Túžba

Rozvil sa kvet na stebielku,

utešený naoko,

v srdiečku mal túžbu veľkú

vyletieť raz vysoko.

Keď na kalich sadla včielka

nabrať za džbán nápoja,

pošepol jej: ”Daj mi krielka!”

Ona mu však: “A čo ja?”

Prosil mušky, ujka čmeľa,

aj ich hojdal tam a späť,

ale nik si nedal krielka,

všetci radšej pošli het.

I skryl kvietok hlávku v liste

z hôr už vyšiel nočný tieň

“Od túžby už umriem iste,

sotva dočkám nový deň…”

Lúky spia a driemu lesy,

veje vánok voňavý.

iba potok žblnkoce si,

až dych kvetu pristaví.

Ach, môcť vzlietnuť do výšavy,

uzrieť vodu bielych pien!…

Tu kvet zaspal do únavy

a mal sen… No aký sen!

Odlepil sa od stebielka

a na krídlach dal sa v let-

bola z neho krása veľká:

motýľ – lietajúci kvet.

Letel, letel k diaľnym brehom,

ponad vodu, do záhrad…

Splnila sa túžba jeho –

oj, za to aj umrie rád!

Ráno pozrie slnko dolu,

volá kvieťa po mene,

no nájde len stopku holú,

pod ňou krielka – lupene.

Ochorela malá muška, postlali jej do kožúška. Zlietli babky zhora zdola, poslali priam po doktora….

Nie iba muška, ale i bzukotavá včielka, chorý mesiačik, maškrtná koza, výmyselné veveričky, múdra lienka, ba celá živá príroda je námetom knižky Márie Rázusovej – Martákovej: Od jari do zimy.

Takmer sto básničiek, ktoré sa možno raz-dva naučiť, patrí k najkrajším zo slovenskej detskej poézie. Vydali ju Mladé letá v roku 2000 v druhom vydaní ako svoju 8161. publikáciu.

(1 hlasov, priemerne: 3,00 z 5)

Loading...