... Podľa prieskumu považuje viac ako polovica mladých ľudí aj seniorov pomoc s vnúčatami za prirodzenú súčasť úlohy starých rodičov. Keďže však majú pocit, že klasické staré mamy "vymreli," asi sa im tej pomoci nedostáva v takej miere, ako by si predstavovali.

Zaujímavé je, že starí rodičia tieto pocity nezdieľajú.

„Podľa nášho Veľkého prieskumu rodín UNIQA si však starí rodičia myslia, že svojim dospelým deťom s vnúčatami pomáhajú dostatočne. Celkovo uvádzajú, že toho pre svoje vnúčatá robia viac, než si myslí generácia súčasných rodičov,“ hovorí K. Strýčková z UNIQA.

Idealizujeme si spomienky z detstva?

„Nepochybne sa správanie starých rodičov vplyvom vymožeností, ktoré doba priniesla, podstatne zmenilo.

Ide tu o to, že každá strana si pod slovom pomoc alebo starostlivosť predstavuje niečo iné. Mladý rodič potrebuje veľmi konkrétnu pomoc: aby niekto vyzdvihol dieťa, zostal s ním počas choroby, zobral si ho na niekoľko dní cez prázdniny alebo ho pravidelne postrážil. Keď takáto pomoc neprichádza, má pocit, že je na všetko sám,“ hovorí psychologička Eva Klímová, ktorá potreby mladých rodičov chápe.

„Často obaja pracujú,  bývanie je drahé, tábory stoja veľa peňazí a škôlky či školy majú zatvorené. Keď potom vidia, že starí rodičia majú čas na výlety alebo svoje záujmy, ale nie na vnúčatá, môžu cítiť krivdu. Najmä ak sami vyrastali u svojich starých rodičov celé prázdniny.“

Upozorňuje však, že niekedy porovnávajú dnešnú realitu s idealizovanou spomienkou.

Inzercia

„Ani všetky naše babičky neboli vždy šťastné, že majú celé leto plný dom detí. Mnohé to robili preto, lebo sa to od nich očakávalo, a pretože nebolo veľa iných možností. O ich únave sa vtedy jednoducho veľmi nehovorilo.“ 

Starí rodičia ako „sendvičová generácia“

Starí rodičia však môžu ako pomoc vnímať aj to, že prídu na návštevu, kúpia vnúčatám oblečenie, prispejú peniazmi, uvaria obed, vezmú ich občas na výlet alebo ich postrážia na pár hodín.

„Oni môžu mať úplne regulérny pocit, že pomáhajú veľa. Len tá pomoc nemusí byť práve tou pomocou, ktorú mladá rodina najviac potrebuje. A to je o komunikácii,“ zdôrazňuje psychologička Eva Klímová

Odborníčka upozorňuje tiež na to, že dnešní starí rodičia často ešte pracujú. Niekedy odchádzajú do dôchodku vo veku, keď už majú vnúčatá niekoľko rokov. Mnohí chcú cestovať, športovať, stretávať sa s priateľmi alebo si po desiatkach rokov práce konečne zariadiť život podľa seba. Na to majú nepochybne nárok.

„Nemali by sme si starých rodičov idealizovať ako ľudí, ktorí už nemajú vlastné potreby. Môžu tiež mať zdravotné problémy, byť unavení, či ešte stále pracovať. Niekedy patria súčasne k takzvanej sendvičovej generácii – pomáhajú svojim deťom, vnúčatám aj veľmi starým rodičom. Je preto úplne možné, že starý rodič svoje vnúča veľmi miluje, rád ho vidí, ale nezvládne ho mať týždeň nepretržite. Láska a fyzická kapacita nie sú to isté. A toto je dôležité od seba oddeliť a rešpektovať možnosti starého rodiča.“

Prečítajte si aj:

Naše mamy a babky vraj nemali na depresiu čas

Peňaženka babičky má tiež svoje dno

Podľa Veľkého prieskumu rodín UNIQA každý štvrtý starý rodič je z pomáhania s vnúčatami vyčerpaný. Na Slovensku miera vyčerpania zo starostlivosti o vnúčatá rastie úmerne s klesajúcim príjmom: z chudobnejších starých rodičov je vyčerpaných 30 percent.

Peniaze pri starostlivosti o vnúčatá určite zohrávajú úlohu, aj keď sa o tom podľa psychologičky E. Klímovej v rodinách často hovorí veľmi ťažko. Keď sú vnúčatá niekoľko dní u starých rodičov, niečo to stojí. Jedia, potrebujú cestovné, zmrzlinu, vstup na kúpalisko, alebo aspoň nejaký program. Pre človeka s nižším dôchodkom to môže byť veľký výdavok, tvrdí.

„Starý rodič málokedy povie, že na vnúčatá nemá peniaze. Je mu to trápne, nechce sa sťažovať alebo nechce, aby mu deti prispievali. A finančná neistota zvyšuje aj psychickú únavu.

Keď človek premýšľa, či mu peniaze vydržia do konca mesiaca, starostlivosť o ďalšieho človeka vníma ako väčšiu záťaž. Nie preto, že by ho mal menej rád, ale preto, že už sám funguje na hranici svojich možností. Potom človek radšej povie, že je unavený alebo že sa mu to nehodí. Mladý rodič si to potom môže vysvetliť tak, že starí rodičia o vnúčatá nemajú záujem.“

Na druhej strane, mladí rodičia sa môžu nachádzať v rovnako ťažkej situácii. Nemajú na niekoľko táborov, profesionálne stráženie ani na to, aby jeden z nich zostal dva mesiace doma. Preto by sa podľa odborníčky o peniazoch malo hovoriť otvorene a bez hanby. Skúste povedať:

„Potrebujeme počas leta vykryť desať pracovných dní. Koľko dní by ste reálne zvládli? Čo by sme vám mali zabezpečiť, aby to pre vás nebola príliš veľká záťaž?“

Rodičia môžu starým rodičom priniesť nákup, pripraviť jedlo, zaplatiť cestovné a výlety, alebo dať starým rodičom peniaze na bežné výdavky.

„Nemalo by to byť vnímané ako platenie babičke či dedkovi za lásku. Je to jednoducho férové rozdelenie nákladov. Dôležitá je jednoducho konkrétna dohoda. Kto, kedy, na ako dlho, čo zabezpečí a čo už je nad jeho sily. Bez výčitiek a bez predstavy, že niekto musí automaticky obetovať celé svoje leto,“ zdôrazňuje Eva Klímová.

Rozložme to aj mimo starých rodičov

Spoločne strávený čas môže byť prínosom pre deti aj starých rodičov. Ak je ich vzťah dobrý a bezpečný, dieťa získava pocit istoty a ďalšiu blízku osobu, na ktorú sa môže spoľahnúť. Starí rodičia mu ponúkajú iné skúsenosti, tempo života a aktivity, vďaka ktorým sa učí nové zručnosti a spoznáva históriu svojej rodiny.

Čas s vnúčatami zároveň obohacuje aj starých rodičov, ktorí nachádzajú radosť a pocit zmysluplnosti. Vnúčatá im prinášajú nové podnety a pomáhajú im zostať aktívnymi a viac prepojenými so súčasným svetom.

Ďalším riešením je podľa psychologičky komunitná pomoc.

„Tu tiež vychádzajme zo skúseností z minulosti, kedy sme trávili viacerí prázdniny u jednej tety, potom zasa u niekoho iného. Ak rodičia majú kamarátov s rovnako starými deťmi vo svojom okolí, dá sa prestriedať starostlivosť o deti cez prázdniny i takto, bez starých rodičov.“

Prečítajte si aj:

Chcela by som byť mamou pred 30 rokmi, dnes je to peklo

(1 hlasov, priemerne: 5,00 z 5)

Loading...