Program DofE . Výzva pre mladých ľudí od 14 do 24 rokov.

Veronika 0

Program DofE (The Duke of Edinburgh‘s Internationl Award) je medzinárodne uznávaný rozvojový program pre mladých ľudí vo veku od 14 do 24 rokov. Hneď na začiatok spomeniem, že poplatok za zúčastnenie sa tohto programu je symbolický a mladý človek nemusí nikam cestovať, čiže náklady sú skutočne minimálne a program je dostupný pre všetkých.

Každý kto chce získať toto významné ocenenie, musí byť pripravený na sebe vytrvalo pracovať 6 až 18 mesiacov a prekonať štyri výzvy:

Dofe

1.Venovať sa rozvoju nejakého svojho talentu alebo zručnosti, ktorý si sám vyberie. Napríklad vareniu, japončine, tancu alebo mykológii.

2. Športovať. Nezáleží na tom, či ide o začínajúceho cyklistu, alebo polopro

fesionálnu basketbalistku. Dôležité je, aby si mladý človek určil cieľ a pravidelne sa venoval nejakému športu.

3. Angažovať sa ako dobrovoľník. V komunitnom centre, v útulku pre zvieratá, v rámci susedskej výpomoci – výber je široký.

4. Zvládnuť viacdňovú dobrodružnú výpravu s ostatnými mladými ľuďmi. Obsah výpravy závisí od kreativity a vôle zúčastnených. Môže to byť prechod Veľkou Fatrou spojený s čistením trasy, alebo návšteva hradov a zámkov.

Program má tri úrovne: Bronzovú, striebornú a zlatú. Odlišujú sa predovšetkým počtom mesiacov, počas ktorých účastník prekonáva výzvy. Svoje pokroky môže sledovať v online aplikácii a počas celého trvania má podporu mentora.

Čo prinesie DofE mladým ľuďom

– zlepšia sa v oblasti, ktorá ich zaujíma

– upevnia svoje zdravie pravidelným športovaním

– zapoja sa do komunity

– naučia sa organizovať si svoj čas

– spoznajú nových ľudí

– zvýšia si sebavedomie a sebadôveru

– rozvinú svoju emocionálnu inteligenciu

– naučia sa spolupracovať

– upevnia svoju vôľu

– získajú medzinárodne uznávaný certifikát, ktorý je výhodou na trhu práce alebo pri prijímaní do školy. Zo spoločností ktoré pôsobia na Slovensku uznáva DofE certifikát napríklad UNIQUA, Orange, Nadácia Pontis alebo Accaccae. DofE certifikát pomôže aj záujemcom o štúdium na LEAF Academy.

Viac informácii nájdete na: www.dofe.sk

Rozhovor s absolventkami DofE

Ponúkam krátky rozhovor s dvomi študentkami strednej školy, ktoré sa rozhodli DofE vyskúšať. Eliška absolvovala striebornú a Emka bronzovú úroveň.

Čo ťa viedlo k tomu, aby si sa na to dala?

Eliška: Nikdy predtým som sa nepustila do niečoho, čo musím spĺňať pravidelne. Neverila som v samú seba, že by som niečo také vedela robiť každý týždeň po dobu jedného roka. Ale mojou najobľúbenejšou vlastnosťou je skúšať nové veci bez ohľadu na to, či z nich mám strach alebo nie. Pretože kebyže nič nevyskúšam, nikdy neviem, či v tom nebudem úspešná.

Napokon som sa prekvapila a dokázala som samej sebe, že v takej veci viem zotrvať aj na taký dlhy čas.

Emka: Moja cesta k DofE sa nezačala až tak náruživo, ako by sa dalo čakať. Všetko spustil jeden obyčajný screenshot od mojej sestry, ktorá ma k DofE priviedla. Chcela som začať hneď robiť zlatú, teda tú najťažšiu úroveň, no po prekonzultovaní s mojou sestrou som sa rozhodla začať postupne, a teda začať bronzovou. Som veľmi rada, že som sa tak rozhodla, pretože som ešte nevedela, čo všetko to bude znamenať.

Čo si v rámci jednotlivých výziev robila?

Eliška: Na dokončenie striebornej úrovne sa musím polroka venovať vedľajším úlohám a rok hlavnej úlohe. Za vedľajšie úlohy som si zvolila dobrovoľníctvo, kde som si stanovila za cieľ pomôcť psom v útulku a každý týždeň ich ísť venčiť. Ďalšou vedľajšiu úlohou bol šport, kde som sa opäť chcela dostať do kolobehu každotýždenného pohybu a stanovila som si pár cvikov, ktoré pravidelne vykonávam. Za hlavnú úlohu som si zvolila talent a to konkrétne anglický jazyk, kde sa chcem rozvíjať v komunikačnej časti.

Emka: Ja som si ako športovú aktivitu zvolila tréning na volejbale, čiže každý týždeň som musela venovať 1 hodinu volejbalu, čo v mojom prípade nebol problém, pretože sa tomu venujem pravidelne. Ako talentovú oblasť som si zvolila učenie sa francúzskeho jazyka, s čím mi aktívne dopomohla aplikácia Duolingo. Túto aktivitu som si zvolila ako moju hlavnú, čiže som sa jej venovala v rámci bronzovej úrovne 6 mesiacov. Som členkou Mestského parlamentu a to sa ráta aj ako dobrovoľnícka činnosť, čiže som túto oblasť, ako aj iné, s radosťou prepojila s mojím každodenným životom.

Ktorá výzva z tých 4 bola pre teba najzábavnejšia či najľahšie splniteľná?

Eliška: Úplnou samozrejmosťou bolo pre mňa zvolenie si talentu. Keďže sa venujem angličtine aj mimo školy, bolo pre mňa úplne ľahké si práve toto vybrať ako cieľ v časti “talent”.

Emka: Nedá sa povedať, že niektorá z častí bola najľahšia. Pretože každú z nich spájala jedna neľahká úloha a tou bola konzistentnosť, teda pravidelnosť. Každý týždeň si zapisovať svoje úspechy dá zabrať, no nie je to nemožné. Ale ak by som musela vybrať tú najľahšiu, tak to bola francúzština, pretože som sa v nej mohla zlepšovať zo všetkých kútov sveta, čo sa pri mne hodí.

Čo bolo (nečakane) ťažké?

Eliška: Zo začiatku mi prišlo, že spĺňať nejaké úlohy raz za týždeň nie je také náročné. Avšak neuvedomila som si, že mi plnenie úloh čiastočne sťažia povinnosti zo školy. Musela som sa naučiť zadeliť si čas tak, aby som stíhala školu, ale zároveň stíhala spĺňať DofE úlohy.

Emka: Náročnosť expedície ma veľmi prekvapila. Vôbec to nebolo také ľahké, ako som si na začiatku myslela. Jej náročnosť a príprava ma tiež veľmi prekvapili. No a keďže som robila Otvorenú expedíciu, náročnosť sa mi zvýšila, pretože som mala Cvičnú expedíciu aj Kvalifikačnú expedíciu dokopy, čo znamená, že som 2 noci vkuse trávila v prírode. Plus by som chcela vypichnúť, že balenie sa na expedíciu nie je hračka, o turistike ani nehovorím. “Vláčiť” sa s 13-kilovým ruksakom do 700 metrového prevýšenia na 1,3 km nie je vôbec len tak. Nám prvý deň ešte aj pršalo a vtedy sa mi teda veľmi rýchlo zmyl úsmev z tvare. No našťastie to celé dopadlo veľmi dobre a všetci sme sa stali právoplatnými hrdinami.

Čo si sa naučila – o sebe, o niečom/niekom inom?

Eliška: Spočiatku som si neverila – že dokážem v niečom zotrvať na tak dlho. Avšak, samu seba som presvedčila o opaku a teraz už viem, že takéto niečo naozaj dokážem.

Emka: Nečakala som, že to zvládnem, a teraz myslím záverečnú expedíciu. Nikdy som nestanovala v prírode, nie som vôbec vášnivý turista, čiže toto bolo pre mňa náročné, no ako hovorím – poučné. Tiež som sa naučila nevzdávať sa a vážiť si dary ktoré máme – strecha nad hlavou, priatelia ktorí vás podržia, voda, ktorá nám hocikedy vytečie z vodovodného kohútika. Po tejto skúsenosti som sa už ale nebála ísť s ockom ani na Rysy!

Čo ťa prekvapilo?

Eliška: Ako som už spomenula, to, čo ma najviac prekvapilo som bola ja sama. Chcela som vyskúšať niečo nové aj s tým pocitom, ktorý mi hovoril, že po týždni to hneď vzdám. Nevzdala som sa a každým dnom som si dodávala energiu, ktorá mi pomáhala zotrvať v plnení úloh a postupnom splnení mojich cieľov.

Emka: Prekvapilo ma, že veci, ktoré som dovtedy robila ako samozrejmosť – francúzština, volejbal, mestský parlament – sa dokázali stať súčasťou niečoho takéhoto a dokonca som bola za svoje bežné aktivity aj ocenená.

A tiež ma prekvapila príjemná spolupráca s DofE pracovníkmi, všetci boli veľmi milí a snažili sa mi pomôcť, keď bolo treba. Špeciálne poďakovanie patrí mojej koordinátorke Nelly, ktorá ma výborne sprevádzala a bolo s ňou všetko jednoduchšie.

Máš zážitok ktorý chceš zdieľať?

Emka: Pocit, keď stojíte na pódiu na odovzdávaní cien DofE je na nezaplatenie. V tú chvíľu mi prebehlo všetkých tých 6 mesiacov pred očami a neľutujem to, pretože som sa zase posunula o niečo vyššie, zase vyskúšala niečo diametrálne odlišné od môjho bežného života, zistila som, že som silnejšia, než si myslím. Odporúčam každému, kto sa vo svojom živote hýbe a nestojí na mieste.

Išla by si do toho opäť? Prečo?

Eliška: Áno, išla. Je pre mňa naozaj dôležité rozvíjať seba a moje schopnosti a preto chcem budúci rok začať ďalšiu úroveň- zlatú

Emka: Nie, nešla. Toto mnohých ľudí prekvapí, ale moja odpoveď je nie. Aktivity, ktoré ma sprevádzali počas DofE robím stále vo svojom živote, ale zatiaľ sa na striebornú úroveň nechystám. Je to pravdepodobne preto, že som svoj primárny cieľ – získať certifikát – dosiahla. Určite sa pokračovaniu nebránim, no zatiaľ som od toho upustila.

Ďakujem!

1 Hviezdička2 Hviezdičky3 Hviezdičky4 Hviezdičky5 Hviezdičiek (3 hlasov, priemerne: 4,67 z 5)
Loading...
Author image

Veronika

Šťastná manželka, majiteľka nadmerného počtu svetrov, priateľka, introvertka, hrdá mama, lektorka, naivná idealistka, kuchárka z donútenia, domškolácka učiteľka, turistka, nefajčiarka, celoživotná študentka toho čo ma práve zaujíma, žena, dobrovoľníčka,nadšená lingvistka a nepriateľka príliš parfémovanej kozmetiky.

články autora...

Pridaj komentár