Že trepem? Máte pravdu. Zákony sa v tomto zmysle nikdy nestihli zmeniť, vždy povinná bola. Ale ak si spomenieme na pandemický jún a všetky tie možnosti poslať deti do školy alebo aj nie, lebo mám pocit, že mám zlý pocit…. So zákonnou povinnosťou to nemalo nič spoločné.
V tom čase sa na mnohým miestach na Slovenku ani neotvárali školy. Smutní riaditelia len rozpačito krčili plecami, že nikto do školy deti poslať nechce a tak ďalej okopávali cviklu na svojej záhradke. Všetci však vieme, že tu nejde ani o smútok riaditeľa, ani o cviklu, ale o deti, ktoré školu nevyhnutne potrebujú.
Podľa pôvodného návrhu zo začiatku tohoto týždňa od ministra Mareka Krajčího to mohlo vyzerať podobne. Trošku som sa zľakla. Veci už ale nabrali reálnejšie kontúry a jasnejšie pravidlá. Konzílium odborníkov sa včera spolu s Marekom Krajčím napokon dohodlo o začiatku školského roku takto:
Eva Pavlíková
Do tejto stránky som sa prerodila. Postupne - pôrodmi mojich štyroch detí. A tak sa na svet pozerám očami rodiča. Čo na mysli, to na klávesnici.