Prihlášku na strednú školu možno podať už len do 20. februára. Novinkou tohto školského roka je vyznačenie poradia odborov vzdelávania podľa záujmu. Po 20. februári sa už poradie „záujmu“ meniť nemôže. Ako radí vypĺňať prihlášku ministerstvo školstva a aké sú skúsenosti z Českej republiky, kde podobný systém funguje od roku 2024?
Shutterstock
Koniec taktizovania – ako si mám vybrať strednú školu?
Kým v minulosti bývalo poradie škôl na prihláške skôr orientačné, po novom už má váhu a na prvé miesto musí žiak (resp. jeho rodič) uviesť školu, na ktorú chce ísť najviac. Musí sa však rozhodnúť do 20. februára – potom už poradie nesmie meniť.
Automat, ktorý následne deti rozdelí na stredné školy, má v zásade fungovať tak, že ak žiaka prijmú na školu č. 1, automaticky ho vymaže zo zoznamov ostatných škôl.
Takéto nastavenie šokovalo mnohých rodičov, pretože s prihláškami sa často nejakým spôsobom taktizovalo. Starý systém (kde ste sa rozhodovali až po prijatí na viac škôl) je preč. Nový algoritmus vyžaduje, aby poradie na prihláške odrážalo skutočné túžby žiaka.
Čo radí žiakom ministerstvo školstva pri výbere strednej školy?
„Predstavte si, že vaše dieťa prijmú na všetky vybrané školy. Na prvé miesto dajte tú, na ktorú chce dieťa najviac nastúpiť.“
Hlavnou taktikou by teda mala byť úprimnosť. Kam chcem naozaj ísť a nie kde je najväčšia šanca, že ma zoberú, hoci v skutočnosti tam študovať nechcem a mám to iba ako poistku?
Poučme sa z českých skúseností
Skúsenosti z Česka, ktoré tento systém zaviedlo v roku 2024, sú pre Slovensko nesmierne cenné. Zo súhrnného článku autorov Jana Zemana a Benjamina Šimsu vyplýva, že každý tretí uchádzač o maturitné odbory dával prihlášky neefektívne.
Kľúčové ponaučenie?
1. Na prvé miesto dajte školu, ktorú naozaj chcete (aj keď je ťažká)
V starom systéme sa rodičia báli dať náročnú školu na prvé miesto, aby dieťa „neprišlo o miesto“ inde. V novom systéme je to presne naopak.
Predstavme si, že žiak má vysnívané gymnázium a ako poistku obchodnú akadémiu.
Pravidlo: Ak sa žiak nedostane na školu č. 1 (gymnázium), jeho šanca na školu č. 2 (obchodná akadémia) sa tým nijako nezmenšuje. Algoritmus ho berie rovnako, ako keby mal túto školu na prvom mieste.
Riziko: Ak dáte „istotu“ (ľahšiu školu – obchodnú akadémiu) na 1. miesto a dieťa na ňu urobí prijímačky, algoritmus ho tam zapíše a už ho nikdy nepustí na ťažšiu školu (gymnázium) na 2. mieste, aj keby tam malo plný počet bodov.
2. Vyhnite sa „zaseknutiu na istote“
V Česku urobilo takúto chybu až 38 % uchádzačov. Zoradili školy neefektívne (napr. ľahšiu školu dali pred ťažšiu).
Na prvé miesto má ísť vysnívaná škola, aj keby bola extrémne ťažká (napr. bilingválne gymnázium alebo dizajn). Až na posledné miesto dať úplnú istotu, teda školu, kde je vysoká šanca na prijatie.
Týmto poradím maximalizujete šancu na najlepšie možné vzdelanie bez rizika, že zostanete „pod čiarou“.
3. Využite všetky možnosti (prihlášky)
V ČR nevyužilo možnosť určiť všetký tri priority 6 % deviatakov. Na Slovensku, kde je systém nový, je nevyužitie plného počtu prihlášok zbytočný hazard. Každá nevyplnená kolónka zvyšuje riziko, že dieťa skončí v druhom kole, kde už budú len neatraktívne odbory.
Na Slovensku to funguje takto:
V 1. kole môže rodič uviesť až 4 odbory na prihláške, z toho:
max. 2 netalentové odbory, v ktorých sa nevyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania,
max. 2 talentové odbory, v ktorých sa vyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania.
Odbory môžu byť aj na tej istej strednej škole.
Ak vaše dieťa nemá umelecké či športové ambície, možno vás láka podať len 2 prihlášky (netalentové). To je chyba. Skúste nájsť „talentový“ odbor, ktorý je blízky záujmom dieťaťa (napr. bilingválne gymnáziá sú tiež v kategórii talentových skúšok kvôli overovaniu jazyka). Využite všetky 4 kapacity na maximum.
Nový systém vás nenúti „hádať“, kde je menej detí. Núti vás úprimne zoradiť školy od najlepšej po najmenej preferovanú. Jediné riziko, ktoré v tomto systéme existuje, je, že poradie na prihláške nebude zodpovedať vašim skutočným túžbam.
Vyštudovala som pedagogiku, ale odkedy som mamou, zisťujem, že sa stále mám čo učiť. Najviac o živote sa učím od svojich detí. Len čo zaspia, už aj píšem :)