Finalisti literárnej ceny Anasoft litera 2009
- fotozdroj: www.sxc.hu
Literárna cena Anasoft litera sa udeľuje
za slovenskú pôvodnú prózu vydanú v uplynulom roku (2008). Cenu udeľuje generálny partner literárnej ceny spoločnosť Anasoft APR. Ak chcete vedieť, kto a o čom teraz u nás na Slovensku, o nás a pre nás po slovensky píše, môžete sa začítať do jedného z ocenených autorov. Podľa hodnotení čitateľov sú to zväčša „knihy na jeden dych“ – jednohubky.
10 finalistov
Medzi finalistov literárnej ceny vybrala tohtoročná porota v zložení Milan Hamada, Fedor Matejov, Pavel Matejovič, Jozef Dado Nagy a Ivana Taranenková nasledovné tituly v abecednom poradí (meno autora, názov knihy, vydavateľ):
1. Jana Beňová, Plán odprevádzania, KK Bagala
2. Jana Bodnárová, Takmer neviditeľná, Aspekt
3. Oto Čenko, Ty nie si náš, teba zožerieme, Slovart
4. Jana Juráňová, Žila som s Hviezdoslavom, Aspekt
5. Márius Kopcsay, Mystifikátor, Kalligram
6. Peter Krištúfek, Šepkár, Marenčin PT
7. Pavol Rankov, Stalo sa prvého septembra, Kalligram
8. Rumpli, V znamení hovna, Slovart
9. Juraj Šebesta, Keď sa pes smeje, JUGA, Edition Ryba
10. Alta Vášová, Ostrovy nepamäti, F.R.&.G.
Jednohubky alebo predchuť na čítanie
Možno sa ku knihe dostanete až na pláži, možno, keď budú Vaše deti u babky či v tábore, možno ju kúpite manželovi, možno si ju budete čítať v posteli, keď už všetci budú spať, možno si ju prečítate tam, kam aj králi chodia pešo a tam, kde si vraj väčšina Slovákov nájde čas na literatúru … a pozor, prvý titul tomu jasne napovedá!
V znamení Hovna – Rumpli
V znamení Hovna nie je román výrazný len názvom. Na slovenskej literárnej scéne spôsobí minimálne rozruch. Román tvoria paralelné príbehy troch protagonistov „z oboch strán smrti“. Jeden príbeh od narodenia rozpráva v prvej osobe samotný rozprávač, druhým „hrdinom“, ktorého osudy sledujeme, dostal od autora meno Nula.
Nomen Omen platí doslova. Tretím protagonistom, ktorý sa vlastne nikdy nenarodil, je Hombre. Symbolické meno naznačuje aj jeho funkciu v románe. Hombreho matka išla na potrat, a tak sa jeho život skončil skôr ako sa začal. Svet spočiatku osamelo žijúceho „Človeka“ sa postupne zapĺňa tým, ako zo sveta živých (Nulu a rozprávača) navždy odchádzajú rôzne postavy.
Podľa hodnotenia čitateľov: Štýl akým autor píše som si veľmi obľúbil a
bolo mi ťažké sa s ním rozlúčiť. Nielenže je kniha -iná- ako všetky ostatné, je v nej kus nevysloviteľnej pravdy. Možno je to kniha pre silnejšie charaktery, lebo moja matka bola ňou zhrozená, ale určite jedna z najlepších slovenských, aké som kedy čítala.
Keď sa pes smeje – Juraj Šebesta (recenzia)
„Keď sa pes smeje, musí to byť zákonite psina? Keď niekto číta knihy, musí to byť zákonite čudák? Keď niekto napíše knižku pre mladých, musí to byť zákonite nuda? Juraj Šebesta je zaujímavý človek: niečo už v živote prežil, a verí v osvedčené hodnoty, dokonca je presvedčený o sile slova, literatúry, príbehu… Na druhej strane nezabudol na svoje detstvo a dospievanie. A čo je najdôležitejšie: pozorne sleduje dospievanie mladých ľudí, ktorí sú okolo neho… Preto môže hovoriť ich jazykom bez toho, aby to pôsobilo trápne. V tejto knihe chýbajú napríklad mäkčene v niektorých slovách, najmä po ľ.
Ale mnohé ďalšie nechýba: napríklad humor, vtip, irónia (ba aj sebairónia, čo je ešte ťažšie), kritický odstup od dospelých, ale aj od svojej generácie, revolta. Ale nechýba ani láska, romantika (dobre zamaskovaná), hľadanie bezpečia a svojho miesta v živote. Mladý hrdina Tomáš je navonok niekedy cynickým chlapcom, ktorý svoju zraniteľnosť a citlivosť ukrýva za jazykovú drsnosť a silácke gestá. Šebestovi sa podarilo vykresliť nielen jeho, ale aj ostatné postavy tejto prózy ako živé, neschematické typy, v ktorých sa nájde určite mnoho čitateľov tejto knihy.“ Daniel Hevier
Podľa hodnotenia čitateľov: perfektne zvládnutý úmysel a porovnanie generačných problémov, veľmi aktuálne, dobové a písané zrozumiteľným slangom.
Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy) – Pavol Rankov
Prvý román slovenského spisovateľa Pavla Rankova. Historický príbeh z obdobia rokov 1938 až 1968 je príbehom troch kamarátov, bojujúcich o lásku jednej ženy. Ich
individuálne osudy sa stanú vratkými člnkami v divokej búrke dejinných udalostí: Mníchov, viedenská arbitráž, druhá svetová vojna, protižidovské zákony, nemecká
okupácia a príchod sovietskych vojsk na konci vojny, povojnové vysídľovanie obyvateľstva, komunistický prevrat vo februári 1948, politické procesy päťdesiatych rokov, pokus o reformy a následná sovietska okupácia v auguste 1968. „Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy)“ je román o láske, pokiaľ ju vyššia moc povolila.
Podľa hodnotení čitateľov je to kniha ako Traja kamaráti v slovenskom vydaní, zobrazuje osudy obyčajných ľudí na pozadí historických udalostí. Dej je dosť svižný (inak by sa asi nestihlo 30 rokov), takže čitateľ sa nenudí. Zaujímavé je tiež, že z troch hlavných hrdinov nie je ani jeden „Slovák“, nájdete tu ucelený príbeh, ktorý mapuje tridsať dlhých rokov.
Plán odprevádzania – Jana Beňová (Ukážka z knihy)
Elza s Ianom patrili k bratislavským desperádom. Nepracovali v reklamnej agentúre a nesnažili sa našetriť na lepší byt a auto. Často sedávali v nóbl kaviarňach. Všetky peniaze, čo zarobili, prejedli, prepili a prefajčili.
Správali sa ako študenti (heslo: jediné skutočne premrhané peniaze sú tie ušetrené). Pridali sa k bezstarostnej vrstve ľudí, ktorí kupujú len to, čo sa dá vycikať, vykakať, vyfúknuť – zrecyklovať do 24 hodín.
Práve vďaka týmto dešperátnym ľuďom mohli v meste fungovať kaviarne a reštaurácie, v ktorých všetko stálo stokrát viac ako bolo únosné.
Raz za čas si šťastne vychutnali bývanie v iných domoch – v penziónoch či hoteloch.
Nezáležalo na tom, v ktorom meste boli ubytovaní. Bola to rozkoš bývať niekde inde
ako v Petržalke. Domov z ciest sa vždy vracali so strachom pred tým, čo ich za dverami vlastného bytu opäť môže čakať.
Elza: Niekto dostane sračku, keď sa vyberie do Egypta. My sme ju dostali vždy,
keď sme sa vrátili domov. Do Petržalky.
Šepkár – Peter Krištúfek
Satirický román, ktorý z nadhľadu a s veľkou dávkou irónie rozpráva o dnešnej absurdnej dobe. Krištof pracuje ako šepkár v divadle, dostáva sa do služieb významného politika a vďaka svojej schopnosti „našepkávať“ sa z neho stane sivá eminencia. Román sa odohráva v postkomunistickej krajine v strede Európy, ktorá ešte len začína spoznávať výdobytky kapitalizmu.
Sladký život politických špičiek, nič nehovoriace parlamentné prejavy, summity na najvyššej úrovni a luxusné večierky, všadeprítomné médiá, komunistickí pohrobkovia, nezmyselné správanie ľudí, od ktorých závisí život krajiny – neskutočné divadlo plné čierneho a absurdného humoru. „Keď človek vstúpi do politiky, je to ako keby sa nechal od hlavy po päty natrieť hovnom. Prvá jeho starosť je, ako to postupne, po maličkých kúsočkoch zo seba dostať. Ale potom… Potom si jedného pekného dňa povie, že veď načo.“
Jedným slovom vraj: vtipne, trefné, absurdné.
Žila som s Hviezdoslavom – Jana Juráňová
Jana Juráňová síce s Hviezdoslavom žiť nestihla, zato našla v zaprášených archívoch a
svojej nemóresnej fantázii kontúry Ilony Országhovej, rodenej Novákovej. Náplňou života pani Hviezdoslavovej nebol nikto iný ako On, veľký básnik. „A hoci Ilonin život po smrti muža stratil svoju náplň, nestratil význam. Odkedy sa on pominul telesne, starala sa o jeho dielo, o to, čo po ňom zostalo. A bolo sa o čo starať.“
Mystifikátor – Márius Kopcsay
Nový román Máriusa Kopcsaya by mohol byť absurdným príbehom antihrdinu našej doby, neschopného „prevádzkovať“ úspešnú existenciu. Knihu však možno čítať aj ako román o peripetiách, ktorými sme prešli – od vzniku samostatnej republiky po vznik supermarketov. Mystifikátor je realistická próza, psychiatrický záznam, zápisky paranoika, sci-fi, politický triler, paródia na súčasnosť, literárny (ko)mix či žánrové leporelo. Román si kladie otázku, či je lepšie byť sledovaný, alebo sledujúci. A najmä – kto riadi náš osud – my sami, tajné sprisahania či mimozemské civilizácie?
Spracované podľa: martinus.sk

Takže rok 1968 a predtým potom na margo
Pani Dagmar Kusa politol
Iné videnie veci
Každý rok boli prípravy na oslavy a prehliadky 21 augusta aj transporterov
Aj v 1968 co sa ľuďom nepacilo
Išli na oslavy najmä v noci na juhu Slovenska až do hlavného mesta tie transportér na slovensku vpodstate to ľudia ani nevideli lebo spali
Toto sa domrvilo na niečo ine prerastlo
Ti co boli proti takýmto veciam aj oslavám a ine odstupili to boli slovenský hovoriaci
Na juhu nebolo na uliciach niečo extra na juhu slovenska pri hraniciach s madarskom
Co bolo v Bratislave v tom čase neviem
Pri návštevách neskôr po mestách nič nebolo vidieť po uliciach
Normálne sa chodilo do školy nenosili sme žiadne pionierske oblečenia ani červené šatky ani potom svazaci asi len kto chcel normálne sme pkkojne
Žili na tom juhu aj v bratislave
Boli jedine v kasárňach extra po uliciach neboli
Teraz vidieť viac tých rôznych uniforiem ako vtedy alebo nohavíc obleceni
Pani Dagmar Kusa bola decko a žila v hlavnom meste ceskoslovenska
Viac ako na Slovesku
Po 1989 keď sme isli okolo SNP námestia Bratislava ale nič tam nebolo extra
V televízii ale každý deň o tom roky
Nikoho extra nezaujímali nejaké prechádzky s deťmi a rodinkou po okoli
Alebo na pieskovisku ani predtym
Boli v lete pri Dunaji alebo zlaté piesky alebo pri Váhu jazerach
Dalo sa všade vycestovať bezne napr letná brigáda za hranice okolité staty
Nikto extra nekontroloval vybavila škola Stredná alebo VS leb na občiansky mali
0d 1977 napr bezne
Ale pri zhromažďovani napr v posledných 10 rokoch okoloiducim
Slovákom a iným aj polámali ruky to bolo aj maďarské etnikum co provokovalo vždy sa niečo pomele tam
Na juhu sa hovorilo v minulosti viac po slovenský ako teraz
Železná opona tzv bola najmä kvôli minulosti udalostiam po 1945 a dalej
To ze sa to zneužilo to je iná vec
Ale nedá sa to počúvať denno denne o tom pekný den
Takže študenti a mladý môžu brigadovat bezne
V upratovaní čistení budov prázdnych postavených pred kolaudáciou celkovou a iné bežné cinosti prechodne zemiaková brigáda najmä zo školy atd
A určite nie pri vážnych činnostiach napr rozdávanie napr polievok pomoci nemocnym v rôznych zariadeniach atď
A spýtaj sa rodiča najma
Na to sú iný ludia na to urceni
Deti ZDS v 60 tých rokoch 20 tého storočia ani náhodou nechodili v sobotu do školy skôr druhý stupeň sa prechodne striedal
Doobednajsie vyučovanie a poobdnajsie
Rodicia robili v sobotu niekedy ale za to mali voľno iný deň ved to je aj teraz
Boli povodne riek rozsiahle to sa nechodilo do školy niektorí boli v pionierskych detských táboroch alebo u príbuzných lebo museli aj pracovat
Rodicia
Areály materských a základných škôl boli otvorené aby sa tam
Mohli hrať po práci aj keď nechodili do školy deti okrem vikendu
Iné videnie veci udalosti predtym Ako to zažil prezil dotyčný v tých rokoch
Nehovorí sa o okuliaroch ze ako co kto vidi
A tým ho otrieskavaju lebo ma okuliare.
Alebo tvrdí že aj keď je zababuseny od hlavy po päty v snehu a po ulici ho niekto len tak pozna náhodné niekde napr známu osobnost
Takže rok 1968 a predtým potom na margo
Pani Dagmar Kusa politol
Iné videnie veci
Každý rok boli prípravy na oslavy a prehliadky 21 augusta aj transporterov
Aj v 1968 co sa ľuďom nepacilo
Išli na oslavy najmä v noci na juhu Slovenska až do hlavného mesta tie transportér na slovensku vpodstate to ľudia ani nevideli lebo spali
Toto sa domrvilo na niečo ine prerastlo
Ti co boli proti takýmto veciam aj oslavám a ine odstupili to boli slovenský hovoriaci
Na juhu nebolo na uliciach niečo extra na juhu slovenska pri hraniciach s madarskom
Co bolo v Bratislave v tom čase neviem
Pri návštevách neskôr po mestách nič nebolo vidieť po uliciach
Normálne sa chodilo do školy nenosili sme žiadne pionierske oblečenia ani červené šatky ani potom svazaci asi len kto chcel normálne sme pkkojne
Žili na tom juhu aj v bratislave
Boli jedine v kasárňach extra po uliciach neboli
Teraz vidieť viac tých rôznych uniforiem ako vtedy alebo nohavíc obleceni
Pani Dagmar Kusa bola decko a žila v hlavnom meste ceskoslovenska
Viac ako na Slovesku
Po 1989 keď sme isli okolo SNP námestia Bratislava ale nič tam nebolo extra
V televízii ale každý deň o tom roky
Nikoho extra nezaujímali nejaké prechádzky s deťmi a rodinkou po okoli
Alebo na pieskovisku ani predtym
Boli v lete pri Dunaji alebo zlaté piesky alebo pri Váhu jazerach
Dalo sa všade vycestovať bezne napr letná brigáda za hranice okolité staty
Nikto extra nekontroloval vybavila škola Stredná alebo VS leb na občiansky mali
0d 1977 napr bezne
Ale pri zhromažďovani napr v posledných 10 rokoch okoloiducim
Slovákom a iným aj polámali ruky to bolo aj maďarské etnikum co provokovalo vždy sa niečo pomele tam
Na juhu sa hovorilo v minulosti viac po slovenský ako teraz
Železná opona tzv bola najmä kvôli minulosti udalostiam po 1945 a dalej
To ze sa to zneužilo to je iná vec
Ale nedá sa to počúvať denno denne o tom pekný den
Takže študenti a mladý môžu brigadovat bezne
V upratovaní čistení budov prázdnych postavených pred kolaudáciou celkovou a iné bežné cinosti prechodne zemiaková brigáda najmä zo školy atd
A určite nie pri vážnych činnostiach napr rozdávanie napr polievok pomoci nemocnym v rôznych zariadeniach atď
A spýtaj sa rodiča najma
Na to sú iný ludia na to urceni
Deti ZDS v 60 tých rokoch 20 tého storočia ani náhodou nechodili v sobotu do školy skôr druhý stupeň sa prechodne striedal
Doobednajsie vyučovanie a poobdnajsie
Rodicia robili v sobotu niekedy ale za to mali voľno iný deň ved to je aj teraz
Boli povodne riek rozsiahle to sa nechodilo do školy niektorí boli v pionierskych detských táboroch alebo u príbuzných lebo museli aj pracovat
Rodicia
Areály materských a základných škôl boli otvorené aby sa tam
Mohli hrať po práci aj keď nechodili do školy deti okrem vikendu
Iné videnie veci udalosti predtym Ako to zažil prezil dotyčný v tých rokoch
Nehovorí sa o okuliaroch ze ako co kto vidi
A tým ho otrieskavaju lebo ma okuliare.
Alebo tvrdí že aj keď je zababuseny od hlavy po päty v snehu a po ulici ho niekto len tak pozna náhodné niekde napr známu osobnost